Smer by mal 79 poslancov. SDKÚ po páde vlády a po rozchode s Radičovou klesla k dlhodobým minimám.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:00 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. BRATISLAVA. V čase výročia novembra 1989 sú strany, ktorých zástupcovia patrili k reformným porevolučným stranám, na prahu opozície.
Smer Roberta Fica by podľa posledného prieskumu agentúry Focus naopak mohol vládnuť sám. Voliť ho chce viac ako 45 percent ľudí, čo by mu prinieslo 79 poslancov.
Proreformné strany aj oproti predošlým prieskumom stratili. SDKÚ je po páde vlády a avizovanom konci politickej kariéry Ivety Radičovej dokonca na trojročných minimách.
Smer mal podobne vysoké preferencie už v minulosti. Viackrát mu prieskumy prisudzovali aj možnosť zostaviť jednofarebnú vládu.
Prieskum nepotvrdil údaje agentúry MVK z konca októbra, podľa ktorej by SaS chcelo dať hlasy takmer 12 percent voličov a bola by len zhruba pol percenta za SDKÚ.
Strana Mikuláša Dzurindu je podľa Focusu na minime od februára 2010, keď po škandále s financovaním jej predseda oznámil, že nebude kandidovať.
Menej mala za uplynulé tri roky v prieskumoch len raz – v decembri 2008.
Až po Radičovej zbohom
Prieskum vznikol po tom, ako padla vláda a premiérka Iveta Radičová oznámila, že nebude kandidovať, odíde z SDKÚ a asi sa nezúčastní ani na prezidentských voľbách.
Sociológ z Focusu Martin Slosiarik si myslí, že voliči SDKÚ sa nepresunuli k nevoličom ani k iným stranám, ale najmä k nerozhodnutým. Ich počet sa zvýšil zo septembrových šestnásť na takmer 21 percent.
„Veľká časť z nich sa môže časom vrátiť k SDKÚ. Myslím si však, že 15percentný volebný výsledok z roku 2010 je pre nich strop. Súčasných jedenásť je podhodnotených,“ hovorí Slosiarik.
„Dá sa porozumieť istému úbytku našich sympatizantov predovšetkým s ohľadom na to, že padla vláda,“ povedal včera Dzurinda. Na otázku, či by aj bez Radičovej mohli získať 15 percent, povedal len, že volebný výsledok SDKÚ býva lepší ako prieskumy.
Smer môže mať menej
Preferencie Smeru Slosiarik považuje za mierne nadhodnotené. „Časť sú skôr sympatizanti než voliči Smeru.“ Ficova strana však podľa neho má „našliapnuté“, aby získala viac ako vlaňajších 35 percent.
„Nemyslím si, že na základe prieskumov, a dokonca prieskumov, ktoré sú ešte dosť vzdialené od volieb, by sa mala skladať vláda,“ odpovedal na otázku, či by šli so 79 mandátmi do vlády aj sami, podpredseda Smeru Marek Maďarič.
Šéf kampane Smeru hovorí, že chcú rokovať s parlamentnými stranami a „hľadať programovú zhodu, ktorá bude pre Slovensko v nadchádzajúcich ťažkých časoch veľmi dôležitá“.
NAS sa zatiaľ nerozbehla
SNS sa drží tesne nad hranicou zvoliteľnosti a je hlavným kandidátom na vypadnutie z parlamentu.
Ohroziť ju môže vznikajúca strana Národ a spravodlivosť Anny Belousovovej. Prieskum jej však nameral len popularitu menšiu ako jedno percento.
„Problém NAS je v tom, že ešte nie je celkom spájaná s Annou Belousovovou. Majú šancu na lepší výsledok,“ hovorí Slosiarik. O osude SNS môžu rozhodnúť aj ďalšie desatiny percenta pre NAS.
V sondáži sa už objavili aj Obyčajní ľudia. Voliť ich chcelo 2,9 percenta opýtaných. SMK aj HZDS zostávajú pod hranicou zvoliteľnosti.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
