BRATISLAVA. Novela Ústavy, ktorá umožnila kabinetu Ivety Radičovej (SDKÚ) dovládnuť do marcových predčasných volieb, narušila rovnováhu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou. Právna norma výrazne posilnila právomoci prezidenta nielen voči vláde, ale aj voči parlamentu. "Vznikol tu nový, doteraz neznámy vzťah medzi Národnou radou a prezidentom," vysvetlil pre TASR predseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH).
Touto otázkou sa podľa neho pri prijímaní novely nikto nezaoberal. "Zmena bola vyvolaná hľadaním riešenia ústavnej krízy, ktorá vznikla vyslovením nedôvery vláde Národnou radou," zdôvodnil schválenie právnej normy.
Na základe nového stavu môže podľa Hrušovského prezident ovplyvňovať nielen dočasnú vládu, ale aj rozhodnutia parlamentu. Ten totiž, ako tvrdí jeho šéf, prijíma zákony, ktorými je vláda zaviazaná, a prezident tým, že kontroluje túto vládu, vstupuje aj do rozhodnutí parlamentu.
Gašparovič zoškrtal služobné cesty
Či prezident zneužíva svoje nové právomoci napríklad tým, že nepodpisuje služobné cesty členom vlády, Hrušovský nepovedal. "Pán prezident si vyložil zmenu ústavy spôsobom, ktorý realizuje svojimi konkrétnymi rozhodnutiami. Je to jeho právo. My sme nepočítali s tým, že môže niečo také prísť. Ale nemožno nerešpektovať zmenu, ktorá túto kompetenciu prezidentovi prisúdila," konštatoval predseda parlamentu.
K novelizácii ústavy pristúpil parlament po tom, ako vláda Ivety Radičovej nezískala dôveru parlamentu. Pôvodná ústava neumožňovala prezidentovi poveriť Radičovej kabinet dovládnutím do predčasných volieb, novelizovaná to umožňuje. Dočasná exekutíva však má oklieštené právomoci a funguje pod dozorom prezidenta. Niektoré rozhodnutia, napríklad personálne, môže robiť len s jeho súhlasom.
Pád prezidenta pre Čentéša je podľa Hrušovského príliš hypotetický
Otázka pádu prezidenta SR Ivana Gašparoviča pre kauzu Čentéš je príliš hypotetická. O tom, či hlava štátu koná protiústavne, keď doteraz nevymenovala Jozefa Čentéša zvoleného za generálneho prokurátora, môže rozhodnúť len Ústavný súd SR.
Zdôraznil pre TASR predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH), ktorý by podľa vlastných slov v súčasnosti nezachádzal do takých krajností, ako je téma zosadenie Gašparoviča z funkcie.
"Treba si počkať na posúdenie Ústavného súdu SR sťažnosti pána Čentéša. Potom sa bude vývoj odvíjať od postoja Ústavného súdu. Neprináleží mi vyjadrovať sa skôr, ako rozhodne," povedal Hrušovský.
Zároveň pripomenul, že každý musí rešpektovať Ústavu SR a podľa nej aj konať. Prezidentovi ukladá ústava povinnosť vymenovať zvoleného generálneho prokurátora, no nehovorí, dokedy tak má urobiť. "Má výlučné právo v tejto veci rozhodnúť, je na ňom, aké rozhodnutie prijme," uviedol Hrušovský.
Voľba generálneho prokurátora
Parlament zvolil Čentéša za šéfa prokurátorov 17. júna. Prezident ho doteraz nevymenoval. Najskôr čakal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, či môže byť voľba generálneho prokurátora verejná. Čentéš bol pritom zvolený v tajnej voľbe, ktorá je a aj bola v súlade s ústavou. Súd pravidlá voľby odobril, prezident ale Čentéša nevymenoval. Vyhlásil, že v čase krízy je pre neho prokurátor terciárna otázka.
Čentéš sa potom pokúšal o stretnutie s prezidentom v jeho paláci, hlava štátu ho však neprijala. Čentéš sa preto obrátil na Ústavný súd SR, kde napadol nečinnosť prezidenta. Súd sťažnosť zaregistroval a pridelil sudcovi-spravodajcovi. Kedy o nej rozhodne, nie je zatiaľ známe.
