Z pozorovateľne politického diania na Slovensku je to jednoduchšie, ako byť pri tom, keď sa vyberajú nástroje technológie na produkciu strán. Od roku 1991 po známom rozčesnutí VPN takmer na každý rok pripadá jedno množenie delením. Desať politických strán vzniklo štiepnym procesom pôvodného jadra. Je aj niekoľko výnimiek, medzi ktoré patrí súčasné predvolebné duo DS-DU, pravdepodobne aktuálne spojenie iba ad hoc. Hoci Demokratická strana sa prihlásila k liberálnemu konzervativizmu svojím programovým vyhlásením z roku 1995, má k vlastnému liberalizmu rovnako ďaleko ako blízko. Hlási sa súčasne k Burkeho konzervativizmu, pokiaľ ide o silný štát „pri presadzovaní práva a ochrane občanov“ (J. Barta, Ľ. Tóth, SME 16. januára 2002), ale odmieta nálepku moderného liberalizmu a akceptuje myšlienky A. von Hayeka a M. Miltona „o neobratnosti štátu pri regulovaní života občanov a o zhubnosti takéhoto počínania“ (tamtiež). Je tak dosť zásadných rozdielov medzi liberálnou klasikou, ku ktorej má bližšie Budajova DU, a liberálnym konzervativizmom DS. Neoliberálnymi postulátmi sa hlási o slovo Pavol Rusko favorizovaním trhu ako korunovaného spasiteľa. A tak v jednom smere je viac prúdov, ako to tri čiastočne či úplne liberálne strany pripúšťajú.
Novoliberáli Pavla Ruska si vybrali z notácie liberalizmu svoj sólistický part. Disponujú aj mediálnou technológiou, aby vlastné politické predpovede dostatočne prezentovali, a podľa preferencií majú ich mediálne ošúchané posolstvá aj dosť respondentov. Viac však ako napr. marketingový slovník Rudolfa Zajaca o reforme zdravotníctva zaberajú nie východiská a projektované zmeny, ale bezohľadná kritika súčasných pomerov a mimo fair play dosahovaný ohlas. Je nesporné, že volebný boj sa nemôže robiť v rukavičkách, lebo aj ANO by potom bola tam, kde je duo DS-DU. Keďže objektivita pri uplatňovaní politických kritérií nemôže byť iná ako subjektívna, lebo ju nemodeluje stroj, možno sa prikloniť (subjektívne, ako inak) k názoru, že politicky, ideologicky a nástrojmi uplatňovania sa na trhu ideí je čistejšia práca DS-DU ako ANO. Veru, len slabá útecha.
Lebo čo je to platné, keď staroliberáli za novoliberálmi zaostávajú o celé kolo, ba možno aj o dve. Má to však svoj význam. Prítomnosť DS-DU znehodnocuje liberálnu platformu ANO, ktorá nevedno prečo mobilizuje fiktívneho nového občana bez toho, aby povedala, kto je ten starý občan. Ako tiež liberálna strana predvádza, že chce korunovať úspechom len svoj partokratický liberalizmus, a nie ideológiu, ktorá je pre budúcnosť Slovenska rovnako potrebná ako (kresťanský) konzervativizmus a ľavica. Za jedným koňom sa vlečú dve káry liberalizmu, pričom tá klasika sa podobá skôr už len na prívesný vozík. V takomto závese je aj konzervativizmus OKS. Na duchovné výkony politikov z tohto prostredia a presné diagnózy stavu spoločnosti partneri ani protivníci odinakiaľ dosť často nestačia, ale ani OKS nestačí na to, aby verejnosť zaujala. Vot, Slovakia!
Ruskovým liberálom, ktorí sa zrejme stanú jedinými nositeľmi tohto smeru v budúcom parlamente, stačí v týchto voľbách držať sa zákona mastného chleba. Chlieb padá vždy na natretú stranu. Ale ANO by dosiahla to isté, aj keby sa volala NIE, aj keby dala liberalizmu vale, lebo v samom zárodku je jedno, či vôbec nejakú ideológiu predkladá. Nedávno bol v Bratislave predseda Európskeho parlamentu (EP) Pat Cox. Stretol sa so všetkými relevantnými stranami (ANO sa domáhala exkluzivity, a keď to nevyšlo, na stretnutie neprišla!). Cox prijal všetkých nie preto, že je predsedom EP, ale preto, že je liberálom.
Autor: TIBOR FERKO(Autor je publicistom)
Beata
Balogová
