Počas novembra 1989 väčšina štrngajúcich demonštrantov očakávala prudký rast životnej úrovne, rýchly príchod demokracie a vyrovnanie životnej úrovne obyvateľov Československa s obyvateľmi západnej Európy. Prognózy nezávislých zahraničných ekonómov však hovorili o desaťročiach, čo počúval len málokto. Situácia po 12 rokoch je jasná: životná úroveň obyvateľov ešte stále nedosiahla úroveň z roku 1989, rozdiely medzi našou a priemernou „západoeurópskou“ ekonomikou sa nezmenšujú, ale, naopak, prehlbujú. V žiadnom prípade to však neznamená, že smer našej krajiny nie je správny!
Chiméra rýchlych pečených holubov z roku 1989 sa opakuje v modifikovanej podobe aj v roku 2002. Kým pred dvanástimi rokmi platilo nežná revolúcia = okamžitý blahobyt, dnes pojem nežná revolúcia vystriedal v rovnici pojem vstup do Európskej únie. Politické strany (azda len s výnimkou SNS) sa predháňajú, kto bude hlasnejšie kričať za vstup do EÚ. Uzatváranie kapitol sa stalo viac športom ako vzájomnou diskusiou o životne dôležitých záujmoch Slovenska. Nahlas hovoriť o diskusii o vstupe do únie sa rovná politickej samovražde na potápajúcej sa lodi spolu s SNS. Dokonca ani HZDS si bez únie nevie predstaviť budúcnosť krajiny. Dodnes však nikto nesformuloval presne vo faktoch a číslach, čo vstup do EÚ pre nás, no najmä ekonomiku bude znamenať.
Jeden z najvýznamnejších svetových ekonómov dneška Milton Friedman sformuloval nedávno niekoľko vlastných pohľadov na zjednotenú Európu. Podľa neho súčasná menová politika „vyhovuje Írsku, ale napríklad už vôbec nie Nemecku“ a ďalej dodáva, že „ekonomické a kultúrne rozdiely medzi krajinami EÚ sú také vážne, že nakoniec vyústia až do jej úplného rozpadu“. Podľa Friedmana táto situácia nastane najneskôr „do 5 až 15 rokov“. Pritom väčšina z predpovedí, ktoré Friedman vyslovil, sa do 20 rokov stala skutočnosťou. Bývalý britský zamestnanec Európskej komisie Bernard Connoly dokonca vo svojej knihe Zhnité srdce Európy varuje, že ekonomické problémy v rámci krajín EÚ môžu viesť až k ozbrojeným konfliktom medzi nimi. Pesimistický pohľad na „projekt EÚ“ má aj železná lady a tvorkyňa ekonomického zázraku 70. rokov vo Veľkej Británii Margareth Thatcherová. Podľa nej by kandidujúce krajiny urobili oveľa lepšie, ak by do EÚ radšej nevstupovali a zvonka sa pokúsili o dosiahnutie čo najvýhodnejšej dohody o vzájomnom obchode. Slovenský ekonomický komentátor Robert Žitňanský v Domino fóre č. 29 doslova uvádza: „Keďže sa zdá, že dobré riešenie neexistuje, treba dopĺňať zoznam za a proti a skúsiť aspoň premýšľať o Friedmanovom odkaze.“ Na inom mieste uvádza, že „preregulovaná, zbabelá a socialistická Európa nemôže v kriticky mysliacom človeku vyvolávať nadšenie. Mohli by sme sa stať druhým Estónskom či Fínskom, stačilo by eliminovať dane, zoškrtať výdavky, investovať do vzdelania a prosperovať. To všetko za predpokladu, že na Slovensku budú politici, ktorí vedia presadiť to, čo krajina potrebuje na rýchlejší rast“. Tézou vstupu do EÚ sa jednoducho zriekame možnosti stať sa najbližších 50 rokov niečím iným ako len chudobnejším príbuzným. Je totiž naivné myslieť si, že vstupom do EÚ sa do roka alebo piatich mnohonásobne zvýši podpora v nezamestnanosti alebo minimálna mzda.
Slováci majú osud vo svojich rukách. Ich osud a blahobyt neleží v Bruseli, ale na Slovensku vo volebných urnách. Kým akákoľvek slovenská vládna garnitúra, či s Mečiarom, Ficom, Ruskom, Hrušovským, Dzurindom, alebo Bugárom, nezačne robiť skutočné ozdravné opatrenia ako reforma dôchodkového, zdravotného, sociálneho, daňového systému atď., môže byť obyvateľom Slovenska úplne jedno, či v únii budú, alebo nie. Ba naopak, nepripravenosť ekonomiky môže spôsobiť podobné dosahy na hospodárstvo ako tie pred desiatimi rokmi. Šokom môže byť napríklad veľmi pravdepodobný rast nezamestnanosti, o ktorom s výnimkou tichého šepotu zahraničných ekonómov a slovenskej priemyselnej lobby takmer nikto nepovedal jediné slovo. Otázka znie, či je z pohľadu priemerného občana z Michaloviec alebo Poltára ešte kam klesať. V prípade, že akákoľvek budúca vláda začne uplatňovať zásady „reálnej trhovej liberálnej ekonomiky“, vstup do EÚ nemusí byť pre našich občanov problémom dňa. Preto treba na čistý hárok papiera začať písať na jednu stranu pozitíva a na druhú negatíva členstva v EÚ a menovej únii.
Autor: MAROŠ BAĽO(Autor je ekonomickým analytikom)
Beata
Balogová
