Do praxe sa znovu zaviedol systém pomerného zastúpenia, ktorý nahradil volebný systém postavený na jednomandátových volebných obvodoch a kandidátke Národného frontu, ktorý zaviedla komunistická strana v päťdesiatych rokoch.
V prvých slobodných voľbách, ktoré sa konali v júni 1990 do slovenského parlamentu, kandidovalo 16 subjektov. Do poslaneckých lavíc zasadlo 7 úspešných, a to: VPN, KDH, KSČ, SNS, ESW-MKDH, DS a SZ.
Treba povedať, že kvórum, teda hranica na získanie mandátu do SNR, bolo vtedy 3 percentá, inak by ani DS, ani zelení v parlamente nefigurovali. Dôležitejším ukazovateľom než počet kandidujúcich subjektov je však skôr počet poslaneckých klubov a od toho sa odvíjajúca parlamentná matematika. Po dvoch rokoch (funkčné obdobie bolo stanovené na r. 1990 až 1992) v SNR existovali tieto kluby: VPN-ODÚ, KDH, DS, MNI (kandidovali ako súčasť VPN), KSČ, SNS, SZ, HZDS (vznikli oddelením sa z VPN) a SKDH (oddelilo sa z KDH).
V roku 1992 kandidovalo až 23 subjektov, do parlamentu však prešlo len 5, a to: HZDS, SDĽ (transformovaná KSČ), KDH, SNS a MKDH-EG.
Do predčasných volieb sa z HZDS oddelili najprv Kňažkova (+Budajova) Aliancia demokratov a neskôr skupina nazvaná Aliancia politického realizmu reprezentovaná R. Kováčom a J. Moravčíkom. No a z SNS sa po zvolení J. Slotu za predsedu oddelila časť s bývalým predsedom Ľ. Černákom.
V predčasných voľbách v r. 1994 sa o mandáty uchádzalo 17 záujemcov. Do NR SR sa dostalo 7, a to:
HZDS (s minipríveskom RSS), Spoločná voľba (koalícia SDĽ, SDSS, SZ a HP), Maďarská koalícia, KDH, DÚ (vznikla spojením subjektov, ktoré mali pôvod v HZDS a SNS), ZRS (založené exčlenom SDĽ J. Ľuptákom) a SNS.
V ostatných voľbách v r. 1998 sa o poslanecké funkcie uchádzal tucet subjektov. Hranicu na vstup do NR SR prekročilo 6, a to: HZDS, SDK (účelová volebná strana založená KDH, DU, DS, SDSS a SZ), SDĽ, SMK, SNS a SOP (strana založená pred voľbami hlavne primátormi).
Poslanecké mandáty, ktorých je 150, si rozdelili takto: HZDS = 43, SDK = 42, SDĽ = 23, SMK = 15, SNS = 14 a SOP = 13.
Aký je stav na konci volebného obdobia? Koľko je poslaneckých klubov? Podľa webovej stránky NR SR na konci volebného obdobia sú v NR SR tieto poslanecké kluby: HZDS (až na konci volebného obdobia ohlásil odchod z HZDS i klubu Ivan Gašparovič, ktorý založil nový subjekt HZD, a spolu s ním odišlo aj niekoľko poslancov), SDK (ale s menším počtom členov), KDH (vzniklo z poslancov, ktorí kandidovali za SDK a predtým boli členmi KDH), SDĽ (z klubu i strany najprv odišiel R. Fico, ktorý založil stranu Smer, a neskôr aj poslanci Weiss a Ftáčnik a ďalší, ktorí založili SDA), SMK (bez zmeny, odchodu či presunu poslancov) a SOP-LDÚ-SZS (tvorený členmi SOP, ktorí sa nestali nezávislými, a niektorými poslancami, ktorí pôvodne kandidovali za SDK). Z SNS sa oddelili prívrženci expredsedu Slotu a založili Pravú SNS.
Fakt je, že najviac poslancov patrí do kategórie tzv. nezávislý, aj keď výstižnejší je výraz „poslanec, ktorý nie je klubovo zaradený“, čo vyplýva z podmienky, že na založenie poslaneckého klubu sa vyžaduje najmenej osem poslancov.
Pred voľbami, ktoré sú vypísané na september 200, požiadalo o registráciu 29 subjektov (z nich jeden, Slovenská ľudová strana, už svoj návrh stiahol). Ak aj Ústredná volebná komisia ešte niektorý subjekt nezaregistruje, je skoro isté, že možno hovoriť o najhojnejšej účasti. Reálnu šancu na zisk kresiel v NR SR však majú HZDS, Smer, ANO (nová, k liberalizmu sa hlásiaca strana založená mediálnym magnátom P. Ruskom), SMK, SDKÚ (vznikla ako strana M. Dzurindu, predsedu SDK i slovenskej vlády) a KDH. Ostatným subjektom prieskumy verejnej mienky nedávajú záruky, že získajú stanovené percento hlasov. Spory a „boj“ o voliča medzi SNS a PSNS môžu ohroziť šance národniarov. Obdobne súdružské úsilie medzi ľavicou (SDĽ, SDA + SOP, Ľavicový blok…) môže vyústiť do absencie tradičných mien v slovenskom parlamente. Ale aj klasická občianska pravica, teda DS a OKS, má minimálnu nádej na zisk 5 percent.
Štatistika potvrdzuje, že čím viac subjektov sa uchádzalo o voliča, tým viac hlasov prepadlo. V r. 1990 bolo prepadnutých hlasov, teda hlasov odovzdaných pre tie subjekty, ktoré neprekročili zákonné kvórum 3 percentá, celkovo 7,6 percenta (ale pri hranici 5 % by to bolo až 15,5 %). Po zvýšení hranice na 5 percent v roku 1992 prepadlo až 23,8 percenta z odovzdaných hlasov. V roku 1994 to bolo 13,06 percenta a v roku 1998 došlo k poklesu už na 5,81.
Na základe uvedených skutočností môžeme dospieť k záverom: 1. čím viac subjektov kandiduje, tým je riziko prepadnutia hlasov vyššie; 2. čím viac subjektov kandiduje, tým menej sa ich nakoniec dostane do parlamentu; 3. čím viac hlasov prepadne, tým viac mandátov v druhom skrutíniu získajú tie úspešnejšie; 4. počet subjektov, ktoré sa do NR SR dostanú, nemusí zodpovedať počtu poslaneckých klubov, ktoré vzniknú po voľbách, resp. počas funkčného obdobia.
Voliť je právo, nie povinnosť. Dobre voliť však možno len vtedy, ak má človek aj informácie a vie s nimi narábať. Rozumný a zodpovedný občan by mal ísť voliť a vyberať potom s rozumom, a nie na základe toho, čo ponúkajú mediálne kampane.
Autor: Milan Galanda(Autor je právnym poradcom Združenia na podporu lokálnej demokracie)
Beata
Balogová
