Iveta Radičová nemala o daňovej budove pravdu, hovorí minister financií IVAN MIKLOŠ.
Aká je podľa vás pravdepodobnosť, že Slovensko si bude musieť požičať peniaze z eurovalu?
„To závisí od výsledku budúcoročných volieb.“
Ak by boli zlé, ako rýchlo to môže prísť?
„Nerád by som strieľal od pása. Ak by Robert Fico naozaj zrušil rovnú daň, zmenil Zákonník práce do tej podoby, ako bol predtým, znovu rozbehol veľké PPP projekty, zrušil transformáciu nemocníc, potom by bola pravdepodobnosť, že by sme mali vážne problémy.
Hrozí nám aj nižší rating?
„To ide ruka v ruke, ale nerád by som špekuloval, maľoval čierne scenáre.“
A ak neprejde štátny rozpočet?
„Nehrá až tak rozhodujúcu úlohu, či rozpočet prejde alebo neprejde, pretože pri prípadnom provizóriu by deficit v budúcom roku nebol veľmi odlišný od toho, ktorý predpokladám, ak sa na rozpočte dohodneme. Z tohto pohľadu tam zásadný problém nie je, ale je lepšie mať rozpočet ako mať provizórium.“
Aký by bol deficit pri provizóriu?
„Zhruba 4,6 až 4,8 percenta.“
Slovensko si bude musieť do volieb požičať peniaze na trhu. Nie je isté, či prejde rozpočet, sú tu politické riziká. Nie je lepšie si požičať už teraz?
„Toto nechávam na odborníkoch. Máme Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), sú to profesionáli, oni zvažujú, kedy je najlepšie si požičiavať. Pre nás je kľúčové robiť takú politiku, aby Slovensko bolo vnímané ako dôveryhodný partner. Ale nevieme ani my, ani ľudia v ARDALe, ovplyvniť vývoj v Grécku, Nemecku, na európskych a svetových trhoch.“
Smer s vami väčšinou veľmi nespolupracuje. Čím to je, že dlhovú brzdu sú ochotní podporiť?
„Zrejme aj pre ich voličov je citlivá otázka zadlžovania. A aj preto, že sa snažia presviedčať verejnosť, že oni nezadlžovali, že my zadlžujeme.“
Myslíte si, že volič Smeru vníma makroekonomické ukazovatele ako niečo, podľa čoho sa rozhoduje?
„Nie makroekonomické ukazovatele, ale taký ten bazálny pocit zodpovednosti, ktorý pozná z rodiny, ktorý sa dedí z generácie na generáciu, že nie je príliš dobré mať veľké dlhy. A nakoniec aj volič Smeru, aj volič každej strany vidí, čo sa deje v krajinách, ktoré boli nezodpovedné z hľadiska dlhov.“
Sú nejaké ekonomické návrhy Smeru pre vás vôbec prijateľné?
„Okrem dlhovej brzdy, ktorá vznikla ako spoločný projekt, som taký zatiaľ nenašiel. Ale netvrdím, že sa nemôžu objaviť, nemám zase čiernu pred očami, keď počujem Smer. Napríklad na bankovej dani sme sa v zásade zhodli. Nezhodujeme sa vo výške. Výška, ktorú navrhujú oni, by bola absolútne kontraproduktívna, mali by sme najvyššiu bankovú daň v Európe.“
To už máme aj teraz.
„Máme druhú najvyššiu po Maďarsku, ktoré má sadzbu 0,5 percenta.“
Budúca vláda bude musieť zvyšovať dane. Bude musieť zvýšiť aj DPH?
„Verím, že nie. Ale je to podmienené tým, že budú potrebné zásadné zmeny vo fungovaní verejného sektora, kde sú obrovské rezervy. Náš zásadný problém je, že na jednej strane máme najnižšie daňové a odvodové zaťaženie, máme aj najnižší podiel verejných príjmov na HDP spomedzi všetkých krajín európskej 27, a zároveň máme stále pomerne široký a zle fungujúci verejný sektor. Nemali by sme meniť to, čo je našou konkurenčnou výhodou, napríklad rovnú daň, či Zákonník práce.“
Už pri zostavovaní tohto rozpočtu sa ukázalo, že nie je také jednoduché pomenovať rezorty a inštitúcie, kde by k škrtaniu malo dôjsť.
„V tom môže byť výhoda predčasných volieb, ktorým sa nikto neteší. Problém robenia zmien v takýchto štruktúrovaných systémoch je v tom, že keď už ich raz obsadíte ľuďmi po voľbách, už je veľmi ťažké s tým hýbať. Ale ak to urobíte pred voľbami, alebo pred obsadením týchto postov, tak je to reálne.“
Ak by pokračovala koalícia, ktorá bola, je veľmi pravdepodobné, že všetci ľudia, ktorí niekde boli, sa tam budú chcieť vrátiť.
„Jedna vec je, že budú chcieť, druhá vec je, či si tie strany uvedomujú, že majú len dve možnosti. Buď zvyšovať dane, alebo zmeniť spôsob fungovania verejného sektora.“
Ak by pravicové strany s tými napätými vzťahmi, ktoré majú, išli znova zostavovať vládu, budú ešte mať dosť síl, aby boli schopné zásadne sekať verejný sektor?
„Ak nechcú zvyšovať dane, tak áno. Pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu si mohli zažiť, že postupovať ďalej plošnými škrtmi už nie je cesta, že ten priestor sa už takmer vyčerpal.
Viete si predstaviť, že by ste sa dohodli na ďalšom zvyšovaní daní, ktoré SaS odmietla?
„Ale prečo hovoríte o ďalšom zvyšovaní daní?“
Je tu rozpočtový výpadok.
„Ja som nikdy nemal na mysli to, že so žiadnou daňou nikdy nepohneme. To by bol nezmysel. Pre mňa je kľúčové, aby sme nezvyšovali celkové daňové zaťaženie, to je naša výhoda. Máme disproporcie v zdaňovaní majetku. Ja mám veľký byt v centre mesta, v najlukratívnejšej časti, platím úplne smiešnu sumu na dani z nehnuteľnosti. Tam napríklad vidím priestor, aby sa dane zvyšovali. Aj pri alkohole. Určite by som nerád zvyšoval priame dane.“
Pôjde SDKÚ do volieb s prísľubom nezvyšovania DPH a dane z príjmov?
„Určite pôjde s prísľubom nezvyšovania daňového zaťaženia.“
Teda nebudete to špecifikovať.
„To by som predbiehal, teraz pracujeme na príprave volebného programu.“
V EÚ sa diskutuje o daňovej harmonizácii. Čo už pre vás nie je prijateľné?
„Jednotný trh by fungoval lepšie, keby sme mali harmonizáciu DPH a spotrebných daní. Ale nevyžaduje harmonizáciu priamych daní. Naopak, konkurencia v oblasti priamych daní je motorom rastu. Dnes sa diskutuje o harmonizácii daňového základu pri dani z príjmov právnických osôb. Toto má isté rácio, aj riziká. Prvé riziko je v tom, že náš daňový systém sme vyčistili o skoro všetky výnimky, odpočítateľné položky a nesystémové prvky. Ak by sme chceli mať spoločný daňový základ, museli by sme ho nevyhnutne zužovať. Neviem si predstaviť, že by iné krajiny preberali nás široký, je to politicky veľmi citlivé. Pri užšom základe by sme vybrali menej na daniach a museli vy sme zvyšovať sadzbu.“
Viete si predstaviť nejaký kompromis pri harmonizácii daňového základu, s tým, že by sa už nesiahalo na sadzbu?
„To je ten druhý dôvod, prečo sme skeptickí, opatrní a skôr to odmietame. Kým nemáme spoločný harmonizovaný základ, nemôžeme urobiť ani harmonizáciu sadzieb. Aj keď dnes skoro nikto otvorene nehlása potrebu harmonizácie sadzieb, nemusí to tak byť v budúcnosti. Ak bude existovať harmonizovaný daňový základ, už je možné urobiť aj harmonizované sadzby.“
Je harmonizácia sadzieb už taký krok, ktorý by ste ako minister odmietli?
„Na to sa nedá odpovedať. Je to hypotetická otázka a neviem, ako by vyzeral ten návrh.“
Harmonizácia je len súčasťou debaty o záchrane eurozóny. Aká je šanca, že príde k jej rozpadu?
„To dnes nikto nevie. V zásade sú dva krajné tábory - europesimisti, ktorí tvrdia, že eurozóna bol od začiatku omyl. Na druhej strane sú eurooptimisti, podľa ktorých musíme mať Spojené štáty európske. Môj názor je, a v tom sa zhodujú asi všetci, že eurozóna nebude môcť fungovať tak ako doteraz. Zároveň platí, že tlak na posun v smere fiškálnej a politickej únie je celkom evidentný. Na druhej strane som presvedčený, že ak by sme mali ambíciu urobiť silnú fiškálnu a politickú úniu, tak to by bol dôvod, prečo euro neprežije. Európska identita je vo všetkých členských krajinách eurozóny aj celej EÚ rádovo slabšie vnímaná ako národná identita. Na niečo také nedozrel čas. Nepotrebujeme veľké európske dane, inštitúcie. Potrebujeme oveľa prísnejšie vynucované pravidlá a veľmi štíhle inštitúcie.“
Ale spoločné pravidlá a silné inštitúcie, už znamenajú nadnárodnú silu, ktorá má kompetenciu zasahovať.
„Ale tá mi vôbec neprekáža. Nemám dokonca ani problém s tým, že bude prechodne obmedzená suverenita krajín, ktoré budú porušovať takéto pravidlá.“
Ak Fico vyhrá voľby a začne nás dostávať do problémov, čakalo by obmedzenie suverenity aj nás.
„Súčasťou toho by mali byť silné pravidlá aj na národnej úrovni, napríklad ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale aj silné pravidlá na úrovni eurozóny - vynucovanie dodržiavania týchto pravidiel, automatické sankcie.“
Rozpadne sa eurozóna, alebo nerozpadne?
„To isté sa môžem opýtať aj ja. Ja neviem, tak ako to neviete vy.“
Podľa našich informácií guvernér NBS na vláde hovoril o tom, že je reálny plán dvojrýchlostnej eurozóny. Je to tak? Kam budeme patriť my?
„Ja neviem, či je reálny plán dvojrýchlostnej eurozóny, ale faktom je, že rozdiely medzi prosperujúcimi krajinami a tými zaostávajúcimi sú a napätie narastá. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý žasnem nad tým, akým spôsobom sa SaS v tomto probléme vymedzila. Oni sa celý čas správali, ako keby my sme boli jednoznačne v trojáčkovom klube krajín, ktoré nemajú problém. Ale my tam vôbec nie sme. Dnes by som krajiny eurozóny rozdelil do troch skupín. V bezproblémovej je Nemecko, Holandsko, Fínsko, Rakúsko, Luxembursko. Potom sú tie problémové krajiny, to sú krajiny v programe, k tomu Španielsko a Taliansko. Potom sú krajiny, ktoré sú na pomedzí. Tam je už dnes Francúzsko, Belgicko, my, Slovinsko... Pre nás je životne dôležité, keď sa bude rozhodovať o tom, ako bude eurozóna v budúcnosti fungovať, aby sme boli vnímaní ako dôveryhodný a perspektívny partner. Dôveryhodný aj z ekonomického hľadiska, aj z politického hľadiska ako partner, ktorý čerpá nielen výhody z toho, že je v nejakom klube, ale podieľa sa aj na nákladoch. Tu máme zásadný problém, ktorý sa pretaví v najbližších voľbách. Na jednej strane tu máme jednu z pravicových strán, ktorá odmieta byť serióznym partnerom, na druhej strane tu máme silnú ľavicovú stranu, ktorá síce chápe, že musíme byť partnerom pri rozhodovaniach v rámci eurozóny, ale navrhuje riešenia, ktoré by nám spôsobovali obrovské problémy z hľadiska našej ekonomickej kondície.“
Prebiehajú aj reálne politické diskusie o vytváraní dvojrýchlostnej Európy?
„Žiadne oficiálne rokovania neprebiehajú.“
Bude povinnosťou novej vlády presadiť aj druhý euroval?
„Jednoznačne si to myslím. Na sto percent si to myslím.“
Je tým pádom vylúčené, aby SaS bolo súčasťou ďalšej koalície. Ich odmietanie druhého valu je jednoznačné.
„Ale nejde len o odmietanie eurovalu.“
Je teda vylúčené, aby SaS bola v budúcej koalícii?
„Ak SaS nezmení zásadným spôsobom postoje, ktoré sa týkajú eurozóny a záväzkov, ktoré pre nás z členstva vyplývajú, tak si neviem predstaviť, kto s nimi pôjde do vlády. Eurozóna nebude môcť fungovať ako doteraz, bude potrebné prijímať nové opatrenia, budovať novú architektúru. S partnerom, ktorý rozbije vládu na vyslovene populistickej agende, si jednoducho neviem predstaviť, že by sme bez zásadnej zmeny ich postoja vedeli urobiť koalíciu. Veď akú by to malo perspektívu? Pol roka? Rok?“
Kto je pre vás horší, Fico alebo Sulík?
„Ja som vám na to odpovedal. Kľúčové pre Slovensko je, aby sme boli dôveryhodný partner. Neviem dať ani číslo, do akej miery je horšie ísť s jedným alebo druhým, ale my sme jasne povedali v generálnej línii, že pre nás je neprijateľný partner Ficov Smer. Zároveň bez zásadnej zmeny postoja SaS v agendách eurozóny a členstva nielen v eurozóne, ale aj EÚ, si to neviem predstaviť. Áno, môže vzniknúť patová situácia.“
Ak by Smer bol ochotný ustúpiť v dvoch oblastiach, ktoré sú pre vás dôležité, čiže v justícii a ekonomike, stal by sa pre vás prijateľným partnerom?
„Viem, že budete špekulovať a je to pre médiá vďačná téma. Ja som na tú tému povedal už tak všetko, že už viac povedať neviem. Nie, Smer pre nás nie je akceptovateľným partnerom.“
Kto bude podľa vás vládnuť po roku 2012?
„Ja neviem. Neviem, ako dopadnú voľby. Musíme robiť všetko pre to, aby sme presvedčili čo najviac voličov, že ponúkame reálnu alternatívu pre ťažké časy. Na rozdiel aj od Fica aj od Sulíka.“
Prečo ste sa nechceli stať volebným lídrom SDKÚ?
„Pretože strana má svojho predsedu a je úplne prirodzené, aby volebným lídrom bol predseda.“
Je Dzurinda stále dobrým lídrom, dokáže prinášať nové témy?
„Jednoznačne. Keby som si to nemyslel, tak by som uvažoval o kandidatúre.“
Pri debate s Ficom bol Dzurinda pomerne mierny. Existuje v SDKÚ dohoda, že Smer nebudete napádať takým spôsobom ako v roku 2010?
„Nie.“
Plánujete ísť do volieb s rovnakým prístupom?
„To som nepovedal. Povedal som, že neexistuje takáto dohoda. S čím a ako pôjdeme do volieb, to vyhodnocujeme. Neinterpretujte moju odpoveď tak, že meníme postoj voči Smeru. Ale ako môžeme ísť do volieb s tým istým, s čím sme išli v roku 2010, keď sa bude písať rok 2012? Vtedy sme nemali krízu v eurozóne, teraz ju máme. Generálnu líniu SDKÚ berieme veľmi vážne. Mali sme podobné ustanovenie v generálnej línii o nespolupracovaní so Smerom aj v rokoch 2006 až 2010. A najmä z dôvodu porušovania tejto časti generálnej línie sme rozpustili celú bratislavskú organizáciu.“
Zásadnou vecou predvolebnej kampane je odchod Ivety Radičovej. Mrzí vás, že odchádza z politiky?
„Áno, bol by som radšej, keby v politike ostala. Určite má čo ponúknuť, ale je to jej rozhodnutie, ktoré beriem na vedomie.“
Nemáte pocit, že patríte medzi ľudí, ktorí najviac prispeli k jej odchodu?
„Nemyslím si to.“
Dôvody odchodu nepomenúva veľmi jasne. Fakt je ten, že zmienka o ministerstve financií sa v jej vyjadreniach opakuje. Spomína daňovú budovu.
„Spôsob akým váš denník o tomto informoval považujem za zlomyseľný, zaujatý a nekorektný.“
V čom sme zle informovali?
„Napríklad v tom, že interpretujete budovu daňového úradu ako najväčšiu korupčnú kauzu tejto vlády.“
Aká bola väčšia?
„Teraz nedávno som sa dočítal, že rozdiel je len v tom, že kauzy bývalej vlády boli miliardové a kauzy tejto vlády, napríklad daňový úrad, sú miliónové. Ale v čom miliónové? My sme ušetrili štátu peniaze. Postupovalo sa v súlade so zákonom, vo verejnom záujme, pretože 3,5 milióna eur, pokiaľ si dobre pamätám, sme ušetrili na prenájme. Zrealizoval sa za reálne ceny, čo potvrdzujú posudky. A čo sa týka nášho názorového sporu s pani premiérkou, bol aj v tom, či to bola kauza alebo nie, ale aj v tom, aké má kto kompetencie. Ja rešpektujem kompetencie pani premiérky, ale zároveň sa budem dožadovať, aby do kompetencií mojich ako ministra nikto nevstupoval.“
S akým cieľom sme sa správali nekorektne?
„Hráte svoje hry.“
Čo bolo cieľom tejto hry?
„Cieľom bolo robiť politiku. Ono je to určite strašne vzrušujúce robiť politiku, hýbať figúrkami.“
Akú my máme možnosť hýbať nejakou figúrkou?
„Ovplyvňujete verejnú mienku, politikov. Áno, sú politici, ktorí sa správajú podľa toho, čo je v titulkoch novín.“
Bola premiérka zmanipulovaná? Bola to ona, čo povedala, že to je prípad klientelizmu. Opakuje to dodnes.
„Nesúhlasím s ňou. A nesúhlasil som s ňou v hodnotení tohto problému od začiatku. Nesúhlasím s tým, že išlo o stranícky klientelizmus. To bol dôvod, pre ktorý sme s ňou mali od začiatku rozpor. Ale skúste mi pomenovať ďalšie veci, ktoré by medzi nami mali vyvolávať pnutie.“
Premiérka vo svojich vyjadreniach konkrétne veci nehovorí. Ak niečo spomína, je to daňová budova.
„Zase špekulujete. Ja vás vyzývam, aby ste povedali niečo iné, okrem daňového úradu.“
To je na nej, aby to povedala. Neobávate sa, že po Radičovej odchode klesnú preferencie SDKÚ?
„Ja považujem za dôležité, aby sme urobili všetko pre to, aby výsledok bol čo najlepší. Niektoré veci viem ovplyvniť, niektoré neviem ovplyvniť. Neviem ovplyvniť to, či pani Radičová sa rozhodne ostať v politike alebo nie.“
Daňový úrad podľa vás kauza nebola. Platinové sitká podľa vás kauzou sú?
„To neviem. To budem vedieť, keď budeme mať výsledky kontroly, ktorá tam teraz prebieha. Pokiaľ viem, sú tam isté podozrenia, na základe nich odstúpila predsedníčka úradu, vláda prijala uznesenie. Ale určite nebudem vynášať nejaké súdy na základe toho, čo si prečítam v novinách. To určite nie.“
Ak Radičová pomerne jasne povedala, že to je kauza a treba zmeniť pravidlá elektronických aukcií, išlo z jej strany o unáhlený záver?
„Ale ja neviem. Ona má možno iné informácie ako ja. Neustále sa pokúšate rozohrávať vaše hry, aby som ja komentoval, či jej rozhodnutie bolo správne alebo nebolo. Ja vám hovorím, že z hľadiska informácií, ktoré mám ja, to vyhodnocujem tak, ako to vyhodnocujem ja. Nemám žiadny dôvod, aby som komentovali jej rozhodnutia.“
Čo vyhodnocujete vy ako najväčšiu kauzu tejto vlády?
„To nechám na vás.“
Mala podľa vás vôbec nejakú?
„Každá vláda má kauzy, netvrdím, že neexistujú.“
Nezostrihaný rozhovor s Ivanom Miklošom (PIANO)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
