BRATISLAVA. Bývalé vedenie parlamentu na čele s Richardom Sulíkom (SaS) si plánovalo najať právnikov za 30 miliónov eur. V čase, keď padala vláda, poslali do vestníka predbežné oznámenie o užšej súťaži na právne služby. Tender už vyhlásiť nestihli, výsledná suma by po súťaži mohla byť aj nižšia.
Externí advokáti mali parlament zastupovať v sporoch za takmer miliardu eur, ktoré sa nahromadili za posledné dva roky. Doteraz ich riešili právnici Národnej rady.
Ide o prípady, keď spoločnosti žiadajú náhradu škody za prijaté zákony. Jeden z nich už pojednával aj súd. Majitelia Európskej zdravotnej spoločnosti podali žalobu za zákon, ktorý im zakázal vyplácať si zisk.
Žalobu za vyše 30 miliónov eur podali ešte v marci 2009. Pojednávanie bolo odročené, keďže o veci rozhodoval Ústavný súd.
Tender asi nebude
Sulíkova hovorkyňa Tatiana Tóthová vysvetľuje, že hľadali externých právnikov, lebo parlamentní mali veľa práce. „Zabezpečujú všetku zmluvnú agendu kancelárie.“ V odbore právnych služieb je zamestnaných päť ľudí, z toho jedna pracovníčka je podľa Tóthovej na materskej.
Sulíkov nástupca Pavol Hrušovský (KDH) zrejme v súťaži pokračovať nebude a tender na rámcovú zmluvu nevyhlási. Hrušovského kancelár Andrej Kramár hovorí, že si dajú vypracovať právnu analýzu, či je vôbec možné takéto žaloby na parlament podávať.
Sumu 30 miliónov eur za právne služby považuje Kramár za primeranú, hoci ide o ročný rozpočet Národnej rady. „Vzhľadom na výšku žalovanej sumy, ktorá predstavuje takmer miliardu, je to podľa mňa v poriadku.“
Žaloby za miliardu sú krkolomné, tvrdí Lukáš Fila.
Čítajte komentár (piano) >>
Mikloš zaplatil menej
Dokopy miliardu eur žiadali pôvodne zdravotné poisťovne od štátu za zákaz zisku v medzinárodných arbitrážach. Ministerstvo financií za právne úkony podľa hovorcu Martin Jaroša zaplatilo 21 miliónov eur. „V tom boli okrem odmien za zastupovanie aj výdavky na znalcov, subdodávateľov, preklady.“
V stovkách súdnych sporov štát zastupuje ministerstvo spravodlivosti. Len pri diskriminačných žalobách sudcov ide o vyše 70 miliónov eur. Ďalšie milióny žiadajú ľudia za škody spôsobené súdmi, notármi či exekútormi. „Všetky tieto spory pokrývame v rámci interných kapacít - našimi právnikmi,“ uviedol tlačový odbor.
Parlament rieši 12 žalôb, ktoré sa odvolávajú na zákon o spôsobenej škode pri výkone verejnej moci. Väčšinou ide o súkromné spoločnosti, ktoré sa sťažujú, že ich poslanci prijatím legislatívy poškodili. Šesť žalôb sa týka hybridnej pošty a zákazu vyplácania zisku pri zdravotných poisťovniach. Právnu úpravu presadila vláda Roberta Fica (Smer).
Advokát Radovan Pala hovorí, že žaloba na Národnú radu za prijaté zákony nie je bežná. Myslí si však, že takýto postup je možný. „Ak je zákon v rozpore s európskou legislatívou a prijala ho Národná rada, je to logické.“
Dobrý príklad je podľa neho hybridná pošta, kde Slovensko malo uvoľniť trh a nestalo sa tak.
Právnici: Žaloby sú nezmysel
Ministerstvo spravodlivosti aj ústavný právnik sa zhodujú, že parlament za prijatú legislatívu žalovať nemožno.
BRATISLAVA. Žaloby za miliardu už parlament riešil aj s ministerstvom spravodlivosti. Tvrdí, že sú neopodstatnené.
Náhradu škody žiadajú od parlamentu najmä súkromné spoločnosti, ale aj fyzické osoby na základe zákona o škode spôsobenej pri výkone verejnej moci.
„Podľa nášho názoru legislatívny proces nie je výkon moci, ktorým môže byť spôsobená škoda v zmysle zákona 514/2003 Z. z,“ povedala Lenka Škorpilová z tlačového odboru ministerstva. Konečnú odpoveď však podľa nej môže dať len súd.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Barány má pochybnosti, či je možné viesť úspešne takýto spor s parlamentom. „Je častá situácia, že právna úprava sa niekoho dotkne.“
Ako príklad spomenul obmedzenie hracích automatov, ktoré poškodí ich majiteľov. Ak by žalobcovia uspeli, znemožnilo by to podľa neho akúkoľvek ekonomiku štátu.
Súd sa zatiaľ vyjadril len k postaveniu Národnej rady pri žalobe sudcu. Parlament žaloval, že ho zákon diskriminoval na plate a neuspel.
(zp)
Najviac chce za Ficov zákon Penta
Zákaz zisku zdravotných poisťovní napadli firmy v arbitrážach aj na domácich súdoch.
BRATISLAVA. Tri firmy, ktoré vlastnia zdravotné poisťovne a nemohli si z nich vyplácať zisk, žiadajú od štátu vyše 900 miliónov eur.
Zákon pripravilo ministerstvo zdravotníctva za Ivana Valentoviča zo Smeru. Ústavný súd tento rok rozhodol, že zákaz vyplácania zisku je protiústavný. Poslanci preto vyplácanie povolili.
Najviac chce Penta
Chronológia
Zákaz zisku
8.augusta 2007 – Ficova vláda schválila novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Zisk museli dať na nákup starostlivosti,
25. októbra 2007 – novelu schválil parlament,
január 2008 – akcionári sa obrátili na arbitrážny súd,
október 2008 – 52 poslancov podalo podnet na Ústavný súd, výhrady k novele mala aj Európska komisia,
26. januára 2011 – Ústavný súd rozhodol, že zákon je protiústavný.
Najviac od Slovenska žiadajú majitelia poisťovne Dôvera – HICCE so sídlom v Holandsku a Dôvera Holding, ktorí chcú 750 miliónov eur.
Dôveru ovláda investičná skupina Penta. Žiadaná suma sa podľa jej hovorcu Martina Danka môže ešte meniť, pretože poisťovne si už zisk smú vyplácať.
Teraz si teda môžu nárokovať len ušlé zisky z minulosti.
Penta chcela peniaze od štátu aj z arbitráže, tá však bola v októbri zastavená.
So Slovenskom sa súdia aj akcionári zaniknutej Európskej zdravotnej poisťovne. Ide o cyperskú spoločnosť MCH - Medical Care Holding Limited, ktorá chce vyše 30 miliónov eur. Európsku zdravotnú pôvodne vlastnila skupina J&T.
Trpelo aj Apollo
Tretiu žalobu podala rakúska European American Investment Bank (Euram), ktorá chce 131 miliónov eur. Firma v roku 2007 získala 51 percent akcií poisťovne Apollo, ktorá je dnes súčasťou Dôvery. S dnešnými akcionámi však Euram nespolupracuje.
„Nemáme s nimi žiadne spojenie,“ povedal Viktor Popovič, generálny riaditeľ pre stratégie. K sume a súdu sa vyjadrovať nechcel. Euram žaluje Slovensko aj na arbitrážnom súde, kde chce tiež vyše 131 miliónov eur.
Na prípadné zaplatenie požadovaných súm ešte štát nemá vytvorenú rezervu.
Veronika Folentová
Konkurenti pošty sa cítia ukrivdení
Peniaze od štátu chcú aj firmy v likvidácii. Obral ich vraj o peniaze z poštových služieb.
BRATISLAVA. Ak zákazník pošle list do 50 gramov elektronicky a konkurent Slovenskej pošty ho vytlačí, zabalí a odošle, nejde o službu, ktorá spadá pod monopol Slovenskej pošty.
Išlo by o takzvanú hybridnú poštu, mysleli si konkurenti Slovenskej pošty, keď začali pred pár rokmi takýmto spôsobom pôsobiť na lukratívnom trhu doručovania reklamných zásielok, faktúr či bankových výpisov.
Potom sa však všetko zmenilo. „Na návrh niekoľkých poslancov z SNS bola vo februári 2008 prijatá novela zákona o poštových službách, ktorá podnikanie s hybridnou poštou postavila mimo zákona,“ vysvetľuje dôvody žaloby Maroš Horňáček zo Slovak Mail Services a Direct Marketingu.
Žalobu na štát dala aj Prvá doručovacia. Všetky tri firmy boli majetkovo poprepájané a od štátu chcú vyše 20 miliónov eur. Okrem Direct Marketingu sú v likvidácii.
Firmy uspeli aj v Bruseli. Vďaka nim bude náš poštový trh plne liberalizovaný už od budúceho roka. Pôvodne to malo byť o rok neskôr.
(dak)

Beata
Balogová
