BRATISLAVA. Prezidentská kancelária obnoví tento rok svoj vozový park za 83 380 eur. Umožní jej to zmena účelu použitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov, ktoré schválila vláda.
Tie boli pôvodne rozpísané na technické zhodnotenie budovy Prezidentského paláca a jeho materiálno-technické vybavenie z roku 2009. Zmeniť účel ich použitia môže totiž len kabinet.
Zakúpiť by sa malo jedno dispozičné vozidlo Škoda SUPERB 3,6. To nahradí Mercedes z roku 2002, ktorého náklady na opravy každoročne dosahujú sumu okolo 9500 eur. Rovnako sa kúpia dve Škody SUPERB 1,4 pre regionálne pracoviská v Banskej Bystrici a v Košiciach.
Obnova vozového parku je súčasťou úsporných opatrení kancelárie. Neprekročí tým limit navrhnutý vládou na nákup vozidiel pre štátne inštitúcie.
Podľa Prezidentskej kancelárie sa tak znížia výdavky na spotrebu pohonných látok približne o 16 percent a zároveň sa na minimum znížia výdavky na opravy.
Ďalších 53-tisíc eur sa použije v tomto roku na opravy Prezidentského paláca a exteriéru. Práce a opravy väčšieho rozsahu nespĺňajú kritériá technického zhodnotenia a teda financovania z kapitálových výdavkov.
Ide o výmenu 11 kusov okien, balkónových dverí, opravu plota z bezpečnostného skla oddeľujúceho záhradu od paláca, opravu rozvodnej skrine a exteriérového osvetlenia.
Bulík asi v novembri skončí ako šéf armády
Súčasný náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl Ľubomír Bulík by mal predsa len vo svojej funkcii predčasne skončiť.
Minister obrany Ľubomír Galko napokon na rokovanie vlády predložil návrh na jeho odvolanie k 30. novembru. Návrh má v prípade schválenia premiérka Iveta Radičová predniesť prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.
Bulík sa už dávnejšie dohodol s Galkom na odchode do civilu. Dôvodom dohody na jeho predčasnom ukončení pôsobenia v ozbrojených silách bolo podľa ministra obrany to, že nové ozbrojené sily by mal budovať nový náčelník.
Galko však po páde vlády stiahol 12. októbra z rokovania kabinetu návrh na Bulíkovo odvolanie so zdôvodnením, že "nie je isté, či ďalší minister, ktorý vzíde z volieb, bude chcieť transformovať ozbrojené sily tak, ako sme to mali my v pláne."
Aj napriek tomu Bulík 19. októbra potvrdil, že naďalej chce odísť zo svojho postu. Prezident Gašparovič zastáva názor, že ak minister obrany spolu s náčelníkom Generálneho štábu OS SR verejne ohlásili Bulíkov odchod, tak už takéto rozhodnutie nie je možné vziať späť.
Vo funkcii náčelníka je Bulík od 20. decembra 2004, o rok sa mu malo skončiť posledné - druhé funkčné obdobie.
Návrh na voľbu Krnáča za šéfa NBÚ stiahli
Vládny kabinet zobral späť svoj návrh na voľbu Kamila Krnáča do funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Voľbu nového šéfa pred mesiacom stiahol z rokovania aj parlament. Stalo sa tak po páde vlády Ivety Radičovej (SDKÚ).
Krnáč bol v poradí štvrtým kandidátom liberálov na post šéfa NBÚ, ktorého SaS v rámci koalície presadila. Prvým bol Ján Stano, ktorý neprešiel, lebo pracoval v SIS pod vedením Ivana Lexu. Voči sudcovi Petrovi Paludovi mala výhrady SDKÚ-DS. Tretím bol sudca Juraj Kliment, voči ktorému mali námietky štyria poslanci OKS.
V súčasnosti vedie úrad František Blanárik (nominant HZDS), ktorý sa svojho postu vzdal približne pred pol rokom, no vykonávať ho bude až do zvolenia svojho nástupcu.
Mix daní pre samosprávy nebude
Pravidlá financovania samospráv z rozdeľovania daní sa napokon od budúceho roka nebudú meniť.
Vláda totiž dnes rozhodla o späťvzatí návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samospráve z Národnej rady.
Poslanci pritom ešte v októbri návrh posunuli do 2. čítania a definitívne o ňom mali rozhodnúť už koncom tohto mesiaca.
Po novom sa mali namiesto podielu na jedinej dani z príjmov fyzických osôb mestá, obce a kraje podieľať na mixe rôznych daní.
Samosprávy však s touto zmenou zásadne nesúhlasili a po sérii rokovaní sa s vládou dohodli, že k nej nepríde.
Naďalej tak podstatnú časť svojich príjmov získajú z dane z príjmov fyzických osôb, aj keď s iným podielom ako doteraz. Pre budúci rok sa už s ministerstvom financií dohodli na pevne stanovenej sume 1,263 miliardy eur.
Ak by sa model financovania samospráv vôbec nezmenil, ich výnos z podielových daní by podľa rezortu financií budúci rok medziročne vzrástol až o 18,6 percenta.
S tým ministerstvo nesúhlasilo a pôvodne navrhovalo zvýšenie príjmov miest, obcí a VÚC o 3 percentá. Aktuálna dohoda hovorí o 7-percentnom navýšení.
