BRATISLAVA. Práca dobrovoľníkov predstavuje pre európsku spoločnosť nenahraditeľný príspevok. Na dnešnom otvorení Európskeho dobrovoľníckeho turné na Slovensku to uviedla vedúca zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová. Európska komisia tento rok vyhlásila za Európsky rok dobrovoľníctva (ERD).
"Vaša práca nie je bezcenná, ale neoceniteľná. Desiatky miliónov Európanov investuje svoj čas, talent a peniaze do dobrovoľníckych aktivít v rôznych oblastiach," pripomenula.
Európske dobrovoľnícke turné sa koná od decembra 2010 vo všetkých členských krajinách Európskej únie. Slovensko je 25. krajinou v poradí. Ide o podujatie, na ktorom dobrovoľnícke organizácie prezentujú svoje aktivity. Do soboty 19. novembra sa v priestoroch ministerstva kultúry v Bratislave postupne odprezentuje takmer 40 neziskových organizácií a občianskych združení. Národným koordinačným orgánom Európskeho roka dobrovoľníctva je IUVENTA-Slovenský inštitút mládeže.
Počas predchádzajúcich rokov sa SR, čo sa týka participácie v tejto oblasti, pohybovala v druhej polovici štátov EÚ. "Posledné výskumy ukazujú, že sme na tom celkom dobre," priblížila pre TASR koordinátorka pre ERD na Slovensku Gabriela Gliševičová z IUVENTY.
Posledný prieskum, ktorý sa uskutočnil na vzorke 973 občanov starších ako 15 rokov v máji až júni tohto roku, ukázal, že za predchádzajúcich 12 mesiacov sa do formálneho dobrovoľníctva zapojilo 27,5 percenta obyvateľov. SR sa tak podľa aktuálnej správy EÚ o dobrovoľníctve zaradila medzi krajiny so strednou mierou participácie v takýchto aktivitách. Formálne dobrovoľníctvo sa odohráva prostredníctvom organizácií v rôznych sektoroch spoločnosti. V prípade neformálneho dobrovoľníctva, teda individuálnej bežnej pomoci, je to až 47,1 percenta ľudí.
Najviac sa do týchto aktivít zapája pracujúca vrstva a vysokoškoláci. Najmenšie zastúpenie má mládež od 15 do 19 rokov. "Viac by sme chceli zapojiť starších občanov, lebo v seniorskom dobrovoľníctve nie sme na tom tak dobre ako krajiny západnej Európy, napríklad Veľká Británia či Francúzsko," priblížila Gliševičová. Slovenskí dobrovoľníci pomáhajú hlavne pri kultúrnych aktivitách, s vyberaním príspevkov na rôzne dobročinné akcie. Početne je zastúpená aj starostlivosť o deti v rámci ich voľného času, ale i neformálne vzdelávanie či enviroprojekty.
Podmienky na vykonávanie tejto činnosti by sa mali od decembra zlepšiť aj novým zákonom o dobrovoľníctve. Podľa splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača bolo Slovensko jednou z posledných krajín, ktorým sa podarila zakotviť takáto legislatíva. "Všetci ostatní už taký zákon mali. Základný zmysel je v tom, že dáva dobrovoľníctvu takú hodnotu, aká mu v spoločnosti patrí," pripomenul Vagač.
