Telekomunikačný úrad zmenil novému mobilnému operátorovi splátkový kalendár za licenciu. Firma Profinet nemusí zaplatiť 1,5 mld. Sk do konca septembra a to aj napriek tomu, že to bolo uvedené v podmienkach tendra. Zvyšní deviati záujemcovia tvrdia, že tým boli znevýhodnení. Práve podmienka zložiť 1,5 mld. Sk za dva mesiace ich totiž od účasti v tendri odradila. V podkladoch, ktoré uchádzači prevzali od TÚ sa píše, že 1,5 mld. Sk musia zaplatiť do konca septembra. Profinet však musí zaplatiť len 500 mil. a miliardu až do konca roka. Podľa R. Vavra úhrady za licenciu boli zapísané iba v návrhu znenia licencie a tým pádom to, čo je uvedené nezáväzne, možno podľa neho kedykoľvek meniť. Takúto informáciu však záujemcovia nedostali a nevyplývala ani z materiálov. Podľa Vavra to však nemôže byť dôvod na to, aby sa uchádzači o licenciu nezúčastnili výberového konania. Jeden zo záujemcov však uviedol, že by to určite zmenilo ich postoj. Keďže pridelenie licencie podlieha zákonu o telekomunikáciách, nemožno ho napadnúť ani na Úrade pre verejné obstarávanie a to aj napriek tomu, že niektorí uchádzači považujú celé konanie za netransparentné, pretože firma Profinet si vyzdvihla podklady ako posledná, ponuku podala ako jediná a dodnes nezverejnila investora.
V kauze údajného tunelovania VD Gabčíkovo ide podľa polície o vážne podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu, kde sa škody vyšplhali až na niekoľko sto miliónov korún. V kauze je už obvinených viac ako 10 ľudí z Váhostavu, Hydrostavu a firmy Intos. V prípade sa však objavilo aj meno mŕtveho muža. Zaujímavé je, že podľa dokumentov firmu, ktorá následne zbohatla, založil až po svojej smrti. Vážne podozrenia z tunelovania VD okrem D. Kocingera potvrdila aj polícia. K. Tonka z MV SR uviedol, že obvinených je viac ako 10 osôb a tieto sú stíhané na slobode. Podľa zhromaždených dôkazov spôsobili škodu vyššiu ako 400 mil. Sk. Minister I. Šimko včera uviedol, že v kauze zatiaľ nikto nebol obvinený a celý prípad je zatiaľ v štádiu podozrení. Kauzou sa už vyše roka zaoberá odbor obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Polícia potvrdila podozrenia D. Kocingera o nekalej činnosti pri financovaní výstavby VD Gabčíkovo. Podľa Tonku boli vyhotovované faktúry na práce, ktoré nikto nevykonal. J. Binder však tunelovanie stále odmieta. Podľa niektorých médií malo tunelovanie VD vyzerať tak, že v na meno mŕtveho hokejistu M. Kvasnicu vzniknúť firma. Tento nebožtík mal posielať fingované faktúry spoločnosti Intos, táto mala zase faktúry za nikdy neuskutočnené práce posielať do Váhostavu. Tento podnik dostával peniaze na výstavbu VD zo štátnej pokladnice. Cez Intos sa mali peniaze prelievať na účet mŕtveho Kvasnicu a z jeho účtu nevedno kam zmizli. Zaujímaví sú aj spoločníci firmy Intos. Figuruje tu meno J. Binder. Poslanec HZDS k tomu uviedol, že Binderovcov je v SR veľa a toto určite nie je on. Adresa spoločníka Inposu sa však zhoduje s jeho adresou. Do kauzy by mal vstúpiť aj NKÚ.
Banka Slovakia dnes odblokovala účet firmy Drukos. Nikto však nevie, kto rozhodoval o blokovaní účtu. Hoci má banka v rukách rozhodnutie o exekúcii, zatiaľ k nej nepristúpila. Požiadavku na okamžité splatenie 35-miliónovej časti úveru Drukosu však banka považuje za štandardnú. Banka zároveň odmieta politické pozadie. Banka Slovakia požiadala o okamžité splatenie úveru na základe istej klauzuly v zmluve. Podľa prezidentky A. Longauerovej bola dôležitá skutočnosť, že bol podaný návrh na konkurz u klienta. Podľa D. Krátkeho Drukos nemá znalosti o žiadnom relevantnom návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ďalej boli podľa Longauerovej vedené viaceré exekučné konania a sám klient vyzýva svojich klientov, aby ukončovali leasingové zmluvy. Na základe týchto faktov banka požiadala o predčasné splatenie úveru. Podľa Drukosu je takýto krok neštandardný, kým klient spláca. Drukos si podľa Krátkeho svoje záväzky voči banke plnil riadne a včas. Prezidentka dodala, že uvedený postup im schválila aj dozorná rada. Podľa Krátkeho nebolo snahou Drukosu anulovať obchod s pochybnou pohľadávkou, na ktorú si vzal úver, ale nájsť riešenie, ako splatiť úver bez ekonomických problémov. Krátky zdôraznil, že nebolo možné v priebehu pár dní sa pripraviť na splatenie takejto čiastky. Podľa Longauerovej klient nerešpektoval ich požiadavky, ktoré mali a ktoré sa týkali najmä zvýšenia zabezpečenia úveru. Rokovania sú síce na mŕtvom bode, banka ale zatiaľ k exekúcii nepristúpila. Krátky však dodal, že potrebnú čiastku už má Drukos k dispozícii.
Zdĺhavý výber dodávateľa na systém štátnej pokladnice naberá nové dimenzie. Dnes dostala podnet na prešetrenie postupu MF SR aj Generálna prokuratúra SR. Prípad budú následne preverovať vyšetrovatelia v spolupráci s finančnou políciou. Paradoxne chcel rezort financií výber dodávateľa urýchliť. Vstupom prokuratúry a vyšetrovateľov však hrozí, že sa celý proces výrazne spomalí. Podnet na prokuratúru podal J. Ďurďovič. Ten poslal kópiu podnetu aj viacerým poslaneckým klubom. Keďže však parlament nezasadá, tak poslanci o podnete nevedia a nevie o ňom ani Úrad pre verejné obstarávanie. Podľa zistených informácií by mal podnet obsahovať viaceré podozrenia smerujúce ku korupcii v SDĽ.
Osemmiliardovej kurzovej strate pri predaji SPP sa podľa vlády a jej poradcov nedalo predísť. Právnci a ekonómovia však tvrdia opak. Vláda sa podľa nich mohla voči nepriaznivému pohybu kurzu dolára zabezpečiť, ani jeden z možných spôsobov však nevyužila. Najúčinnejším spôsobom podľa analytikov bolo vyjadrenie ceny v eure. Ak sa už vláda rozhodla pre doláre, tak do úvahy prichádzal špeciálny typ poisťovacieho obchodu, pri ktorom by vláda zamenila očakávané doláre už v čase uzavretia obchodu za eurá, pretože pohyb kurzu eura voči naše korune dokážeme v našej ekonomike viac ovplyvniť. Podľa I. Mikloša by si to vyžiadalo náklady vo výške asi 2,5 percenta predajnej ceny. J. Kotian a J. Tóh si však myslia, že by to bolo na úrovni pol percenta. Podľa právnikov prichádzala do úvahy aj možnosť započítať kurzové riziko do ceny. Mikloš nevedel povedať, či takáto požiadavka bola vznesená medzi poradcom a investorom. Zástupca poradcu R. Prúša uviedol, že takúto požiadavku neobdržali. Dodal tiež, že by to znamenalo, že by vystavili kurzovému riziku investora, čo je spravidla neprijateľné, pretože on ponúka fixnú sumu. Jednou z možností, ako sa dalo problému kurzového rizika predísť bolo, aby vláda peniaze, ktoré na Slovensko za predaj SPP prišli v dolároch, použila na splatenie zahraničného dolárového štátneho dlhu. S takýmto odporúčaním prišla aj NBS. MF SR však už časť peňazí, ktoré dostalo na splátky štátneho dlhu, použilo na splatenie domáceho dlhu kvôli vyšším úrokom. Ministerka M. Machová však ešte včera o tom nevedela. Mikloš nevníma problém kurzovej straty kriticky, pretože ho majú vykryť privatizačné príjmy v eurách. Niekto by však za ne mal byť zodpovedný a to na strane MF SR i privatizačného poradcu.
Na kurzovú stratu reagovali aj relevantné politické subjekty. S. Kozlík z HZDS kritizuje predovšetkým nízku celkovú sumu. Nezvládnuté výberové konanie podľa neho stálo štát 50-100 mld. Sk. Kurzovým stratám mohli podľa Kozlíka kompetentní zabrániť požadovaním kurzovej doložky, pretože finančné plnenie transakcie malo určitý časový priebeh a nebolo okamžité. P. Minárik z KDH uviedol, že človek by musel byť veštkyňou, aby dokázal za takéto dlhšie obdobie odhadnúť vývoj kurzu dolár/koruna. Ak by mal vládu viniť, tak len z toho, že celá transakcia neprebehla oveľa skôr v minulom roku a tieto problémy by sa nevyskytli. Podľa B. Bugára sa mala kurzová hodnota stanoviť ku dňu uzavretia zmluvy. Dodal, že sa na to zrejme myslelo, ale kupujúci zrejme nechcel na takúto požiadavku pristúpiť. P. Rusko a R. Fico zhodne obvinili vládu z amaterizmu, neschopnosti a neprofesionality.
MZ SR musí do konca júla zaplatiť dlhy za vyše 3,5 mld. Sk. FNM, ktorý mal zdravotníkom poslať peniaze, však tvrdí, že toľko nemá a žiada MF SR o krátkodobú pôžičku. Rezort financií by ju mal poskytnúť z peňazí určených na splatenie štátneho dlhu, ktoré vláda zinkasovala za predaj SPP. Aj tie sa však podľa MF minuli. MF SR už takmer všetky peniaze určené na splatenie štátneho dlhu použilo. FNM bude preto musieť nájsť pre zdravotníkov iné riešenie. Podľa V. Podstránského v žiadnom prípade nemôže pôžičku poskytovať MF SR. FNM však nebude podľa J. Kojdu súhlasiť s takým riešením, ktoré by znamenalo ďalšie náklady. Do úvahy ešte prichádzajú peniaze uložené v NBS. Tie sú však viazané na dôchodkovú reformu. FNM musí vykryť finančnú dieru, až kým v septembri neprídu peniaze z privatizácie energetiky. Hneď potom by FNM požičané peniaze vrátil. Rezort zdravotníctva trvá na tom, že peniaze na oddlženie by mal dostať v takom objeme a termíne, aké boli schválené v uznesení vlády. Oddlžiť by sa mali nemocnice a polikliniky, ktoré prešli do správy VÚC a tiež verejné lekárne.
