V roku 2006 poskytne Veľká Británia každému voličovi v krajine možnosť hlasovať v parlamentných voľbách elektronicky. British Telecom propagoval vlani svoje internetové služby aj tak, že Britom na pol roka umožnil bezplatné pripojenie z verejne dostupných kioskov. Podľa expertov súčasné rozdiely medzi „pripojenými“ a „nepripojenými“ voličmi do piatich rokov vymiznú. FOTO – ČTK/EFE
Voľby, ten vrcholný akt demokracie, sa zrejme stanú ďalšou „obeťou“ technologickej revolúcie. V západných – a nielen západných – štátoch sa veľmi vážne uvažuje o zásadnej zmene volebného rituálu. Ak pôjde všetko v dnešných koľajách, v najbližších rokoch už neuvidíme sviatočne oblečené rodiny hrdo si vykračujúce k najbližšej volebnej miestnosti. Časom možno ani žiadne volebné miestnosti nebudú. Akt voľby sa bude odohrávať kdekoľvek – v kuchyni, na rybačke alebo na futbalovom zápase. A hoci aj v pyžame. Nová volebná technológia – tzv. e-voting, elektronické hlasovanie – znamená, že volebný hlas bude možné odovzdať cez internet alebo prostredníctvom esemesky. Briti, ktorí by chceli mať v tomto smere európske prvenstvo, tvrdia, že treba maximálne vyjsť v ústrety zmene životného štýlu súčasného voliča.
V Británii sa celoplošné zavedenie elektronického hlasovania ako alternatívy ku klasickému vážne plánuje už v najbližších parlamentných voľbách v roku 2006. Prvé pokusy už majú za sebou – e-voting si pokusne vyskúšali v niekoľkých volebných okrskoch v májových komunálnych voľbách.
Experti však varujú pred unáhlenými krokmi. Argumentujú hlavne jedným – aj pri klasickom hlasovaní sa prakticky vždy vyskytnú chyby a prechmaty. Internet pritom vôbec nie je bezpečný. Ani najdokonalejší existujúci bezpečnostný systém nezníži prípadné škody do takej miery, že by bolo možné prejsť to mávnutím ruky.
Florida nikdy viac!
Ak vojde prezident George Bush junior do amerických dejín, celkom určite to bude tým, ako sa dostal do úradu. Nekonečné ručné preratúvanie sporných hlasov na Floride, pri ktorom volební komisári skúmali proti svetlu jednu po druhej dierky na volebných lístkoch, bolo happeningom, aký by sa už nemal opakovať.
V kalifornskom Riverside County volili pritom prezidenta pomocou dotykových terminálov a strojov podobných bankomatom (jeden stojí 18-tisíc dolárov) v 715 volebných miestach. Voliči vkladali hlasy pomocou elektronických kariet, ktoré prečítal počítač. Obhajcovia e-votingu tvrdia, že keby boli takéto počítače na Floride, opakované rátanie hlasov by možno vôbec nebolo potrebné.
Projektu e-votingu sa v USA venuje niekoľko organizácií a skupín, ktoré v ňom zacítili trend a chcú ho zaviesť plošne v amerických prezidentských voľbách v roku 2004. Popritom pracuje medzinárodná skupina expertov – The Internet Voting Technology Alliance – na celosvetových pravidlách elektronického hlasovania.
Jednotlivé skupiny sa však zatiaľ nedokážu zhodnúť na presnejšej podobe budúceho hlasovania. Nie je dokonca potvrdené ani to možno najdôležitejšie, čo si od elektronického hlasovania sľubovali mnohé západné vlády – totiž že e-voting zvýši permanentne klesajúci záujem o voľby a priláka mnoho nevoličov.
Prvou lastovičkou v USA boli primárky demokratov v roku 2000 v Arkansase. Registrovaní členovia Demokratickej strany dostali pár týždňov pred voľbami personálne identifikačné čísla – PIN. Elektronické hlasovanie sa začalo už v utorok, hoci volebným dňom bola až sobota. Voliči sa mohli prihlásiť z akéhokoľvek počítača napojeného na internet na jednu z dvoch internetových stránok zriadených stranou a spoločnosťou Election.com. Mali potvrdiť súhlas s volebnými pravidlami, zadať svoj PIN a potom odpovedať na dve osobné otázky. Odpovede sa museli zhodovať s údajmi v registri voličov. Keď došlo k overeniu, na stránke sa objavil volebný lístok. Volič klikol na kandidáta podľa svojho výberu a voľbu ešte raz potvrdil. Vzápätí dostal certifikát o svojom hlasovaní, ktorý si mohol trebárs vytlačiť a zarámovať.
Vo volebnú sobotu sa mohlo elektronicky hlasovať už len z počítačov priamo vo volebných miestnostiach. Volební úradníci pritom podľa PIN kontrolovali, či niekto neodovzdal svoj hlas aj „klasicky“.
Voličská účasť v Arkansase vraj stúpla o 676 percent (!). Internetom hlasovalo asi 45 percent z takmer 87-tisíc voličov. Istý miestny časopis si najal hackera a pokúsil sa dokázať, že systém nie je bezpečný – ale bezúspešne.
Briti hľadajú to najlepšie
Briti skúmajú viac spôsobov e-votingu – hlasovanie cez internet, hlasovanie dotykom na obrazovku na termináli vo volebnej miestnosti a cez esemesku. Skúša sa tiež hlasova- nie cez lokálnu digitálnu televíziu. Veľa si sľubujú od rozšírenia možnosti hlasovať poštou. Nové spôsoby by mali byť nielen alternatívou, ale postupne celkom nahradiť klasické urny.
Pri prvých experimentálnych e-voľbách 2. mája 2002 odovzdalo v Británii hlasy miestnym kandidátom elektronicky, telefonicky alebo mobilom 15-tisíc voličov. Experiment sa konal v približne 30 okrskoch a v rôznych variantách. Elektronicky hlasoval v priemere každý štvrtý volič. Podľa prieskumov to bol vo väčšine muž vo veku 35–45 rokov, príslušník strednej triedy. Každý desiaty volič pritom vyslovil obavy, či internet zaistí jeho hlasu bezpečnosť.
Desaťtisíc voličov v mestečku St Albans mohlo voliť cez internet, telefonicky alebo prostredníctvom dotykových terminálov umiestnených nielen v hlasovacích miestnostiach, ale aj v supermarketoch. Postup bol podobný, ako v americkom Arkansase – voliči dostali pred voľbami identifikačné číslo plus zvláštny štvormiestny PIN. Kombináciou týchto dvoch údajov ich v deň volieb identifikovali a zabránili dvojitému odvoleniu.
Časti voličov v Liverpoole a Sheffielde testovali hlasovanie esemeskami (do mobilov sa vložila špeciálna volebná SIM-karta) a digitálnou televíziou, v Crewe, Nantwich, St Albans a Swindone skúšali internetové hlasovanie z domácich počítačov, ale aj z miestnych knižníc a zvláštnych informačných kioskov.
Internet je nebezpečný!
Predseda Dolnej snemovne Robin Cook, ktorý má modernizáciu volebného procesu na starosti, je presvedčený, že sa tým zvýši volebná účasť. Prvé skúsenosti z experimentálneho hlasovania zatiaľ skúma tzv. nezávislá komisia pre alternatívne spôsoby hlasovania. Jej čiastkové závery však pozorovatelia hodnotia ako nepresvedčivé.
„Nikdy, nikdy, nikdy nedovoľte on-line hlasovanie,“ vyzýval vo svojom stĺpčeku na internetovej stránke BBC komentátor Bill Thompson. Argumentuje prosto – nijaký on-line hlasovací systém nemôže byť bezpečný, pretože ani nijaký počítačový systém nie je bezpečný: „Možno si nejaké zahraničné vlády budú chcieť zaistiť zvolenie im nakloneného britského premiéra a dajú svojim počítačovým špiónom voľnú ruku, aby nabúrali systém. Možno sa skupina nebezpečných hackerov rozhodne, že toto je výzva, aká sa neodmieta. Alebo možno niekoho vo vnútri systému podplatí miliardou dolárov tokijský zločinecký syndikát. Je veľa ľudí s kopou peňazí, dobré počítače a veľká programátorská zručnosť.“
Podobný názor má floridský hlavný volebný úradník Clay Roberts. „Ak vám niekto ukradne číslo kreditky, zrejme to zistíte. Pretože však máme tajné voľby, ak vám niekto ukradne hlas, nikdy sa to nedozviete.“
Môže napríklad zaútočiť počítačový vírus, ktorý zmení hlas už vo voličovom počítači.
Internet diskriminuje!
V St Albans dúfali, že nalákajú na voľby početnú miestnu bangladéšsku komunitu. V prípade dotykových obrazoviek v supermarketoch si to možno predstaviť ako reálnu vec. Prieskumy z USA však ukazujú, že elektronicky (myslí sa najmä internet a SMS) hlasujú najmä príslušníci bielej a ázijskej komunity.
To niektoré organizácie okamžite označili za diskrimináciu černochov a hispáncov, a vôbec menej majetných a menej technologicky vyspelých občanov krajiny. Poukazujú pritom na zákon o volebnom práve z roku 1965, ktorý nariaďuje ukončiť diskrimináciu menšín pri volebnom procese a zakazuje štátom meniť volebné procedúry bez federálneho súhlasu.
O voľbách esemeskou zasa kritici súdia, že „trivializujú“ volebný proces. Chris Quigley, ktorého firma Spinon spoluorganizovala experimenty v Británii, tvrdí opak: „Ľudia sú zodpovední. Na odovzdanie hlasu textovou správou musíte mať najprv hlasovaciu kartu a urobiť informované rozhodnutie. To nie je čosi, čo urobíte len tak zo špásu v pube.“
Nakoniec sa vedú špekulácie aj o tom, či možno zaručiť samostatné, doslova a do písmena „vlastnoručné“ hlasovanie voliča. Vo volebných miestnostiach je plenta. Kto však môže zaručiť, či voličovi-voličke pri hlasovaní cez internet nestál za chrbtom šéf, manžel, otec alebo trebárs svokra?
V ankete, ktorú na tému elektronického hlasovania robila medzi čitateľmi internetová stránka BBC, sa však objavili prevažne súhlasné názory.
„Keď už platíme internetom účty aj dane, prečo nie voľby,“ napísal čitateľ z Kanady. Nemec žijúci v Británii sa pripojil s výzvou, aby volebné právo v Británii dostali aj cudzinci, keďže odvádzajú dane rovnako ako domáci. A istý osemdesiatdvaročný Brit by e-voting privítal, pretože je takmer nepohyblivý a počítač je jeho kontaktom s okolitým svetom.
E-voting a lenivý Európan
Ešte skôr než v Británii si hlasovanie na diaľku budú mať možnosť vyskúšať všetci občania Európskej únie. V roku 2004 sa má totiž korešpondenčné hlasovanie zaviesť plošne vo voľbách do Európskeho parlamentu. Tie, ako je známe, totiž Európanov zaujímajú pramálo. Takže Brusel sa snaží urobiť skutočne všetko pre to, aby šiel lenivým voličom po ruke.
Niektorí experti v Británii však popierajú ako špekulácie želanie dotiahnuť týmto spôsobom k voľbám ľahostajných.
„Tí, ktorí nevolia, pravdepodobne voliť nebudú,“ tvrdí profesor Laurence Pratchett z De Montford University, ktorá viedla príslušný prieskum. Poukazuje aj na zvláštny psychologický efekt hlasovania na diaľku – volič sa vraj pri ňom len viac vzďaľuje „systému“, verejnému dianiu. Podľa neho by mal mať preto občan aj v budúcnosti aspoň na výber, či chce voliť tak alebo onak.
Skúsenosti na tomto poli už zbierajú Belgičania, Nemci, Francúzi, Švédi, Dáni či Švajčiari. Napríklad Holanďania mohli v posledných voľbách hlasovať alternatívne v 80 percentách volebných okrskov. Išlo o hlasovanie elektronickou kartou vo zvláštnych kioskoch priamo vo volebnej miestnosti.
Voliči sú na očiach volebným komisárom a pritom každý hlasuje sám, v súkromí za plentou. Vloží kartu do hlasovacieho počítača a ten mu ukáže kandidátov na dotykovej obrazovke. Na obrazovke sa ukáže nielen stranícka príslušnosť, ale aj obsiahla predvolebná informácia o každom kandidátovi, dokonca jeho fotografia, takže aj neistý sa môže rozhodnúť pomerne kvalifikovane. Hlasuje dotykom obrazovky. Keď sa pomýli, môže svoju voľbu opraviť. Po odhlasovaní vráti elektronickú kartu volebnému úradníkovi.
„Samozrejme je tu stopercentná presnosť. Zabráni to opakovanému sčítavaniu,“ hovorí Hans van Wijk, predajca holandských elektronických hlasovacích systémov.
* * *
Elektronické voľby nie sú len záležitosťou bohatých európskych štátov. Estónsko – jedenapolmiliónová postsovietska republika – sa doslova vrhlo na internet. Všeobecné elektronické voľby sa tu budú konať zrejme už budúci rok. Aj keď nie je celkom jasné, ako to odvážne Estónsko – vzhľadom na diskusie a pochybnosti na Západe – finančne a bezpečnostne zvládne.
Ale ktovie, čím nás ešte internet prekvapí.
„Internet je ako dobrý pes. Neopustí vás, a jeden rok v jeho živote je ako sedem našich,“ napísal v tejto súvislosti americký Newsweek.
Spracovala BAŠA JAVŮRKOVÁ
