Prípadné rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by vyhovel sťažnosti Jozefa Čentéša na porušenie jeho práv, podľa poslanca KDH neznamená, že by prezident mohol a mal byť stíhaný za úmyselné porušenie ústavy.
BRATISLAVA. Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka (KDH) si nemyslí, že prezident Ivan Gašparovič by mohol znášať dôsledky a prípadne prísť aj o kreslo za doterajšie nevymenovanie zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ak by ten uspel so svojou sťažnosťou na ústavnom súde.
"Prípadné rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by vyhovel sťažnosti Jozefa Čentéša na porušenie jeho práv, v žiadnom prípade neznamená, že by prezident mohol a mal byť stíhaný parlamentom za úmyselné porušenie ústavy," uviedol Procházka. Takýto postup by podľa neho prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by ústavný súd rozhodol o povinnosti prezidenta republiky Jozefa Čentéša vymenovať, a ten by takéto rozhodnutie nerešpektoval. "Takúto situáciu však nepokladám za pravdepodobnú," dodal Procházka.
Porušenie práv nekonaním prezidenta
Iný názor na túto situáciu prezentovala v spravodajskej televízii TA3 ústavná právnička Lucia Mokrá. "Ak by došlo potenciálne k rozhodnutiu ústavného súdu, ktorým konštatuje porušenie individuálnych práv pána Čentéša na verejnú funkciu, tak potom by došlo k porušeniu týchto práv nekonaním prezidenta, a teda porušením Ústavy, a Národná rada by mala začať konanie o obžalobe prezidenta z úmyselného porušenia Ústavy a predčasného ukončenia mandátu prezidenta Slovenskej republiky," povedala.
Podľa právničky by v prípade tohto scenára poslanci nemali na výber a museli by prezidenta poslať pred ústavný súd. Ústavný súd by o tom, či prezident funkciu stratí, alebo nie, rozhodoval v pléne tajným hlasovaním. "Pokiaľ by v predchádzajúcom rozhodnutí už rozhodol, že došlo k porušeniu práv individuálneho človeka nekonaním prezidenta, čo je v rozpore s Ústavou, tak takýto názor Ústavného súdu je záväzný a je záväzný aj pre samotný Ústavný súd," povedala TA3 Mokrá.
Komplikovaná situácia
Ak by prezident prišiel o funkciu do marcových predčasných volieb, už aj tak oklieštený mandát dočasnej vlády by bol obmedzený. Tá by síce spolu s predsedom parlamentu časť prezidentských právomocí prevzala, jej vládnutiu by to ale nepomohlo. "Keby nastal dôvod odvolať prezidenta, tak táto vláda, hoci má obmedzený mandát, by ho zastupovať mohla, ale paradoxne, by mala problém pri výkone tých svojich právomocí, na výkon ktorých potrebuje jeho súhlas, pretože z našej Ústavy sa nedá vyvodiť, kto by v prípade, že je prezident zastupovaný, dával vláde súhlas na výkon právomocí," uviedol pre TA3 Marián Giba z Katedry ústavného práva PF UK.
Jozefa Čentéša zvolil parlament za generálneho prokurátora ešte 17. júna, no do kresla si stále nesadol. Chýba mu podpis prezidenta, ktorý čakal na rozhodnutie ústavného súdu o pravidlách voľby. Súd ich síce odobril, no Čentéš sa menovania nedočkal. Gašparovič vyhlásil, že v čase krízy je pre neho prokurátor terciárna otázka. Čentéš sa snažil dostať na audienciu k prezidentovi, ten však na jeho žiadosť o stretnutie nereagoval. Zvolený prokurátor sa preto obrátil na Ústavný súd, kde napadol nečinnosť hlavy štátu. Čentéšovu sťažnosť zaregistroval ústavný súd v pondelok a pridelili ju sudcovi-spravodajcovi. Kedy o nej príslušný senát rozhodne, zatiaľ jasné nie je.
