BRATISLAVA. Hoci viacero strán už oznámilo prvých kandidátov do parlamentných volieb, pri otázke o zastúpení Rómov odpovedajú, že kandidátky ešte nie sú uzavreté. V tomto volebnom období nebol v parlamente žiadny Róm.
Ešte čakajú
KDH, SNS a SDKÚ hovoria, že kandidátky sa chystajú vytvoriť v priebehu tohto mesiaca, Smer sa k téme nevyjadril. Ľudia v štruktúrach strán hovoria, že problémom je získať miesto pre seba, nieto ešte ponúknuť ho nestraníkovi, ktorý pre stranu nerobí a neprispel jej.
Aj rómsky val je dobrá volebná téma, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Tatiana Tóthová, tajomníčka Richarda Sulíka povedala, že SaS je postavená na občianskom princípe a etnická príslušnosť neovplyvňuje umiestnenie na kandidátke. Tímlíderka strany pre Rómov Nicholsonová chce napriek tomu presadiť Róma na kandidátku. Zatiaľ nemá meno, ktoré by navrhla.
„Poznám šikovných vzdelaných Rómov, ale aj na základe vlastného rozhodnutia nie sú viditeľní. Je preto ťažké vybrať. Vhodný Róm na kandidátku nie je.“
POLITIKA
Vznik strán
1989 Rómska občianska iniciatíva (ROI),
1993 Asociačná rada Rómov Slovenska (ARRS),
1996 Rómska iniciatíva Slovenska (ROI),
2010 Strana rómskej koalície (SRK).
MostHíd nechal v posledných voľbách Rómov kandidovať na 30. a 40. mieste, no bez úspechu. Predseda Béla Bugár odmieta debatu o zvoliteľných miestach, každý sa vraj môže prekrúžkovať.
„Mali sme Róma na 30. mieste, ktorý sa nedostal, ale František Šebej z OKS sa prekrúžkoval z 33. miesta.“ Bugár tvrdí, že Rómom ponúkne dôstojné miesto.
„Podľa toho, koľko toho vedia vyprodukovať, podľa toho sa dohodneme, na akom mieste budú.“
Bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová hovorí, že zastúpenie rómskej menšiny v parlamente by malo zmysel, ak by to boli ľudia, ktorí dokážu zviditeľniť tému aj seba samých a ktorých bude strana podporovať.
„Na Slovensku je veľa čestných a schopných Rómov, ktorí môžu bez problémov zastávať akékoľvek posty. A taktiež si myslím, že kritériá, ktoré spĺňajú súčasní členovia parlamentu, sú ľahko dosiahnuteľné,“ povedala Orgovánová.
Tému nestihli riešiť
Programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec hovorí, že vláda si stanovila ambiciózne plány, ale je sklamaním, že za vyše roka sa jej podarilo naplniť z nich iba veľmi málo.
Ocenil prípravu zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách či vznik Rady vlády pre ľudské práva.
Naopak, vyčítal reštriktívne opatrenia.
„Za pretrvávajúci problém považujem neochotu jednotlivých rezortov pristupovať k riešeniu rómskych problémov iniciatívne a progresívne, a práve preto už celé roky ostáva väčšina dobre mienených zámerov len na papieri,“ povedal Oravec.
Orgovánová vláde vyčíta prehĺbenie chaosu, konkrétnejšie riešenia sa podľa nej nezačali realizovať.
Prístup strán k rómskej problematike sa v ďalšom volebnom období zrejme veľmi nezmení. Volebný program o Rómoch sa zväčša chystajú len prekopírovať z posledných volieb v roku 2010.
Doplnené o 11:27
Základný problém je, že nie je z čoho vyberať kandidátov spomedzi Rómov.
Lucia Nicholsonová, štátna tajomníčka za SaS a tímlíderka strany
Samostatné strany sa nevedia presadiť
Rómovia naposledy sedeli v parlamente začiatkom 90. rokov.
BRATISLAVA. Rozštiepenosť, slabý program, pseudolídri i rozdelenie Rómov na integrovaných a vylúčených sa podpisuje pod pravidelný volebný neúspech druhej najväčšej slovenskej menšiny.
Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie SAV vysvetľuje, že Rómovia, ktorí sú plne začlenení do spoločnosti, majú sklon nezvýrazňovať svoje rómstvo.
„Máme veľmi málo rómskych intelektuálov, právnikov, lekárov, kvalifikovaných profesionálov, ktorí by sa hlásili k rómskej identite. Oblasť vrcholovej politiky nie je výnimkou a bolo by zvláštne očakávať opak.“
Hlasy na predaj
Na druhej strane veľká časť Rómov žije v osadách, dosahuje nízke vzdelanie a nedokáže si nájsť prácu. Politické strany si hlasy týchto voličov kupujú.
Hrustič si myslí, že je chybou, že od vzniku samostatného Slovenska sme v parlamente ešte nemali zvolených rómskych poslancov.
„A nejde tu len o sociálne slabšie komunity a navrhovanie riešení. Rómovia sú národnostnou menšinou, majú svoj jazyk, kultúru, históriu, legitímne snahy o vytváranie identity, podľa štatistík takmer polovica Rómov na Slovensku žije integrovane a je veľmi dôležité, aby osempercentná menšina mala svojich zástupcov,“ povedal.
Pri súčasnom volebnom systéme je podľa Hrustiča ich jedinou šancou pokúsiť sa dohodnúť si dobré miesto na kandidátke veľkých strán a snažiť sa prekrúžkovať.
Dvadsať rokov bez
Jedinýkrát v histórii sedeli Rómovia ešte vo federálnom parlamente – Gejza Adam a v Slovenskej národnej rade – Anna Koptová.
Od roku 1992 zostali všetky strany pred bránami parlamentu. V posledných voľbách v roku 2010 získala Adamova Strana rómskej koalície 0,27 percenta, čo je necelých sedemtisíc hlasov.
V parlamente sa naopak dlhodobo darí presadiť maďarskej menšine, ktorá má pravidelné zastúpenie aj vo vláde.
Svojho zástupcu má v súčasnom parlamente aj menšina gayov a lesieb, odkedy sa poslanec za SaS Stanislav Fořt verejne priznal k homosexuálnej orientácii.
Ján Glovičko
Zvoliteľné miesto nedajú
Pedagóg PETER POLLÁK pracoval na Úrade splnomocnenca vlády pre Rómov a v roku 2010 kandidoval za Most-Híd.
Prečo ste kandidovali?
„Presadzoval som, že etnický prístup k politike, čo sa týka postavenia rómskej strany, nie je dobrý. Preto som súhlasil s kandidatúrou cez Most. Mali blízko k tomu, čo chcem v politike dokázať. Žiaľ, moja skúsenosť je veľmi zlá.“
V čom bola zlá?
„Sklamal som sa. Moje zmýšľanie, že Rómovia majú byť súčasťou majoritných strán a presadzovať riešenie rómskej problematiky, v Moste nebolo možné. Vzdali sa rómskej agendy vo vláde. Ukázalo sa to, keď sa Most vzdal patronátu nad úradom splnomocnenca v prospech premiérky. Rómovia, ak pôjdu na akúkoľvek kandidátku strany, nedostanú zvoliteľné miesto.
Ján Glovičko
Beata
Balogová
