BRATISLAVA. Opoziční politici nesúhlasia s tým, aby Deň Ústavy (1. septembra) nebol štátnym sviatkom a aby sa naopak ako štátny sviatok slávil 28. októbra deň vzniku Československej republiky (ČSR).
Dušan Čaplovič zo Smeru degradovanie Dňa Ústavy na pamätný deň zásadne odmieta a ak by sa mal sláviť vznik Československa, myslí si, že by sa tak malo diať na výročie prijatia Martinskej deklarácie (30. októbra), keď sa k nemu prihlásila slovenská inteligencia.
"Ak sme sviatok nazvali Dňom Ústavy, bolo by smiešne, aby sme z neho spravili len pamätný deň," povedal pre agentúru SITA.
Rafaj: Ide o snahy čechoslovakistickej OKS
Prípadná zmena štruktúry štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja si podľa Čaploviča žiada celospoločenskú diskusiu. "Akékoľvek predvolebné harašenie považujem za účelové."
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj považuje návrh OKS za neprijateľný.
"Je na zváženie, že poslanci, ktorí sú podpísaní pod takýmto návrhom, majú takúto osobnú drzosť a nejapnosť prísť a zbúrať symbol základného dokumentu štátnosti, ktorý predstavuje zmluvu medzi občanom a štátom," reagoval. Nepozdáva sa mu ani návrh sláviť 28. október.
"Pre nás je kľúčová Martinská deklarácia z 30. októbra 1918, ktorá zo Slovenska dala legitimitu tomuto štátu. Tento dátum si hlboko ctíme a vážime," vyhlásil s tým, že v súčasnosti nevidí priestor na zvyšovanie počtu štátnych sviatkov.
Iniciatívu OKS si Rafaj vysvetľuje ako snahu "čechoslovakistickej strany OKS" o zviditeľnenie sa pred voľbami a nedáva jej šancu na úspech. "Nevidím to ani na desať hlasov," predvída.
Pre Galbavého je Ústava viac ako ČSR
Tomáš Galbavý z SDKÚ s uzákonením vzniku ČSR ako štátneho sviatku nemá problém, nie však za cenu zrušenia Dňa Ústavy ako štátneho sviatku.
"Založenie ČSR bola veľmi významná udalosť, bez nej by možno nebola SR ani slovenská ústava. Napriek tomu je pre mňa Ústava na vyššom stupni. Je to zmluva medzi občanmi a štátom, ktorá garantuje ich slobody," povedal.
Galbavý na druhej strane nesúhlasí ani s tým, aby v kalendári pribudol deň pracovného voľna.
"Hľadajme, ktorý sviatok vypustiť," poznamenal s tým, že on sám nechce pomenovať žiadny sviatok súci na odstránenie a necháva to na predkladateľov z OKS.
Za najvhodnejšie Galbavý považuje hľadanie cesty, aby bola verejnosť o vzniku ČSR lepšie informovaná, viacej si ju vážila a pripomínala si ju.
Podobne ako Galbavý vníma problematiku aj Martin Poliačik z SaS. Ten proti oslave vzniku ČSR tiež nenamieta za predpokladu, že sa nezvýši počet dní, keď sa nechodí do práce.
"Štátnych sviatkov máme takmer najviac v Európe, nie je dobré ich počet zvyšovať," myslí si.
Vyškrtnutie Dňa Ústavy ako štátneho sviatku si vie predstaviť, zároveň však podotkol, že na straníckej úrovni sa o veci ešte nezhovárali.
Zajac: 28. október nemožno spochybniť
Skeptický je podpredseda KDH Pavol Abrhan, ktorý je zároveň poverený vedením poslaneckého klubu hnutia.
Nazdáva sa, že v súčasnosti sa poslanecké návrhy zákonov stávajú súčasťou predvolebnej kampane a s ich prijímaním by radšej počkal na obdobie po parlamentných voľbách. Ako bude o návrhu v parlamente hlasovať, neprezradil. "Musím vidieť návrh, ako je koncipovaný."
Zajac tvrdí, že hoci sa na vzniku ČSR podieľali tri skupiny ľudí, jedna v Prahe, druhá v Martine a tretia v Budapešti, z historického hľadiska nemožno spochybniť, že štát vznikol 28. októbra.
"V Martine ani nevedeli, že štát už vlastne vznikol. Deklaráciu formulovali veľmi opatrne v tom duchu, že sa hlásia k československej vzájomnosti," interpretuje význam udalostí v Martine.
Zajac si Martinskú deklaráciu váži, považovať ju za dokument, ktorý rozhodol o vzniku Československa, ale podľa neho z vecného hľadiska neobstojí.
