Prezident sa odvoláva na ochranu osobných údajov. Zákon je podľa právnika nejasný.
BRATISLAVA. Mená ľudí, ktorých súd potrestal či oslobodil, sú verejnou informáciou. Mená tých, ktorí dostali prezidentskú milosť, sa verejnosť nedozvie.
Na rozdiel od Česka prezidentská kancelária totožnosť omilostených tají, vraj aby ich chránila.
Informácie o udelených milostiach zverejňuje prezident na svojej internetovej stránke.
Zverejňuje však len iniciály omilosteného. K nim aj popis skutku, za ktorý bol odsúdený, dôvody udelenia milosti a stanovisko ministerstva spravodlivosti, ktoré každú žiadosť posudzuje.
„Celé mená týchto osôb neuvádzame pre ich ochranu,“ hovorí prezidentov hovorca Marek Trubač.
Klaus pozná výnimku
Fakty
Milosti a amnestie
amnestia býva hromadná; prezident ju udeľuje spravidla pri nástupe, platí len ak ju podpíše premiér či poverený minister, milosti sú individuálne, na milosť alebo amnestiu nie je právny nárok.
Český prezident Václav Klaus zverejňuje mená omilostených od roku 2003.
Jeho kancelária pripúšťa, že tieto informácie by mohli podliehať zákonu o ochrane osobných údajov, podľa ktorého ich možno zverejniť len so súhlasom dotknutého.
Odvoláva sa však zároveň na výnimku, ktorá sa vzťahuje napríklad aj na údaje obchodného registra.
„Také zverejnenie mena a priezviska nepodlieha režimu zákona o ochrane osobných údajov. Nie je teda nutný súhlas dotknutej osoby,“ odpovedal Klausov hovorca Radim Ochvat.
Právnik združenia Via Iuris Peter Wilfling upozorňuje, že udelenie milosti je veľmi vážnym zásahom do rozhodnutia súdu. Mimoriadna právomoc prezidenta by teda mala byť pod verejnou kontrolou.
„Môže byť legitímne, aby právo na súkromie v tomto prípade ustúpilo právu na informácie. Bolo by však vhodné aj v zákone vyjasniť, že sa môžu zverejňovať aj mená a priezviská,“ hovorí Wilfling. Súčasné znenie zákona podľa neho nie je jednoznačné.
Ministerstvo spravodlivosti neodpovedalo, či má byť totožnosť omilostených odhalená.
Milosťami sa šetrí
Od nástupu do funkcie v roku 2004 Gašparovič udelil 22 milostí, z toho vlani sedem. Tento rok zatiaľ len jednu.
V júli odpustil trest vyhostenia odsúdenému cudzincovi S. Š., ktorý sa pokúsil zo Slovenska do Česka vyviezť pašované cigarety z Ukrajiny. Časť trestu si odpykal a prepustili ho pre dobré správanie.
V žiadosti o milosť tvrdil, že pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy a trest mu bráni vo výkone povolania. Zo zverejnených informácií nie je jasné ani to, kedy sa skutok stal, kde a ktorý súd vo veci rozhodoval.
Prezidentská kancelária tento rok dostala vyše 300 žiadostí o milosť. „Prezident nevidí žiaden dôvod na častejšie udeľovanie milostí, keďže ide o mimoriadny inštitút,“ hovorí Trubač.
Klaus rozhodol minulý týždeň o siedmich milostiach. Napríklad Jane Csuporiovej odpustil dvojmesačný trest za neoprávnené použitie sestrinej platobnej karty. Prihliadol na to, že sa musí starať o ročnú dcéru. V tomto roku Klaus udelil už 24 milostí.
Bývalý prezident Rudolf Schuster dal za rok v priemere dvanásť milostí. Mená tiež nezverejňoval.
Známou osobou bol olympijský víťaz Michal Martikán, ktorého omilostil v decembri 2000. Martikán šoféroval bez vodičského preukazu a spôsobil smrteľnú dopravnú nehodu. Ministerstvo milosť neodporučilo.
Žitňanská odporúča
Pri rozhodovaní prezident podľa Trubača prihliada na osobnosť páchateľa, rodinné pomery a okolnosti spáchania trestného činu.
Podklady zabezpečuje ministerstvo. Po zaregistrovaní žiadosti si vyžiada spis zo súdu, prípadne ďalšie podklady, povedal hovorca rezortu Peter Bubla.
Oddelenie milostí vypracuje predkladaciu správu s návrhom na rozhodnutie, ktorú musí schváliť ministerka Lucia Žitňanská. Potom ju doručia prezidentovi.
V tomto roku podľa Bublu ministerstvo predložilo len jedno odporúčanie udeliť milosť. Týka sa spomínaného kamionistu S.Š. Ďalších 353 predkladacích správ navrhovalo žiadostiam nevyhovieť.
Pochybnosti vyvolal amnestiami najmä Mečiar
Pri udeľovaní amnestií či milostí nemali prezidenti vždy šťastnú ruku.
BRATISLAVA. Po páde komunizmu, na Nový rok 1990 urobil bývalý československý prezident Václav Havel veľkorysé gesto a dal prepustiť vyše 23-tisíc väzňov, z nich osemtisíc na Slovensku.
Boli medzi nimi aj páchatelia závažných trestných činov. Mnohí preto jeho rozhodnutie spochybňovali.
Prvý slovenský prezident Michal Kováč v decembri 1997 nariadil zastaviť trestné stíhanie v kauze Technopol. Zabezpečil tak beztrestnosť v prípade aj pre vlastného syna.
Kováča mladšieho uniesli v lete 1995 za hranice a s jeho únosom súvisí najspornejšia amnestia. Vyhlásil ju na dvakrát Vladimír Mečiar v marci 1998, keď prevzal právomoci prezidenta, keď Michalovi Kováčovi skončilo funkčné obdobie a parlament nezvolil jeho nástupcu.
Mečiar vydal amnestie, ktorými zmaril nielen stíhanie páchateľov únosu prezidentovho syna, ale aj zmareného referenda. Po štyroch mesiacoch ich opravoval.
Keď Mečiarova vláda padla, snažil sa o nápravu premiér Mikuláš Dzurinda. V decembri 1998 sa pokúsil Mečiarove amnestie zrušiť. Ústavný súd povedal, že žiadna amnestia sa zrušiť ani zmeniť nedá.
Zlé skúsenosti s amnestiami primali poslancov k zmene prezidentových právomocí. Od novely ústavy v roku 2001 platí, že amnestie aj milosti môže udeliť až po rozsudku.
Keďže za únos Kováča mladšieho či za zmarené referendum nebol nikto potrestaný, snaží sa KDH už niekoľko rokov, aby parlament Mečiarove amnestie zrušil.
Najnovší návrh ústavného zákona zostal po páde vlády Ivety Radičovej v programe parlamentu v druhom čítaní. Na schválenie treba 90 hlasov, bez podpory Smeru zákon neprejde.
Bývalý prezident Rudolf Schuster zas v roku 2002 omilostil bývalého vojaka, ktorý bol odsúdený za zneužitie právomocí a korupciu.
O dva roky na to omilostený poslal v mene prezidentskej kancelárie listy do Tatravagónky Poprad a do pivovaru Tatran. Za 2000 eur (60tisíc korún) im ponúkal účasť na zahraničných cestách hlavy štátu.
„Ide o neuveriteľnú drzosť,“ citovali vtedy médiá Schusterovho hovorcu Jána Füleho.
Veronika Prušová
Zbeh aj podvodník sa dočkali po rokoch
Žiadatelia apelujú na prezidentove city. Pomôcť môže aj petícia.
BRATISLAVA. Pre vyhostených cudzincov má najčastejšie pochopenie prezident Ivan Gašparovič. Z desiatich milostí od roku 2009 udelil štyri práve im.
Milosti sa dožadovali pre rodinné väzby, prípadne pre prácu, ktorú by mohli stratiť.
„Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba tam, kde okolnosti sú natoľko neobvyklé, že ich zákon neumožňuje dostatočne zohľadniť pri rozhodovaní o vine a treste,“ tvrdí prezidentov hovorca Marek Trubač.
V decembri 2010 prezident omilostil muža, ktorý bol odsúdený ešte v roku 2000 na 15 mesiacov za dezerciu z roku 1992 počas vojenskej základnej služby. Odvtedy žije mimo republiky. Odsúdený argumentoval tým, že ho šikanovali, a že vedie riadny život. Jeho žiadosť podporilo petíciou vyše 400 občanov.
Zahladenie trestného činu zbehnutia dosiahol v novembri 2009 ďalší bývalý vojak, ktorý tiež hovoril o šikane.
Dostal 12 mesiacov, podmienečne ho prepustili za dobré správanie. Odvtedy žije usporiadaným životom. Gašparovič zohľadnil, že od skutku uplynulo viac ako 17 rokov.
Dva roky väzenia za podvod odpustil prezident inému mužovi v októbri 2010. Skutkov sa dopustil v rokoch 1989 až 1990 údajne z mladíckej nerozvážnosti. Potom opustil republiku, v cudzine má rodinu.
O milosť požiadala jeho ťažko chorá matka, aby ešte mohla syna vidieť. Pridali sa aj poškodení, ktorým uhradil škodu a primátor mesta, kde odsúdený býval.
Vo všetkých prípadoch s milosťou súhlasilo aj ministerstvo spravodlivosti.
Matúš Burčík
V Česku nie je isté, či sa milosť nedá kúpiť
Na podozrenie z korupcie upozornil týždenník Respekt.
BRATISLAVA. Je milosť od prezidenta Václava Klausa na predaj? pýta sa česká verejnosť po tom, ako týždenník Respekt napísal o bývalej policajtke cudzineckej polície Radke Kadlecovej.
Za branie úplatkov si mala odpykať dvojročný trest. Vo väzení nebola ani deň, pred nástupom do cely vždy skončila na psychiatrii.
Bolo to tak aj v septembri 2009, keď sa lekárovi priznala, že už je pre ňu „zakúpená milosť“.
Podozrenia naznačil aj starosta obce Chyše, ktorá sa za Kadlecovú prihovárala. Po čase priznala, že išlo len o formalitu, lebo „milosť bola zaplatená“. Komu platila, Respekt nezistil.
Žiadosti o milosť spracúva na Pražskom hrade legislatívny odbor.
Prezidentská kancelária tvrdí, že „udelenie milosti je vždy suverénne rozhodnutie prezidenta a legislatívny odbor nijaké odporúčania nedáva“.
Veronika Prušová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
