Zahraničné vysielanie BBC po slovensky z 25. 7. 2002 o 21.30 h

Odchod niektorých politikov z HZDS a založenie HZD možno podľa odborníkov považovať za štiepenie členskej základne HZDS. No k výraznejšiemu štiepeniu voličskej základne HZDS pravdepodobne nedôjde. HZD I. Gašparoviča však má šancu získať voličov iných strán. Do novozaloženého HZD postupne prechádzajú ďalší členovia a funkcionári HZDS. Najvýraznejšiu stratu utrpelo HZDS v Žilinskom kraji, kde šesť poslancov regionálneho zastupiteľstva odišlo zo strany a HZDS tak stratilo väčšinu. Údajne by mali odísť ešte ďalší štyria. Z HZDS odchádzajú aj regionálni poslanci v ostatných samosprávnych krajoch. V okrese Nové Mesto nad Váhom prešlo z HZDS do HZD viac ako desať percent členov. R. Haulík z agentúry MVK upozorňuje, že existuje rozdiel medzi členskou a voličskou základňou HZDS. V tej prvej skupine podľa neho k štiepeniu skutočne dochádza. Voličskej základne sa však toto štiepeniu podľa Haulíka nedotkne a len veľmi málo voličov HZDS zmení svoj názor smerom k HZD. Podľa M. Kusého má HZD veľké šance na vstup do parlamentu. Gašparovičovo hnutie môže podľa Kusého zobrať aj z preferencií HZDS, aj keď nie veľa. Pre V. Mečiara je však dôležité každé jedno percento. Podľa M. Vašečku bude výsledok HZD možno prekvapujúci, s určitosťou to však nevedel povedať, pretože HZD sa ešte neobjavilo v žiadnom predvolebnom prieskume verejnej mienky. Podľa Haulíka má HZD šancu osloviť voličov iných strán, alebo nerozhodnutých, alebo tých, ktorí nechcú ísť voliť. Spomedzi voličov HZDS podľa neho v minulosti odišla značná časť ľudí a časť z nich zastrešuje napríklad Smer a mnohí z nich sú nerozhodnutí alebo nechcú ísť voliť. Tam vidí Haulík väčšiu šancu HZD osloviť týchto ľudí, ako šancu osloviť voličov HZDS. Na slovenskej politickej scéne sa objavil aj názor, že odchod I. Gašparoviča z HZDS a vznik novej strany bol zámerom V. Mečiara. Nie je vylúčené, že HZD vzniklo s cieľom oslabiť konkurenčné politické strany. Haulík však takéto úvahy spochybňuje a pokladá to za veľmi nepravdepodobné, pretože ak by aj takto niekto uvažoval, tak by to bolo krajne riskantné, pretože z hľadiska HZDS by to mohlo dopadnúť aj nepriaznivo, t.z, že I. Gašparovič by sa do parlamentu nedostal a jeho hlasy by prepadli. Preto podľa Haulíka za tým netreba nič iné, než akúsi vnútornú vzburu v HZDS. V posledných prieskumoch verejnej mienky pred parlamentnými voľbami podľa Haulíka k istému poklesu preferencií HZDS pravdepodobne dôjde. To však bude podľa neho len zdanlivé. Haulík očakáva, že sa prejaví starý známy efekt zneviditeľnenia voličov HZDS v čase, keď sa na HZDS vytvára mediálny tlak a ten tu dnes je v súvislosti s I. Lexom. Haulík pokladá za dosť pravdepodobné, že časť voličov HZDS prestane formou prieskumov komunikovať. Vo voľbách sa to v konečnom dôsledku neprejaví, pretože HZDS má disciplinovanú voličskú základňu a volebný výsledok strany bol vždy o niečo vyšší, ako naznačovali predvolebné prieskumy.