pochopiteľná. Z etického a morálneho hľadiska je však neospravedlniteľná a odsúdeniahodná.
Všetci ste skúsení a ostrieľaní politici, ktorým musí byť nad slnko jasné, že nemajú šance prekročiť päťpercentnú hranicu. Napriek tomu to skúšate, čo keby predsa len motyka vystrelila. Nevystrelí, ale keby súčet vašich hlasov bol čo len dve percentá (to vás ale riadne preceňujem), odčerpáte ich pravici, ku ktorej sa tak vehementne hlásite. Každý približne tretí hlas darujete svojim „milým priateľom“ mečiarovcom a malíkovcom. Takto chcete pomôcť Slovensku?
Už raz sa vám jeden husársky kúsok podaril, ale vôbec ste sa nepoučili. Zostali ste ante portas, aj keď tesne, ale predsa len za podstatne iných okolností, pre vás oveľa priaznivejších. A to už nehovorím o tom, keď ste svojou neuváženou kandidatúrou na first lady donútili nás voliť menšie zlo.
Najmä vašou zásluhou sa mi triasla ruka, keď som vhadzoval volebný lístok do urny. Alebo ste si mysleli, že slovenský národ zabudol na jej láskyplné slová, keď v česko-slovenskom reprezentačnom drese vyhlásila, že samostatné Slovensko nebude nikdy reprezentovať? Pravda, dlho jej toto presvedčenie nevydržalo. Uhovoriť pána „S každým za dobre“ jej zrejme veľa námahy nedalo.
Ponechajte si svoje straničky, ak sa nazdávate, že prežijú a ožijú, ale ukážte aspoň raz, že vám ide o vec, nie o vlastný prospech, a odstúpte z volebného boja, vyzvite svojich prívržencov, aby svoj hlas dali niektorej z pravicových strán, potom si vás možno začnem vážiť. Určite by som nebol sám.
Autor: PAVOL RAKOVSKÝ(Autor je publicistom)
