DUNAJSKÁ STREDA. Možno sme našli systém, ako riešiť problém neprispôsobivej časti rómskych nájomníkov. Nie je dokonalý, ale máme výsledky.
Po necelých dvoch rokoch takto hodnotia projekt viacstupňového bývania v Dunajskej Strede. Výsledky uznáva aj rómsky splnomocnenec Miroslav Pollák.
V roku 2009 na Kračanskej ceste v priemyselnej zóne, ďaleko od bežných štvrtí, neplatičom vyčlenili samostatný areál. Bránili sa, že nejde o geto a každý má možnosť sa do mesta vrátiť, len musí plniť podmienky.
Dnes žije za závorou v kontajnerových bytoch, v starej aj novej bytovke takmer 400 ľudí. Na cudzincov sa tam pozerajú skôr ako na raritu, hovorí sa najmä po maďarsky.
Radšej zaplatia
„Aj som sa snažila platiť, ale susedia neplatili, tak to bolo zbytočné. Vodu nám aj tak vypli,“ spomína dôchodkyňa na čas, keď sa sem dostala z bytovky v meste.
Syn pracuje s otcom v Bratislave, vnučky sa vraj učia dobre a určite pôjdu na strednú. „Chcela by som sa vrátiť späť do mesta, najmä kvôli vnučkám, o ktoré sa starám, majú to do školy veľmi ďaleko,“ vysvetľuje.
Okolo areálu sú desiatky firiem, väčšina ohradená plotom s ostnatým drôtom. Rómovia majú okolo domov čisto a pozametané, neporiadok je tesne za plotom vedľajšej firmy, priamo pod oknami kontajnerových bytov.
„Nehovoríme, že tento systém je liek na všetko. Myslím však, že nikto v Európe zatiaľ nenašiel jediné správne riešenie,“ hovorí primátor Zoltán Hájos (SMK). Rómov podľa neho zo spoločnosti nevylúčili, hoci uznáva, že do centra to majú ďaleko.
Počet neplatičov sa mestu výrazne znížil, ľudia platia, na Kračanskú sa nikomu nechce. Ľahko by ich odtiaľ vymenila nová rodina.
Cesty oboma smermi
Do areálu, ktorý má niekoľko stoviek štvorcových metrov a vlastnú predajňu potravín, investovalo mesto okolo 330-tisíc eur, ďalších asi 200tisíc pridala župa. Dnes už ich neplatiči nestoja nič.
„Netvrdím, že sme niečo vyriešili. Len sme to odštartovali a zatiaľ to funguje. Rómovia normálne platia, okolo 90 percent z nich si riadne plní svoje povinnosti,“ hovorí Róm Jozef Ravasz. Za projektom stojí jeho Inštitút pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu.
Ravasz dal na bytovku pripevniť aj veľký nápis v slovenčine aj maďarčine. „My Rómsky národ chceme žiť slušne so svojimi povinnosťami a právami!“
V zariadení funguje bodový systém a vytvára rebríček rodín. „Ak deti pravidelne chodia do školy, ak platia, nemajú konflikty, všetko sa zohľadňuje. Nie som ešte úplne spokojný, je to dlhodobý proces,“ hovorí.
Boduje sa každý mesiac, rebríček rozhoduje o kvalite bývania každej rodiny. V areáli sú tri druhy.
Najnižšie céčko je bývanie v kontajneroch. Pavilón B je asi 20ročná budova, ktorú mesto kúpilo od pozemných stavieb. Pavilón A je nová budova, kde býva deväť rodín.
„Sú to mladí ľudia a slúžia ako príklad. Ostatní Rómovia, či chcú, alebo nechcú, vidia, že sa im darí, že majú autá, že detičky im chodia do školy, 70 percent z nich je zamestnaných,“ hovorí Ravasz.
Štyri rodiny sa vďaka dobrému hodnoteniu dostali z areáu na Kračanskej späť do bytov v meste. „Dostali jednotky, teda už sa socializovali.“
Niekoľko problémových rodín je stále aj v areáli. „Už sme vyselektovali desať rodín, ktoré tam nemajú čo hľadať,“ hovorí Ravasz. „Ak nemajú ochotu, nech idú bývať hoci do lesa. Máme tam 96 rodín, nenecháme pár z nich robiť zle všetkým.“
Rómovia obsadili školu
Od prvého januára zamestnajú päť sociálnych pracovníkov, jedného koordinátora a štyroch asistentov.
„Ten projekt je nový, ale naozaj má výsledky a dá sa ním inšpirovať a zlepšovať ho aj v iných mestách s podobnými problémami,“ povedal Pollák. Možno ešte lepší má podľa neho Dolný Kubín.
V Dunajskej Strede sa ukázali viaceré komplikácie. Rómske deti napríklad projekt sústredil do školy, odkiaľ rodičia berú preč ostatné deti.
„Areál je dosť stiesnený a pôsobí trošku ako tábor. Zrejme prísne pravidlá tam zabezpečili funkčnosť,“ povedal Pollák. Podrobnejšie situáciu ešte nespoznal.
„Možnosť návratu do lepšieho bývania musí byť naozaj reálna. Ak to nebude fungovať, môže to viesť k prehĺbeniu segregácie,“ povedal Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Ročne by sa podľa neho k lepšiemu bývaniu malo dostať niekoľko rodín.
Beata
Balogová
