Keby sa nespokojní klienti všetkých nebankových subjektov zhromaždili na jednom mieste, bolo by ich viac než 200-tisíc. Na minulotýždňové valné zhromaždenie AGW ich prišlo približne päťtisíc.
FOTO PRE SME - JUDITA ČERMÁKOVÁ
KANDIDUJÚ AJ DVE STRANY ODŠKODNENIA
Vo februári zavreli svoje pobočky tri najväčšie nebankové subjekty. Hoci každý, kto bol čo i len trochu informovaný, vedel, že sa to raz stane, aj tak to bol pre Slovensko šok. Vyšlo totiž najavo, že viac než dvestotisíc klientov vložilo do týchto spoločností vyše 22 miliárd korún. Dotknuté osoby sa v žiadnom prípade nechceli zmieriť s myšlienkou, že o ne definitívne prišli.
Ich prvý nápor preto smeroval proti vláde. Na početných zhromaždeniach vehementne žiadali, aby im vklady vyplatil štát - ak sa tak nestane, budú sa vraj domáhať svojich „práv“ inak. „Keď si to situácia bude vyžadovať, založíme novú politickú stranu, ktorá bude jednoznačne najsilnejšia,“ ohlasoval na konci februára jeden zo spoluzakladateľov Združenia poškodených občanov.
Na začiatku júla sa toto združenie dohodlo s Nezávislou občianskou stranou nezamestnaných a poškodených občanov o predvolebnej a povolebnej spolupráci. Hlavný cieľ, pre ktorý sa nechali zaregistrovať do parlamentných volieb, majú spoločný: presadiť zákon o odškodnení klientov skrachovaných nebankových subjektov. Dosiahnutie tohto cieľa im sťažuje ďalšia strana, ktorá sa usiluje o to isté.
Aj Strana za demokratické práva občanov vznikla a kandiduje vo voľbách výhradne kvôli tomu, aby pre klientov nebankových subjektov „vybavila“ odškodnenie. Jej predseda Štefan Valočík o SDPO dokonca povedal, že bude kandidovať ako „samostatná nepolitická strana“. Republikový tajomník SDPO tvrdí, že ak spravodlivosť nezvíťazí do volieb, určite sa tak stane po nich, lebo „priamo a nepriamo poškodených je spolu 1 200 000“.
Hoci vo voľbách budú kandidovať dve strany odškodnenia, perspektíva, že klienti nebankových subjektov dostanú svoje peniaze, je asi rovnako pravdepodobná, ako to, že sa do parlamentu dostanú obe strany poškodených.
Keď na začiatku februára tohto roku zatvorila svoje pobočky spoločnosť Horizont i jej B.M.G. Invest a na konci mesiaca ich nasledovali aj AGW a Bonifikačný Drukos Výnos (BDV), málokto vtedy medzi nimi videl nejaké podstatné rozdiely. Všetky tri, rovnako ako ostatné nebankové a nelicencované subjekty, totiž pracovali na rovnakom „princípe“.
Čo majú spoločné
Každodennou reklamou v televízii a inzerciou v tlači presviedčali občanov, že na rozdiel od bánk investujú do takých vysoko výnosných aktivít, ktoré im umožnia, aby každému vkladateľovi poskytli viacnásobne vyššie výnosy ako obyčajné banky. Všetky nebankové a nelicencované subjekty bez rozdielu vyberali vklady s tým, že sľubovali ich nereálne zhodnotenie. Ak boli medzi skrachovanými spoločnosťami nejaké rozdiely, tak iba v tom, aké výnosy sľubovali a koľko peňazí sa im podarilo od spoluobčanov vytiahnuť.
Najúspešnejší medzi úspešnými bol Horizont. Pretože pôsobil dlhých šesť rokov a sľuboval ročný úrok 35 percent, stalo sa jeho „klientmi“ približne 170-tisíc osôb, ktoré tam vložili sumu 16,8 miliardy korún.
Spoločnosť AGW nemala k dispozícii taký dlhý čas, ale súťažila s „lepšou“ ponukou - jej zmluvy o pôžičkách stanovili úrok 39,7 percenta. Približne 13-tisíc klientov sa AGW poskladalo na sumu 1,857 miliardy.
Najskromnejší úrok ponúkal BDV - bol „iba“ 27-percentný. V porovnaní s konkurenciou teda najnižší, v porovnaní s dosiahnuteľnou realitou ešte stále vysoko nereálny. Pre 25 509 vkladateľov bol však natoľko presvedčivý a zaujímavý, že mu poskytli svojich 4,9 miliardy korún.
Napriek tomu, čo majú tieto spoločnosti spoločné, osud ich majiteľov po zatvorení pobočiek nie je ani približne rovnaký. Z čoho vyplýva, že ak na Slovensku robia traja to isté, z nejakých záhadných dôvodov to nie je to isté.
Čím sa odlišujú
Na konateľov spoločnosti Horizont Slovakia a B.M.G. Invest bol vydaný medzinárodný zatykač už na konci februára. Od marca sú páni Fruni a Šebeščák vo väzbe a pán Matík je na úteku. Všetci traja sú obvinení z trestného činu neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu.
Keď oboch zadržaných dopravili z Chorvátska na Slovensko, súdy rozhodli o ich väzobnom stíhaní, pretože „existujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by obvinení mohli ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhli trestnému stíhaniu“. Podľa týždenníka Plus 7 dní je obvinený Fruni vo väznici, o ktorej je známe, že má na Slovensku najprísnejší režim.
Aj vyšetrovateľ, ktorý sa zaoberá prípadom AGW, obvinil konateľa spoločnosti Matúša Gregu - ale iba z trestného činu podvodu. Prokurátor navrhol, aby bol konateľ Grega vzatý do väzby. Najskôr okresný a potom ani krajský súd návrhu nevyhovel. S názorom prokurátora, že „sú konkrétne skutočnosti a z nich vyplývajúca obava, že obvinený dokoná trestný čin podvodu“, sa súdy nestotožňujú. Konateľ AGW bude stíhaný na slobode.
Majiteľ tretieho nebankového a nelicencovaného subjektu, ktorý podobne ako konkurencia získaval prostriedky na základe verejného prísľubu, že výnosy z nich vysoko prekročia rámec bežných ziskov, nie je ani trestne stíhaný. Vyšetrovateľ síce vzniesol obvinenie proti Františkovi Mojžišovi, šéfovi BDV, ale prokurátor ho v celom rozsahu zrušil. Podľa neho zhromaždené podklady a dôkazy „neboli také, aby dostatočne napĺňali všetky potrebné subjektívne a objektívne znaky trestného činu podvodu“. Dozorujúca prokurátorka zastáva názor, že na začatie stíhania je potrebné, aby sa Mojžišovi preukázalo, že mal podvodný úmysel už v čase prijímania peňazí.
Aj keď tri nebankové subjekty robili to isté, šéfovia prvého sú vo väzbe, konateľ druhého je stíhaný na slobode a proti majiteľovi tretieho sa stíhanie ešte ani nezačalo. Otázka znie, ako si vlastne orgány činné v trestnom konaní vyjasnili to, akej trestnej činnosti sa dopustili nebankové subjekty, keď tak rozdielne posudzujú činnosť osôb, ktoré za ne zodpovedajú.
Majetok odtiekol
Nielen majitelia, ale aj každá z troch nebankových spoločností sa pol roka od krachu nachádza v inom právnom režime. Na Fruniho Horizont už vyhlásili konkurz, Gregove AGW má zablokované účty a môže konať len pod dozorom predbežného správcu konkurznej podstaty, iba Mojžišovo BDV družstvo môže voľne podnikať. Ťažko povedať, ktorý z týchto „režimov“ zvyšuje šance klientov, že sa dostanú k svojim vkladom.
V spoločnosti Horizont a B.M.G. Invest totiž došlo k úniku majetku ešte pred tým, než boli zavreté pobočky. Podľa generálneho prokurátora Milana Hanzela „majetok, ktorý mal odtiecť, odtiekol v novembri 2001“. Treba povedať, že aj z toho, čo po tomto termíne zostalo, podstatne ubudlo v čase, ktorý uplynul od krachu do vyhlásenia konkurzu.
Podľa správcu konkurznej podstaty na prelome januára a februára uzatvorila spoločnosť minimálne 20 zmlúv, v dôsledku ktorých prišla o majetok za niekoľko sto miliónov korún. Podpisoval ich splnomocnený zástupca Dávid Brtva, na ktorého je takisto vydaný medzinárodný zatykač. Ešte na prelome februára a marca si bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Horizont Slovakia Ivan Bencze nechal vyplatiť odmenu 6 miliónov korún. Keďže podobných odmien a ďalších únikov bolo viac, z pôvodného majetku už nezostalo veľa a ten, ktorý zostal, na odškodnenie klientov vonkoncom nestačí.
Príliš veľká cena
Matúš Grega ako konateľ spoločnosti premenil veriteľov spoločnosti AGW, s. r. o., na akcionárov AGW, a. s. Na nedávnom valnom zhromaždení mu „akcionári“ dali súhlas, aby to bol práve on a jeho ľudia, kto bude organizovať a riadiť predaj aktív spoločnosti. Pritom vyšetrovateľ považuje „za súčasť podvodného konania už samotné založenie akciovej spoločnosti AGW“ a návrh na väzbu konateľa podal aj preto, aby nemohol dokonať trestný čin, a to tým, že „príde k odpredaju majetku spoločnosti“. Na rozdiel od vyšetrovateľa sú akcionári voči Gregovi rovnako dôverčiví, ako boli už ako vkladatelia.
Pretože sa voči Františkovi Mojžišovi nevedie trestné stíhanie, informácie o tom, že s prostriedkami klientov BDV „nenakladal tak, ako prezentoval verejnosti“, sú známe iba z tlače. Nový Čas priniesol informáciu, že klienti BDV financovali dlhy Mojžišovho Drukosu - išlo o sumu 1,3 miliardy Sk. Denník Pravda uviedol, že „spoločnosť Drukos používala prostriedky družstva BDV na financovanie svojej činnosti“. Podľa ďalších správ sa Drukos púšťal s peniazmi klientov BDV do rizikových operácií na finančných trhoch, ktoré nedopadli práve úspešne.
Denník SME zverejnil, že pán Mojžiš sa teraz snaží presvedčiť klientov BDV, aby prijali odškodnenie v takej forme, ktoré by bolo oveľa výhodnejšie pre Drukos ako pre klientov BDV. Ponúka im desaťročné splátky alebo sporenie vo vlastnej poisťovni. Ak by klienti na to pristúpili, ich prostriedky by sa im po desiatich rokoch vrátili - zďaleka nie s takým výnosom, aký im BDV sľúbil, ale s podstatne nižším, aký ponúkali banky.
Bez ohľadu na to, v akom právnom režime sa nachádzajú tri najväčšie nebankové subjekty, ktoré skončili svoju činnosť pred polrokom, ani jeden neposkytne svojim klientom také odškodnenie, aké si želajú.
Hoci žiadne poznanie nie je zadarmo, elementárny poznatok, že nelicencované subjekty nedokážu podnikať s peniazmi niekoľkonásobne výnosnejšie ako banky, stál príliš veľa, aby tí, čo sú za premrštenú cenu tejto celospoločenskej skúsenosti zodpovední, mohli zostať bez trestu.
PROFIL
Šéf Drukosu František Mojžiš založil svoju sebaobhajobu na tvrdení, že klientov BDV nechcel pripraviť o peniaze, lebo keby chcel, „tak iste uznáte, že tu nie som“. Z toho, že nedodržal svoje záväzky voči vkladateľom, najskôr obviňoval vládu. Vyhlasoval, že zámerne spôsobila problémy nebankovým subjektom, lebo tým chcela „zatušovať“ škandál s predajom pohľadávok Slovenskej konsolidačnej banky a neskôr „zastrieť bezprecedentný výpredaj slovenského plynárenstva“. V súčasnosti sa snaží vytvoriť dojem, že spoločnosť Drukos je terčom útokov záujmových skupín, ktoré sú „spriaznené s najvyššími vládnymi kruhmi“. Spoločnosť dala podnet na začatie trestného stíhania voči neznámemu páchateľovi pre poškodzovanie dobrého mena a „konanie ohrozujúce majetkové hodnoty klientov produktu Drukos Výnos“.
Matúš Grega, majiteľ AGW, spoločnosti s ručením obmedzeným, dával klientom podpisovať aj zmluvy o zabezpečovacom prevode. Na ich základe sa z pôvodných veriteľov AGW, s. r. o., stali akcionári AGW, akciovej spoločnosti. Vyšetrovateľ, ktorý voči nemu vzniesol obvinenie pre trestný čin podvodu, žiadal o jeho väzbu z dvoch dôvodov. Najskôr preto, lebo konateľ AGW odpredával časť majetku spoločnosti, napríklad osobné vozidlá, kancelársku a výpočtovú techniku i obchodné podiely. Druhým dôvodom bolo úsilie zabrániť, aby dokonal trestný čin, ktorým je úplný odpredaj majetku spoločnosti. Práve naň dali súhlas akcionári AGW na minulotýždňovom valnom zhromaždení. Matúš Grega ohlásil, že svoj „mandát“ chce využiť na odblokovanie účtov spoločnosti a na slobodný výkon akcionárskych práv. Ak mu v tom bude niekto brániť, chce sa obrátiť na Ústavný súd.
Fruni, Grega a Mojžiš o tom, že už nie sú majiteľmi
Dnes už nie ste majiteľom Horizontu a B.M.G.?
„Predal som všetko, aj keď sa to dnes niekto snaží spochybniť. Prekvapuje ma, že tieto snahy vychádzajú od ľudí, ktorí na strane zahraničného investora riadili a zabezpečovali priebeh rokovaní… Tie boli úspešne podpísané a dnes sú uložené u môjho priateľa, významného slovenského podnikateľa. Predaj celej podnikateľskej skupiny teda prebehol, je právoplatný a už len čakám na zápis do obchodného registra.“
VLADIMÍR FRUNI - SME 15. februára 2002
Koľko akcionárov má viac ako päť percent akcií AGW Holding, a. s.?
„Myslím, že jeden, nemá ich však viac ako desať percent.“
„Koľko akcií vlastní eseročka AGW?
„Niečo cez tri percentá.“
Akú hodnotu majú aktíva spoločnosti AGW?
„Niečo cez tri miliardy korún. Všetky aktíva sú predajné.“
MATÚŠ GREGA - Košický Korzár 23. júla 2002
Ako sa skončil váš plán na prevod pohľadávok voči BDV Družstvu na akcie spoločnosti Drukos?
„To vyšlo našim nepriateľom. Spravili protikampaň a nám bolo pozastavené nakladanie s akciami.“
Ste naďalej majiteľom Drukosu a BDV Družstva?
„Nedá sa to tak povedať. Osobne nie som majiteľom.“
FRANTIŠEK MOJŽIŠ - Národná obroda 14. mája 2002
GLOSA
UVÁDZALI ĽUDÍ DO OMYLU DLHÉ ROKY A VEREJNE
Páni Fruni a Grega sú stíhaní za trestný čin podvodu, pána Mojžiša sa z rovnakého trestného činu pokúšal obviniť vyšetrovateľ. Podľa Trestného zákona sa podvodu dopúšťa človek, ktorý „seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu“.
Majitelia nebankových nelicencovaných spoločností, a to všetci bez výnimky, nielen šéfovia troch najväčších z nich, dlhé roky uvádzali do omylu státisíce ľudí a ich omyl využívali na to, aby použili ich peniaze na iné účely, ako sľubovali. Všetci tí, ktorí nielenže nedostali sľubované výnosy, ale nemôžu sa dostať ani k svojim vkladom, teraz vyšetrovateľov, políciu, orgány činné v trestnom konaní naliehavo upozorňujú, že im bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Podľa paragrafu 250 odsek 5 sa páchateľ takého trestného činu potrestá „odňatím slobody na päť až dvanásť rokov“.
Fakt je, že majitelia nebankových nelicencovaných spoločností neuvádzali ľudí do omylu utajeným spôsobom. Práve naopak. Uvádzanie bolo založené na tom, že sa dialo maximálne verejne - na všetkých televíznych a rozhlasových staniciach, na stránkach tlače, na billboardoch a všade tam, kde sa s ním ľudia mohli stretnúť.
Hoci bolo všeobecne známe, že sľubované výnosy rádovo prekračujú reálne dosiahnuteľnú mieru, aký-taký úradný podnet, že je potrebné preveriť činnosť nebankových subjektov, prišiel na prokuratúru až v júli 2001. „Neúradné“ podnety prokuratúra zrejme ani nedostala. Skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní začali konať až vtedy, keď spoločnosti sľubujúce nesplniteľne vysoké výnosy nedokázali plniť svoje záväzky, vypovedá nielen o stave orgánov činných v trestnom konaní, ale aj o stave spoločnosti. Zrejme svedčí o tom, že podvod sa v nej môže diať dlhé roky a verejne.
