BRATISLAVA. Ak niekto vstupoval v roku 1989 do komunistickej strany, sotva to bolo z presvedčenia. Stranícka knižka bola pre väčšinu už len prostriedkom, aby mohli robiť kariéru.
Dnes sa vstupuje podľa mladých do strany z presvedčenia a nech sú z akejkoľvek strany tvrdia, že to nie je pre kariéru.
„Pre politiku som sa nerozhodla, aby som získala funkciu. Do strany som vstúpila, lebo ma nebavilo len sa nečinne prizerať,“ vraví 23-ročná členka SaS Kristína Hájková. Do parlamentu sa vlani nedostala, kandidovala z 28. miesta.
Niektorých komunisti do strany vstúpiť nútili. Tým, čo odmietli, robili problémy. Napríklad ich prepustili z práce, nemohli funkčne postúpiť, alebo nesmeli študovať na vysokej škole.
Študent práva Viliam Stičár (23) aj dnes vníma stranícke štruktúry negatívne. „Nechápem, čo môže byť lákavé na straníckej knižke. Každá strana má predsa za ušami. Na čo si špiniť meno škandálmi druhých?“
O poslanecké miesto opäť zabojuje aj Martin Krajčovič, hovorca ministra dopravy Jána Figeľa z KDH. Krajčovič má stranícku knižku od roku 2002.
O členstvo požiadal v 19 rokoch, hovorí, že nie preto, aby mal štátnu funkciu. „Chcem meniť veci k lepšiemu. KDH bolo jasnou voľbou, je to najčistejšia strana.“
„Verím hodnotám, ktoré Smer presadzuje a súhlasím aj so všetkými názormi strany,“ zdôvodňuje europoslankyňa Katarína Neveďalová (29), prečo je v Smere.
Ten má so 16-tisíc členmi najväčšiu členskú základňu medzi parlamentnými stranami. Nasleduje KDH s 15 360 členmi.
SaS, má iba 277 členov a špeciálne kritériá. Berie iba tých, ktorí neboli v komunistickej strane, nespolupracovali so Štátnou bezpečnosťou a nie sú dlžníkmi Sociálnej poisťovne a daňového úradu. Ostatné strany požadujú len súhlas so stanovami strany.
Od roku 1989 desiatky politikov vystriedalo viac strán. Medzi rekordérov patrí exposlanec Vladimír Bajan, teraz starosta Petržalky. Uspel ako nezávislý kandidát, predtým bol v HZDS, DS, SDK a SDKÚ.

Beata
Balogová
