Externisti mali v parlamente riešiť spory za miliardu

Parlament prehodnocuje chystaný tender na právne služby v sporoch za miliardu eur.

Richard Sulík začal hľadať advokátov, ktorí majú štát zastupovať v nezvyčajných sporoch.(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

BRATISLAVA. Bývalé vedenie parlamentu na čele s Richardom Sulíkom (SaS) si plánovalo najať právnikov za 30 miliónov eur. V čase, keď padala vláda, poslali do vestníka predbežné oznámenie o užšej súťaži na právne služby. Tender už vyhlásiť nestihli, výsledná suma by po súťaži mohla byť aj nižšia.

Externí advokáti mali parlament zastupovať v sporoch za takmer miliardu eur, ktoré sa nahromadili za posledné dva roky. Doteraz ich riešili právnici Národnej rady.

Ide o prípady, keď spoločnosti žiadajú náhradu škody za prijaté zákony. Jeden z nich už pojednával aj súd. Majitelia Európskej zdravotnej spoločnosti podali žalobu za zákon, ktorý im zakázal vyplácať si zisk.

Žalobu za vyše 30 miliónov eur podali ešte v marci 2009. Pojednávanie bolo odročené, keďže o veci rozhodoval Ústavný súd.

Tender asi nebude

Sulíkova hovorkyňa Tatiana Tóthová vysvetľuje, že hľadali externých právnikov, lebo parlamentní mali veľa práce. „Zabezpečujú všetku zmluvnú agendu kancelárie.“ V odbore právnych služieb je zamestnaných päť ľudí, z toho jedna pracovníčka je podľa Tóthovej na materskej.

Sulíkov nástupca Pavol Hrušovský (KDH) zrejme v súťaži pokračovať nebude a tender na rámcovú zmluvu nevyhlási. Hrušovského kancelár Andrej Kramár hovorí, že si dajú vypracovať právnu analýzu, či je vôbec možné takéto žaloby na parlament podávať.

Sumu 30 miliónov eur za právne služby považuje Kramár za primeranú, hoci ide o ročný rozpočet Národnej rady. „Vzhľadom na výšku žalovanej sumy, ktorá predstavuje takmer miliardu, je to podľa mňa v poriadku.“

lf.jpg
Žaloby za miliardu sú krkolomné, tvrdí Lukáš Fila.

Mikloš zaplatil menej

Dokopy miliardu eur žiadali pôvodne zdravotné poisťovne od štátu za zákaz zisku v medzinárodných arbitrážach. Ministerstvo financií za právne úkony podľa hovorcu Martin Jaroša zaplatilo 21 miliónov eur. „V tom boli okrem odmien za zastupovanie aj výdavky na znalcov, subdodávateľov, preklady.“

V stovkách súdnych sporov štát zastupuje ministerstvo spravodlivosti. Len pri diskriminačných žalobách sudcov ide o vyše 70 miliónov eur. Ďalšie milióny žiadajú ľudia za škody spôsobené súdmi, notármi či exekútormi. „Všetky tieto spory pokrývame v rámci interných kapacít - našimi právnikmi,“ uviedol tlačový odbor.

Parlament rieši 12 žalôb, ktoré sa odvolávajú na zákon o spôsobenej škode pri výkone verejnej moci. Väčšinou ide o súkromné spoločnosti, ktoré sa sťažujú, že ich poslanci prijatím legislatívy poškodili. Šesť žalôb sa týka hybridnej pošty a zákazu vyplácania zisku pri zdravotných poisťovniach. Právnu úpravu presadila vláda Roberta Fica (Smer).

Advokát Radovan Pala hovorí, že žaloba na Národnú radu za prijaté zákony nie je bežná. Myslí si však, že takýto postup je možný. „Ak je zákon v rozpore s európskou legislatívou a prijala ho Národná rada, je to logické.“

Dobrý príklad je podľa neho hybridná pošta, kde Slovensko malo uvoľniť trh a nestalo sa tak.  

Untitled-1.jpg

ico

Právnici: Žaloby sú nezmysel

Ministerstvo spravodlivosti aj ústavný právnik sa zhodujú, že parlament za prijatú legislatívu žalovať nemožno.

BRATISLAVA. Žaloby za miliardu už parlament riešil aj s ministerstvom spravodlivosti. Tvrdí, že sú neopodstatnené.

Náhradu škody žiadajú od parlamentu najmä súkromné spoločnosti, ale aj fyzické osoby na základe zákona o škode spôsobenej pri výkone verejnej moci.

„Podľa nášho názoru legislatívny proces nie je výkon moci, ktorým môže byť spôsobená škoda v zmysle zákona 514/2003 Z. z,“ povedala Lenka Škorpilová z tlačového odboru ministerstva. Konečnú odpoveď však podľa nej môže dať len súd.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Barány má pochybnosti, či je možné viesť úspešne takýto spor s parlamentom. „Je častá situácia, že právna úprava sa niekoho dotkne.“

Ako príklad spomenul obmedzenie hracích automatov, ktoré poškodí ich majiteľov. Ak by žalobcovia uspeli, znemožnilo by to podľa neho akúkoľvek ekonomiku štátu.

Súd sa zatiaľ vyjadril len k postaveniu Národnej rady pri žalobe sudcu. Parlament žaloval, že ho zákon diskriminoval na plate a neuspel.

(zp)

ico

Najviac chce za Ficov zákon Penta

Zákaz zisku zdravotných poisťovní napadli firmy v arbitrážach aj na domácich súdoch.

BRATISLAVA. Tri firmy, ktoré vlastnia zdravotné poisťovne a nemohli si z nich vyplácať zisk, žiadajú od štátu vyše 900 miliónov eur.

Zákon pripravilo ministerstvo zdravotníctva za Ivana Valentoviča zo Smeru. Ústavný súd tento rok rozhodol, že zákaz vyplácania zisku je protiústavný. Poslanci preto vyplácanie povolili.

Najviac chce Penta

info
Chronológia
Zákaz zisku
  • 8.augusta 2007 – Ficova vláda schválila novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Zisk museli dať na nákup starostlivosti,
  • 25. októbra 2007 – novelu schválil parlament,
  • január 2008 – akcionári sa obrátili na arbitrážny súd,
  • október 2008 – 52 poslancov podalo podnet na Ústavný súd, výhrady k novele mala aj Európska komisia,
  • 26. januára 2011 – Ústavný súd rozhodol, že zákon je protiústavný.

Najviac od Slovenska žiadajú majitelia poisťovne Dôvera – HICCE so sídlom v Holandsku a Dôvera Holding, ktorí chcú 750 miliónov eur.

Dôveru ovláda investičná skupina Penta. Žiadaná suma sa podľa jej hovorcu Martina Danka môže ešte meniť, pretože poisťovne si už zisk smú vyplácať.

Teraz si teda môžu nárokovať len ušlé zisky z minulosti.

Penta chcela peniaze od štátu aj z arbitráže, tá však bola v októbri zastavená.

So Slovenskom sa súdia aj akcionári zaniknutej Európskej zdravotnej poisťovne. Ide o cyperskú spoločnosť MCH - Medical Care Holding Limited, ktorá chce vyše 30 miliónov eur. Európsku zdravotnú pôvodne vlastnila skupina J&T.

Trpelo aj Apollo

Tretiu žalobu podala rakúska European American Investment Bank (Euram), ktorá chce 131 miliónov eur. Firma v roku 2007 získala 51 percent akcií poisťovne Apollo, ktorá je dnes súčasťou Dôvery. S dnešnými akcionámi však Euram nespolupracuje.

„Nemáme s nimi žiadne spojenie,“ povedal Viktor Popovič, generálny riaditeľ pre stratégie. K sume a súdu sa vyjadrovať nechcel. Euram žaluje Slovensko aj na arbitrážnom súde, kde chce tiež vyše 131 miliónov eur.

Na prípadné zaplatenie požadovaných súm ešte štát nemá vytvorenú rezervu.  

Veronika Folentová

ico

Konkurenti pošty sa cítia ukrivdení

Peniaze od štátu chcú aj firmy v likvidácii. Obral ich vraj o peniaze z poštových služieb.

BRATISLAVA. Ak zákazník pošle list do 50 gramov elektronicky a konkurent Slovenskej pošty ho vytlačí, zabalí a odošle, nejde o službu, ktorá spadá pod monopol Slovenskej pošty.

Išlo by o takzvanú hybridnú poštu, mysleli si konkurenti Slovenskej pošty, keď začali pred pár rokmi takýmto spôsobom pôsobiť na lukratívnom trhu doručovania reklamných zásielok, faktúr či bankových výpisov.

Potom sa však všetko zmenilo. „Na návrh niekoľkých poslancov z SNS bola vo februári 2008 prijatá novela zákona o poštových službách, ktorá podnikanie s hybridnou poštou postavila mimo zákona,“ vysvetľuje dôvody žaloby Maroš Horňáček zo Slovak Mail Services a Direct Marketingu.

Žalobu na štát dala aj Prvá doručovacia. Všetky tri firmy boli majetkovo poprepájané a od štátu chcú vyše 20 miliónov eur. Okrem Direct Marketingu sú v likvidácii.

Firmy uspeli aj v Bruseli. Vďaka nim bude náš poštový trh plne liberalizovaný už od budúceho roka. Pôvodne to malo byť o rok neskôr.

(dak)

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 622
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 616
  3. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 239
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 054
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 781
  6. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 530
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 378
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 850
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 594
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 995

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

Neprehliadnite tiež

Polícia preveruje obťažovanie detí na pokeci

Profily s nevhodnými ponukami pre deti, na ktoré upozornilo SME, administrátori zablokovali. V pondelok pribudli na vymyslený profil nové obťažujúce správy

V utorok na severnom a východnom Slovensku hrozí vietor a poľadovica

Výstrahu prvého stupňa pred poľadovicou a hmlou vydal pre Prešovský a Žilinský kraj.

Model z katalógu: Rasistické komentáre neriešim

Dennis Johansen sa narodil v Keni, od dvoch rokov žije v Nórsku. S firmou Nebbia bude napriek rasistickým poznámkam spolupracovať ďalej.

Mihál odchádza z SaS: Sulík ťahá stranu mimo liberálnych vôd (rozhovor)

Poslanecký mandát nevrátim, nechcem sklamať voličov, tvrdí Jozef Mihál.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop