BRATISLAVA. Dvadsaťdva rokov od nežnej revolúcie bude polícia prvý raz vyšetrovať Komunistickú stranu Slovenska, nástupkyňu vedúcej strany minulého režimu.
Preverí, či nepopiera zločiny komunizmu, čo je od septembra tohto roku trestný čin.
„Tak, ako neexistuje kolektívna vina, tak neexistujú ani žiadne zločiny komunizmu,“ píše strana na svojej internetovej stránke. Vyhlásenie bolo na webe ešte aj v nedeľu.
Predseda KSS Jozef Hrdlička tvrdí, že sa ničoho nedopustili.
„Sme presvedčení, že zločiny komunizmu ako systému nie sú. Vždy boli aktérmi nejakí ľudia, ktorí sa dopustili chýb, a tých možno postihovať,“ hovorí Hrdlička.
O vyšetrovaní rozhodla minulý týždeň Generálna prokuratúra po otázkach SME. „Vec bude postúpená príslušnému policajnému útvaru na preverenie,“ povedala Jana Tökölyová, hovorkyňa Generálnej prokuratúry.
Právnik Peter Wilfling nepredpokladá, že by podanie mohlo uspieť. „Myslím, že to ustanovenie sa týka konkrétnych zločinov komunizmu,“ hovorí.
Pokiaľ by popierali konkrétne historické udalosti, ako napríklad prenasledovanie ľudí či ich umiestňovanie do gulagov, bolo by to trestné, hovorí Wilfling.
Zločinci unikajú
KSS zverejnila vyhlásenie v lete, keď parlament schválil novelu trestného zákona. Trestným činom je od septembra aj popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie holokaustu, zločinov fašizmu a komunizmu. Trest je šesť mesiacov až tri roky väzenia.
V prípade popierania zločinov komunizmu sa hovorí o jáchymovskej lži. Komunisti posielali ľudí nepohodlných režimu na nútené práce do uránových baní v Jáchymove.
Po zločinoch komunizmu pátra Ústav pamäti národa, ktorý však nemá vyšetrovacie právomoci, a tak sa obracia so svojimi zisteniami na Generálnu prokuratúru.
Šéf ÚPN Ivan Petranský sa na spoluprácu s prokuratúrou sťažuje. Prokuratúre poslali už zhruba 50 podaní vrátane usmrtení na hraniciach. Ani jedno sa neskončilo obžalobou.
Okrajová strana
V prípade, že KSS usvedčia z protizákonného konania, generálny prokurátor môže podať návrh na rozpustenie strany. Rozhodoval by o tom Najvyšší súd.
KSS sa sama označuje za nástupkyňu KSČ a vo svojom programe stále vyzýva na boj proti „totalite súkromného vlastníctva a nekontrolovateľnému trhu“.
Do parlamentu sa po roku 1989 dostala len raz, v roku 2002 získala 6,32 percenta. V posledných voľbách v roku 2010 mala 0,83 percenta a v prieskumoch dosahuje mizivú podporu.
Na Slovensku dodnes neodsúdili nikoho z vrcholových funkcionárov bývalého režimu. Trestu unikajú napríklad Vasil Biľak či posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc.
Česi majú návrh
V Česku už minister vnúta Jan Kubice predložil návrh na pozastavenie činnosti Komunistickej strany Čiech a Moravy. V najbližšom období ho prerokuje vláda.
Kabinet Petra Nečasa zaviazal Kubiceho vypracovať návrh po sporných vyjadreniach členov KSČM, napríklad že namiesto príslušníkov protikomunistického odboja by si uznanie a ocenenie zaslúžili pohraničníci.
Kubice ešte v lete upozorňoval vládu na právnu analýzu, ktorá neodporúčala pozastaviť činnosť KSČM, pretože nerozširuje názory v rozpore s českým právnym poriadkom. KSČM sa drží v parlamente.
Zločiny komunizmu
Politické procesy
počet popravených: 50,
odsúdení za politické trestné činy: 71 168,
súhrnná dĺžka trestov: 83 615 rokov,
zomreli vo väzení po politických procesoch: 51,
z toho žien: 7;
August 1968
usmrtení obyvatelia Slovenska pri okupácii: 20,
ťažko zranených: 38;
Tábory a nútené práce
Slováci v Pomocných technických práporoch: 5135,
v táboroch nútených prác: 8240,
Slováci odvlečení do ZSSR: 6973,
v táboroch zomrelo: 528;
Na hraniciach
počet zastrelených: 26,
usmrtení elektrickými zátarasami: 15,
zabití výbuchom míny: 2;
„Akcie“
rehoľníkov poslali do koncentračných kláštorov pri „Akcii K“ a neskôr: 2548,
násilne vysťahovali z domovov v rámci
„Akcie B“ – „očista Bratislavy a vyriešenie bytovej otázky“: 4739 násilne vysťahovaných kulakov v rámci ďalšej „Akcie K“: 2000.
Zdroj: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989
Zemko: Zločiny komunizmu si štát nevšíma
O slovenskom postoji k politicky motivovaným zločinom hovorí historik MILAN ZEMKO.
Vyrovnalo sa Slovensko so zločinmi komunizmu?
„Nevyrovnalo, podobne ako s inými minulosťami. Nepatrí k tradícii Slovenska vyrovnávať sa s vlastnou minulosťou.“
Máme na to ešte právnu možnosť?
„Je to skôr otázka pre právnikov, ale myslím, že to možné je. Nie som si istý, či by to malo byť primárne v trestnoprávnej rovine. Musí to byť hlavne v rovine budovania spoločenského poznania a vedomia o tom, čo ten režim znamenal. Nebude však spravodlivé tvrdiť, že bol iba represívny. Iný bol jeho dosah na ľudí v 50. a v 80. rokoch. Časť spoločnosti ho odmietala, časť s ním bola zmierená a časť ho akceptovala v pozitívnom zmysle.“
Vyrovnali sme sa s tým aspoň v symbolickej, morálnej polohe?
„Ani to nie. Aj ozajstné a nepochybné zločiny si pripomíname veľmi zdržanlivo. Za komunistov sa systematicky budovalo povedomie o zločinoch vojnového režimu. Súčasný systém si však zločinnosť z čias komunizmu až tak nevšíma.“
Žijú vôbec ešte páchatelia najvážnejších zločinov komunizmu?
„Najväčšie zločiny boli v 50. rokoch a najmladší z páchateľov mali nad 20 rokov. Väčšina z nich nežije alebo ide o veľmi starých ľudí.“
Ktoré krajiny sa s tým vyrovnali najlepšie?
„Zdá sa, že Nemecko, ktorého súčasťou je bývalá NDR. Aj v Česku sa o to pokúšajú systematicky. Udalosti si pravidelne pripomínajú, nakrúcajú o nich seriály.
Miroslav Kern
Beata
Balogová
