BANSKÁ BYSTRICA. Tak, ako štruktúra a množstvo skladovaných zásob štátu pre krízové situácie drží Správa štátnych hmotných rezerv v tajnosti aj ďalšie dve položky.
Zoznam utajovaných skutočností v úrade vyslovene menuje aj nakladanie s jadrovým palivom a mobilizačné rezervy pre armádu.
Utajovanou skutočnosťou v stupni vyhradené je cena jadrového paliva, jeho preprava aj uskladňovanie.
Z výročnej správy vyplýva, že správa rezerv skladuje zásoby jadrového paliva na zabezpečenie pravidelnosti dodávok elektrickej energie do elektrizačnej siete v krízových situáciách. Miesto skladov týchto rezerv nie je verejné.
Andrea Zlatňanská z Greenpeace Slovensko označila jadrové palivo za jeden z najväčších nevyriešených problémov jadrovej energetiky. Problémom pre životné prostredie je podľa nej najmä vyhorené palivo. To už nemajú na starosti Štátne hmotné rezervy.
Vyhoreným palivom sa u nás zaoberá Jadrová vyraďovacia spoločnosť (Javys), ktorá má na starosti aj odstávku starých blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.
Hovorca Javysu Dobroslav Dobák potvrdil, že spoločnosť má úložisko rádioaktívneho odpadu pri Mochovciach a plánuje rozšíriť jeho kapacitu.
Vyhorené jadrové palivo je v medzisklade pri Jaslovských Bohuniciach. Obidva úložiská sú podľa Dobáka absolútne bezpečné a pravidelne kontrolované.
Zlatňanská tvrdí, že momentálne sa vyhorené jadrové palivo skladuje priamo na Slovensku, v úložisku pri Mochovciach, pretože ho nemôžeme vyvážať.
„Európska komisia pripravila smernicu, ktorá zakazuje štátom vyvážať vyhorené jadrové palivo mimo svojho územia. Greenpeace zorganizovala vo svete množstvo protestov proti prevozom. Je to neetické a neekologické,“ konštatovala. Smernicu musia členské štáty zapracovať do roku 2013.
Slovensko začalo uvažovať o vybudovaní bezpečnejšieho geologického, alebo hlbinného úložiska vyhoreného jadrového paliva už v roku 2000. Podľa Zlatňanskej už vybrali aj lokality na geologický prieskum, ale o rok neskôr práce zastavili a odvtedy sa v podstate nič neudialo. Potvrdil to aj hovorca Javysu Dobák.
Podľa pôvodných plánov malo hlbinné úložisko vzniknúť okolo roku 2035. Dôvodom zastavenia aktivít je pravdepodobne finančná náročnosť.
„Geologické úložisko vyhoreného jadrového paliva nepostavili nikde na svete. Jedno začali budovať v USA s predpokladanými nákladmi vyše 90 miliárd dolárov. Po nástupe prezidenta Obamu práce zastavili. Severské štáty pracujú na novom modele. Odhadované náklady sú však okolo 18 až 19 miliárd eur. Pre Slovensko je geologické úložisko hudbou veľmi ďalekej budúcnosti,“ povedala Zlatňanská.
Dobroslav Dobák si myslí, že po legislatívnej aktivite Európskej komisie v súvislosti so zákazom vývozu jadrového odpadu sa zrejme oživí aj myšlienka budovania hlbinného úložiska na Slovensku.
Pripustil však, že takéto projekty sú mimoriadne finančne náročné. Za jednu z možností, o ktorej začali v Európe uvažovať, označil stavanie regionálnych úložísk.
Jednu skládku by financovalo a využívalo niekoľko štátov. V takom prípade by musela Európa opäť zmeniť legislatívu. Oveľa väčším problémom sa však javí súhlas štátov s umiestnením hlbinného úložiska na svojom území.
Andrea Zlatňanská Z Greenpeace tvrdí, že jedným z neúspešných pokusov o hlbinné ukladanie jadrového odpadu je nemecká dedina Gorleben. Obyvatelia v okolí a ekologickí aktivisti masívne protestujú.
„Tvrdili, že úložisko je bezpečné na desiatky tisíc rokov. V okolí však namerali zvýšenú radiáciu. Aj tento mesiac sa v Nemecku pripravujú veľké protesty,“ dodal Zlatňanská.
