BRATISLAVA. Výsledky marcových predčasných parlamentných volieb podľa sociológa Pavla Haulíka výrazne ovplyvnia európske problémy.
"Vnútropolitické témy takú výraznú úlohu hrať nebudú," povedal Haulík dnes pre agentúru SITA. Podľa neho doba v Európe je veľmi turbulentná.
"Európske pomery boli kedysi stabilnejšie," zdôvodnil, prečo väčšiu úlohu zohrajú európske témy. V kampani však podľa Haulíka zahraničnopolitické témy nebudú dominantné.
Prieskum agentúry MVK o preferenciách parlamentných strán je podľa Haulíka meraním, aké šance majú strany na štartovacej čiare. Poradie i preferencie sa však podľa neho môžu výrazne premiešať.
Boj o druhé miesto
Najzákladnejšia otázka podľa Haulíka pred voľbami je, či Smer získa v NR SR nadpolovičnú väčšinu, teda aspoň 76 hlasov. Druhou najdôležitejšou otázkou bude, kto bude za Smerom.
"Pôjde o konkurenciu medzi SDKÚ a SaS," povedal. Pripomenul, že SDKÚ mala vždy problém udržať si sympatizantov, keď bola lídrom vlády, navyše sa vždy objavili aj konkurenti.
Voliči SDKÚ sa vo voľbách rozhodovali pre istotu, ktorú SDKÚ pre nich predstavovala a vždy ťažila aj z toho, že voliči nemali inú alternatívu.
Igor Matovič podľa Haulíka nebude konkurenciou pre SaS. Oslovuje sklamaných voličov zo straníckej politiky. "Šance Matoviča sú úplne otvorené a zo strán pod päť percent má najväčšiu šancu," vyhlásil. Matovičovi môže pomôcť, keď na kandidátku získa nezávislých primátorov a starostov.
Haulíka prekvapuje, akú vysokú popularitu medzi slovenskými voličmi si udržala strana Most-Híd.
"Béla Bugár sa ukázal ako zdatný komunikátor," zdôraznil. Najväčšie otázniky sú podľa Haulíka v súboji o maďarského voliča medzi Mostom-Híd a SMK.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky, politológ Grigorij Mesežnikov si myslí, že podmienky na vznik zmiešanej koalície na Slovensku zatiaľ nedozreli a ak by pravica mohla v roku 2012 samostatne zostaviť vládu, pravdepodobne sa na nej dohodne.
"Od roku 2010 sa nič nezmenilo. Nemyslím si, že by Smer zlomil niektorú z pravicových strán," povedal pre agentúru SITA na margo prieskumu politických preferencií agentúry MVK.
Nazdáva sa preto, že ak by sa voľby skončili v súlade s prieskumom, pravdepodobnejšou by bola spolupráca pravice než vláda pravicových strán so Smerom.
SDKÚ, KDH, Most-Híd a SaS by podľa prieskumu spoločne získali 78 mandátov, vďaka čomu by mohli zostaviť vládu.
Smer by napriek suverénnemu volebnému víťazstvu a rekordným 72 parlamentným kreslám musel hľadať koaličného partnera v pravicovom spektre.
Pravica má viac možností
Koalícia pravice má však háčik v podobe výhrad voči SaS, ktoré formuluje zvyšok pravice.
Liberáli sa totiž kriticky vyjadrujú k záchranným plánom eurozóny a ich odmietnutie podporiť zvýšenie eurovalu viedlo k pádu vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) a predčasným voľbám.
Spojenectvo pravice môže mať podľa politológa viacero podôb. "Či už štandardná koalícia alebo rôzne varianty menšinovej vlády s podporou SaS, ktorá by mala vplyv na vládny program," poznamenal.
Ako dodal, vzťahy pravicových strán môže významne ovplyvniť vývoj v Európskej únii a v eurozóne, keďže práve na téme rozšírenia eurovalu padla pravicová štvorkoalícia.
Mesežnikov zároveň zdôraznil, že výsledkami volieb zamieša počet hlasov, ktoré dostanú strany v "rizikovom pásme", napríklad Obyčajní ľudia Igora Matoviča alebo SNS. Vyvodzovať závery je preto podľa neho predčasné.
