BRATISLAVA – Zápas o hlasy voličov je iný ako pred minulými voľbami. Už nehovoria ani tak o ideách, správajú sa skôr, akoby ponúkali tovar. Ich kampaň sa podobá reklame – voličom ponúkajú súťaž o počítač, cestu okolo sveta či kreslo v parlamente. Tvrdia, že ide o takzvanú imidžovú kampaň a vstúpili do nej najmä nové strany – Smer, ANO a SDKÚ.
Myšlienky sa z kampane vytrácajú. Český politológ Jiří Pehe hovorí, že za kampaňou bez ideí môže stáť populizmus. „Čím menej obsahu je v kampani, tým viac je svojou podstatou populistická,“ myslí si Pehe. Hovorí, že takmer všetkým stredoeurópskym stranám bráni v nápaditejšej a výraznejšej kampani aj to, že majú spoločnú agendu: vstup do Európskej únie. Podľa Peheho si preto nemôžu dovoliť výraznejší názorový rozdiel.
Odborník na reklamu Michal Ruttkay tvrdí, že volebná kampaň je v podstate klasická reklamná kampaň. „Keď to však porovnáte napríklad s reklamnou na Coca-Colu, tak tá má jednu výhodu: je to hmatateľný produkt, spotrebitelia ho poznajú. Politická myšlienka je naozaj niečo vo vzduchu, čo sa nedá uchopiť.“ Ľudia sa podľa neho veľmi ťažko orientujú v hodnotách a rozhodujú sa na základe sympatií a pocitov. Myslí si preto, že strany zareagovali veľmi citlivo. „Vybrali si správne nástroje.“ Ale súťažiam, ako má SDKÚ či ANO, Ruttkay príliš neverí. „Ja si myslím, že takáto lotéria nebude veľmi úspešná.“
Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky ľudia rešpektujú najmä taký typ kampane, ktorý súvisí s ich vlastným rozhodnutím zúčastniť sa na nej. To sú mítingy, diskusné stoly politikov v médiách. Naopak, najviac je odmietaná kampaň založená na priamom kontakte, ako je osobný list, telefonovanie, zaslanie SMS-správy, návšteva doma. „Sú to všetko formy vnímané ako zásah do súkromia. To ale neznamená, že nemusí ísť o účinnú metódu,“ povedal sociológ Marián Velšic.
Sociológ Marián Velšic hovorí, že v porovnaní so všetkými doterajšími kampaňami sa na Slovensku oveľa viac kladie dôraz na marketing politických strán. Za dôležitý však považuje aj spôsob, ako sa vyjadria hodnoty, ktoré strany vyznávajú.
Reklamné agentúry, ktoré pripravujú stranám kampaň, vždy nerozlišujú skutočnosť, že predávať jogurty a politické strany sú dve odlišné činnosti, myslí si Velšic. Oslovovanie voličov je zložitejšie ako osloviť zákazníkov. „Voliči sú nestabilnejší, na jednu a tú istú vec nereagujú v rôznych časových okamihoch rovnako.“
Velšic hovorí, že SDKÚ, ANO a Smer zápasia aj o mladších voličov a tí sú ochotní akceptovať aj oslovenie prostredníctvom rôznych súťaží. „Navyše, môžu sa do nich zapojiť dobrovoľne a nepociťujú to ako obťažovanie,“ povedal.
Nenápadnú predvolebnú kampaň zatiaľ vedú KDH, SMK a HZDS. Súvisí to aj s tým, že majú stabilnejšiu voličskú základňu. Mečiarovo HZDS sa predstaví s billbordmi od začiatku augusta a SMK ešte neskôr. „My máme kampaň štyri roky. všetci poslanci a vedenie strany chodia za voličmi nielen mesiac pred voľbami,“ povedal poslanec Gyula Bárdos z SMK.
(sp, miš)
Viac v rubrike VOĽBY 2002
