Kovács: USA ocenili obnovenie visegrádskej spolupráce
Budapešť 26. júla (TASR) - Spojené štáty americké prijali s veľkým
upokojením, že sa podarilo obnoviť spoluprácu visegrádskych krajín
prakticky za niekoľko týždňov. USA ocenilo aj skutočnosť, že medzi
Maďarskom a jeho susednými krajinami prebiehajú rokovania vo veci
vyriešenia krajanského zákona. Vyhlásil to dnes v maďarskej
verejnoprávnej televízii na margo tohtotýždňovej návštevy v USA
maďarský minister zahraničných vecí László Kovács.
Šéf diplomacie uviedol, že dôležitosť Strednej Európy spočíva
z pohľadu USA v tom, či je v tomto priestore stabilita, alebo napätie
medzi krajinami.
V rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí USA Colinom
Powellom a poradkyňou pre národnú bezpečnosť Condoleezzou Riceovou
Kovács zdôraznil, že problémy okolo krajanského zákona chce Maďarsko
vyriešiť tak, aby pôvodné zámery Zákona o Maďaroch žijúcich
v susedných krajinách zostali zachované, aby záujmy Maďarska
a Maďarov v zahraničí boli naplnené, aby riešenie bolo v súlade
s európskymi očakávaniami, a aby bol zákon prijateľný aj pre vlády
susedných krajín, lebo ide o občanov týchto krajín a proti ich vôli
tento zákon nie je možné aplikovať.
Predstavitelia USA túto záležitosť považujú za veľmi korektnú,
povedal minister, ktorý svojim partnerom načrtol aj zmenu maďarskej
zahraničnej politiky. Priority sa podľa Kovácsa nemenia. Sú to
euroatlantická integrácia, dobré susedské vzťahy s posilnením
stability tohto priestoru a podpora krajanov. Zmena spočíva
v harmonizácii týchto priorít a v ich rovnováhe, konštatoval Kovács.
Ministri vnútra V4, Rakúska a Slovinska sa zišli na Fóre Salzburg 2002
Viedeň 26. júla (TASR) - V rakúskom Salzburgu sa na pozvanie
rakúskeho ministra vnútra Ernsta Strassera stretli už po tretí raz
šéfovia rezortov vnútra Poľska, Maďarska, Slovinska, Česka
a Slovenska. SR na tohtoročnom Fóre Salzburg 2002, ktoré sa začalo vo
štvrtok, zastupuje minister vnútra Ivan Šimko.
Fórum sa tento rok uskutočňuje pod neoficiálnym mottom "Dnešní
susedia a budúci partneri" a jeho pracovná časť sa začína až dnes.
Okrem ministrov sa na ňom zúčastňuje aj európsky komisár pre
spravodlivosť a vnútro Antonio Vitorino a ďalší predstavitelia únie.
V poobedňajších hodinách sa uskutoční spoločná tlačová konferencia
ministrov, ktorí dnes zároveň prijmú Salzburskú deklaráciu.
Témami podujatia sú otázky rozšírenia EÚ, bezpečnosť jej
vonkajších hraníc a jej Konvent. Rozšírenie EÚ je z politického
a bezpečnostného pohľadu dôležitým krokom, preto aj ja jednoznačne
podporujem časový harmonogram integrácie nových štátov," vyhlásil na
začiatku týždňa na margo podujatia rakúsky minister. Rakúsko sa
stane, podľa jeho slov, rozšírením EÚ bezpečnejším štátom.
Okrem toho bude dnes Strasser rokovať so Šimkom a ďalšími
ministrami vnútra o presadení záverov summitu EÚ v španielskej
Seville, najmä v otázkach azylovej politiky a migrácie. Pritom práve
migráciu pokladá rakúsky minister vnútra za najdôležitejší bod
rokovania s kandidátskymi krajinami. Tento fenomén, ako ďalej
povedal, sa nedá riešiť a zvíťaziť nad ním len "policajnými metódami".
Strasser sa zároveň, podľa dnešných informácií rakúskej
agentúry APA bude usilovať o spoločnú ochranu rakúsko-slovinskej
hranice so slovinskými bezpečnostnými orgánmi, čo sa Rakúsku
osvedčilo v podobnej spolupráci s Nemeckom, Lichtenštajnskom
a Švajčiarskom a na spoločných hraniciach.
MfD o V. Mečiarovi: Boxer, ktorý dokáže vstať, aj keď ho už
odpočítavajú
Praha 26. júla (TASR) - Milovaný a zároveň toľko nenávidený slovenský
expremiér Vladimír Mečiar oslavuje životné jubileum, ktoré ho
oprávňuje k tomu, aby sa rozlúčil s politikou a venoval sa svojim
štyrom vnúčatám. Podľa dnešnej Mladej fronty Dnes (MfD) však všetko
nasvedčuje tomu, že sa tak nestane, pretože trojnásobný premiér sa
chce vrátiť.
Denník pripomína, že podľa predvolebných preferencií by sa
mohol vrátiť ako víťaz volieb. Premiérske kreslo ho ale zrejme minie,
pretože je neprijateľný pre všetky politické sily v krajine a proti
jeho účasti vo vláde protestuje aj Západ.
Podľa MfD na oslavy musí dopadnúť aj tieň pochybností, ktoré
bývalého boxera teraz prenasledujú. Týkajú sa financovania nákupu
a prestavby vily Elektra v Trenčianskych Tepliciach, ktoré nedokázal
vierohodne vysvetliť. Dobrou správou pre neho nie je ani deportácia
bývalého šéfa tajnej služby a jeho blízkeho spolupracovníka Ivana
Lexu na Slovensko. Mečiar sa podľa denníka zbavuje ľudí, ktorí by ho
mohli eventuálne nahradiť. MfD spomína odchod Ivana Gašparoviča
z HZDS, ktorý si založil vlastnú stranu.
Mečiar však podľa MfD prežil už rôzne zemetrasenia. Naopak, aj
napriek výzve slovenských psychiatrov, ktorí mu v roku 1997 ponúkli
svoje služby, aj napriek výroku prezidenta Václava Havla, že Mečiar
trpí stihomamom, zostáva šéf hnutia pre Slovákov najdôveryhodnejším
politikom.
Početná ochranka, vila Elektra a auto Audi svedčia o tom, že sa
bývalý premiér vôbec nemá zle. Aj ďalšia vec je jasná - v tohtoročnej
kampani Slovensko ešte čaká veľa vtipov. "Mečiar vraj najradšej
rozpráva tie, v ktorých figuruje práve on," uzatvára MfD.
Bezpečnosť ako kľúčová téma rozšírenia Európskej únie
Viedeň 26. júla (TASR) - Salzburskú deklaráciu podpísali dnes
ministri vnútra Rakúska, Slovenska, Poľska, Slovinska, Česka
a Maďarska, zúčastňujúci sa na Fóre Salzburg 2002. SR na rokovaniach,
ktoré sa začali vo štvrtok, zastupuje minister vnútra Ivan Šimko.
Prijatý dokument sa zaoberá opatreniami na vytvorenie
integrovaného pohraničného manažmentu. Základom pre neho sú závery
Rady ministrov spravodlivosti a vnútra v Luxemburgu, ako aj Rady EÚ
v Seville. Vyhlásenie znamená, že Rakúsko posilňuje spoluprácu na
poli bezpečnosti s okolitými krajinami kandidujúcimi do Európskej
únie.
Konkrétne sú plánované nasledujúce opatrenia: periodická výmena
údajov o azylantoch a migrantoch, štvrťročné vyhodnocovanie týchto
dát, vytvorenie národných kontaktných úradov pre otázku ochrany
hraníc, sieť špecializovaných miest pre odhaľovanie falšovaných
dokumentov, vzájomné hospitácie, spoločná analýza rizík, vypracovanie
jednotného kľúčového študijného plánu pre výcvik a budovanie
zariadení ďalšieho vzdelávania na expertnej úrovni.
Bezpečnosť je zásadnou témou rozšírenia Európskej únie,
vyhlásil hostiteľský rakúsky minister vnútra Ernst Strasser. Dobrí
susedia by sa mali stať dobrými partnermi v rozšírenom spoločenstve,
ozrejmil dôvody svojej iniciatívy zvolávať Fórum Salzburg.
Témami podujatia sú otázky rozšírenia EÚ, bezpečnosť jej
vonkajších hraníc a jej Konvent. Rozšírenie EÚ je z politického
a bezpečnostného pohľadu dôležitým krokom, preto aj ja jednoznačne
podporujem časový harmonogram integrácie nových štátov," vyhlásil na
začiatku týždňa na margo podujatia rakúsky minister. Rakúsko sa
stane, podľa jeho slov, rozšírením EÚ bezpečnejším štátom.
Fórum sa tento rok uskutočňuje pod neoficiálnym mottom "Dnešní
susedia a budúci partneri". Okrem ministrov sa na ňom zúčastňuje aj
európsky komisár pre spravodlivosť a vnútro Antonio Vitorino a ďalší
predstavitelia únie.
O preukaz zahraničného Slováka požiadalo doteraz iba sto maďarských
Slovákov
Budapešť 26. júla (TASR) - O slovenský krajanský preukaz požiadalo
doteraz asi iba sto z vyše stotisícovej komunity Slovákov žijúcich
v Maďarsku. Problémom je okrem iného aj zložité administratívne
vybavovanie dokumentov, povedal dnes pre TASR predseda Celoštátnej
slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik.
Samotný formulár žiadosti je zložitý, komplikované je aj
predkladanie požadovaných dokladov, konštatoval Fuzik, ktorý zatiaľ
tiež nevlastní preukaz zahraničného Slováka.
O výhody zahraničných Slovákov sa uchádzajú podľa predsedu
najmä starší ľudia využívajúci dopravné zľavy na území materskej
krajiny, ktorí cestujú k príbuzným alebo hľadajú svoje korene,
a mladí ľudia študujúci na slovenských školách.
Počet žiadateľov o slovenský krajanský preukaz doteraz dosiahol
dovedna 8000 až 10.000, z toho v Juhoslávii a v Rumunsku požiadalo
o preukaz vyše tisíc Slovákov, a na Ukrajine do tisíc. Fuzik to
pripisuje tomu, že v Maďarsku nie je ekonomická inšpirácia, ako
v prípade uvedených krajín, a ani národné povedomie nie je také
silné, čo má však historické korene.
Po Trianonskej mierovej zmluve v Maďarsku pokračovali tie isté
maďarizačné tendencie, ktoré boli príznačné pre Uhorsko, zdôvodnil
predseda slovenskej samosprávy. Ako dodal, Československo a Maďarsko
boli nepriateľské krajiny, do Maďarska neprichádzala žiadna pomoc,
kým Slováci v Rumunsku a v Juhoslávii dostali kňazov a učiteľov,
a prichádzala aj finančná pomoc. Do Maďarska celé desaťročia
neprichádzala žiadna pomoc, poznamenal Fuzik.
SR uzatvorí regionálnu politiku, na podporu regiónov dostane do 1,8
miliardy eúr
Brusel 26. júla (TASR) - Slovensko uzatvorí na budúci pondelok na
rokovaniach s EÚ kapitolu regionálna politika. Potvrdila to dnes
v Bruseli pracovná skupina pre rozšírenie pri Rade EÚ, v pondelok
uzavretie kapitoly ešte formálne schvália veľvyslanci členských
krajín.
SR si tak vylepší bilanciu na 27 uzavretých z celkového počtu
30 kapitol, do ktorých je pre potreby rokovaní rozdelená legislatíva
EÚ. Bratislava sa však v pondelok nedozvie, koľko peňazí dostane po
vstupe do EÚ zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, ktoré sú
určené na podporu zaostávajúcich regiónov. Podľa neoficiálnych
prepočtov by to však za prvé tri roky po vstupe malo byť takmer 1,8
miliardy eúr.
Spoločné stanovisko EÚ ku kapitole obsahuje iba indikatívne
percentuálne vyjadrenia, na akú časť celkovej pomoci poskytnutej pre
desať nových členov z toho-ktorého fondu bude mať Slovensko nárok.
Celkovo EK navrhla na roky 2004-06 pre 10 krajín sumu 25,56 miliárd
eúr vo forme záväzkov, z čoho tretina by mala ísť na kohézny fond.
Zo štrukturálnych fondov má SR v rámci cieľa jeden, teda pre
regióny s HDP na obyvateľa pod 75 percent priemeru únie, dostať 6,5
percenta celkovej sumy. Podľa neoficiálnych prepočtov by to mohlo byť
1,056 miliardy eúr. Na túto podporu budú mať nárok všetky regióny
s výnimkou Bratislavského kraja, ktorý už dnes dosahuje 99 percent
priemerného HDP na obyvateľa v únii.
Bratislava však získa nárok na podporu podľa cieľa dva, teda na
priemyselnú reštrukturalizáciu o oživenie. EÚ tu ponúka 25 percent
celkovej sumy vyčlenenej na tento cieľ, čo by mohlo byť 33 miliónov
eúr.
V rámci cieľa tri (zlepšenie ťažkej sociálnej situácie) má
Bratislava získať 33,5 percenta všetkých peňazí určených na tento
cieľ, neoficiálne asi 40 miliónov eúr.
Okrem toho v rámci ďalších programov regionálnej podpory
(INTERREG, EQUAL) by SR mala získať ďalších asi 61 miliónov eúr.
Slovensko bude mať nárok tiež na pomoc v rámci tzv. kohézneho
fondu (fondu súdržnosti), kam bude smerovať tretina celkovej sumy
určenej pre nových členov na podporu, teda asi 8,52 miliárd eúr.
Nárok naň majú všetky štáty, ktorých HDP na obyvateľa
nepresahuje 90 percent priemeru EÚ. Tieto peniaze sú určené na
projekty v oblasti dopravy a životného prostredia, podobne ako pri
predvstupovom programe ISPA, ostatok na štrukturálne fondy a ďalšie
regionálne programy.
Zo stanoviska EÚ vyplýva, že Slovensko získa 5,5 až 7,8
percenta z navrhovanej čiastky pre kohézny fond. Hrubým odhadom možno
očakávať, že by to pre SR mohlo byť okolo sedem percent, teda asi 600
miliónov eúr.
Celkovo možno teda spočítať, že by Slovensko mohlo za prvé tri
roky po vstupe (2004-06) dostať asi 1,79 miliardy eúr. Ide však len
o neoficiálny prepočet na základe návrhov EK uskutočnený
zjednodušenou metodikou, ktorý TASR získala od dôveryhodného
odborného zdroja. Podľa iného výpočtu by na štrukturálnych fondoch
mohla SR získať okolo jednej miliardy, na kohéznom fonde asi 800
miliónov eúr.
Rozhodujúca pre získanie týchto peňazí po vstupe však bude
pripravenosť Slovenska ponúknuté peniaze skutočne vyčerpať. K tomu
budú nevyhnutné dobré projekty, dostatok rozpočtových prostriedkov na
ich spolufinancovanie a funkčné platobné a riadiace agentúry.
O konečných sumách budú členské krajiny s kandidátmi rokovať až
na konci roka na úplný záver prístupových rokovaní. EÚ v spoločnom
stanovisku pripomína, že celkový objem regionálnej podpory nebude
môcť prekročiť hodnotu štyroch percent národného HDP.
Šimko sa vyslovil za zníženie rizika zneužitia azylovej legislatívy
Salzburg 26. júla (TASR) - Prebiehajúce rokovanie ministrov vnútra
Rakúska, Slovenska, Poľska, Slovinska, Česka a Maďarska v rámci Fóra
Salzburg 2002 je podľa ministra vnútra Ivana Šimka zamerané na
ochranu štátnych hraníc. Účastníci fóra hovorili dnes aj o širokom
spektre problémov spojených s rozširovaním Európskej únie
a o Konvente o budúcnosti EÚ.
Po teroristických útokoch na Spojené štáty považuje Šimko za
vážny problém zneužívanie azylových zákonov na ukrývanie ľudí, ktorí
sú hľadaní. Aj preto vystúpil s iniciatívou znížiť riziko
zneužívania azylových úprav vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov.
Ako Šimko upresnil pre TASR, jeho iniciatívu podporil aj český kolega
Stanislav Gross.
Salzburská deklarácia, ktorú podpísali ministri vnútra Rakúska,
Slovenska, Poľska, Slovinska, Česka a Maďarska, sa zaoberá
opatreniami na vytvorenie integrovaného pohraničného manažmentu.
Základom pre neho sú závery Rady ministrov spravodlivosti a vnútra
v Luxemburgu, ako aj Rady EÚ v Seville. Vyhlásenie znamená, že
Rakúsko posilňuje spoluprácu na poli bezpečnosti s okolitými
krajinami kandidujúcimi do Európskej únie.
Konkrétne sú plánované nasledujúce opatrenia: periodická výmena
údajov o azylantoch a migrantoch, štvrťročné vyhodnocovanie týchto
dát, vytvorenie národných kontaktných úradov pre otázku ochrany
hraníc, sieť špecializovaných miest pre odhaľovanie falšovaných
dokumentov, vzájomné hospitácie, spoločná analýza rizík, vypracovanie
jednotného kľúčového študijného plánu pre výcvik a budovanie
zariadení ďalšieho vzdelávania na expertnej úrovni.
Slovenské leto v USA
Washington 26. júla (TASR) - Desiatky slovenských festivalov
dopĺňajú mozaiku kultúrnych a spoločenských podujatí organizovaných
v letných mesiacoch rôznymi menšinami žijúcimi v Spojených štátoch.
Niektoré slovenské "pikniky" sa tradujú už od začiatku minulého
storočia a boli príležitosťou posilniť slovenského ducha "za veľkou
mlákou".
Najväčšie slovenské festivaly sa konajú v Pennsylvánii, New
Jersey, Ohiu, Kalifornii a na Floride. Niekoľko tisíc návštevníkov
sa každoročne zúčastňuje v Greenville v Pennsylvánii na Festivale
Štefana Baniča, vynálezcu padáka. Tohtoročný festival sa skončí
v nedeľu a jeho súčasťou sú majstrovstvá štátu v zoskoku padákom. Na
minuloročných slávnostiach bol aj donedávna guvernér Pennsylvánie Tom
Ridge, ktorého prezident George W. Bush poveril riadením sekcie pre
národnú bezpečnosť. Na tohtoročnom festivale sa zúčastňuje niekoľko
senátorov tamojšieho zákonodarného zboru.
Letné festivaly sú príležitosťou, aby sa predstavili
slovensko-americké súbory a divadelné spolky. Za krajanmi prichádzajú
aj súbory zo starej vlasti. V Holmdele v štáte New Jersey avizujú
účinkovanie tanečného súboru Šumičan spod Kráľovej Hole, speváckeho
dua sestier Gajdošových z Michaloviec. Na mnohých letných piknikoch
slovensko-amerických komunít vyhrávajú tanečno-spevácke telesá.
Súbory Limbora z New Yorku, Pittsburskí Slováci, Tatry z Milwaukee,
Veselica z Chicaga, Šarišan z Detroitu, detský súbor Rozmarín
z Winsoru majú letný kalendár zaplnený desiatkami vystúpení.
V Ostrihome otvorili výstavu fotografií Mosty na Dunaji
Ostrihom 26. júla (TASR) - Výstavu fotografií Mosty na Dunaji
otvorili dnes v maďarskom Ostrihome. Objektívy slovenských
a maďarských fotografov zobrazujú väčšinou zrekonštruovaný Most Márie
Valérie.
Autormi fotografií sú László Gyügyi, István Hagymás, Melinda
Kovácsová, Štefan Könözsy, László Németh a Gábor Ruda. Výstava je
úvodným podujatím série umeleckých programov, ktoré organizuje
s podporou Európskej únie Kultúrne združenie kruhu priateľov murskej
oblasti. Výstava v Ostrihome potrvá do 12. augusta, potom predstavia
expozíciu na Slovensku, neskôr aj v Rakúsku.
Združenie so sídlom v Pilisvörösvári spája Maďarov z murskej
oblasti a maďarské spoločenstvá za hranicami. Zaoberá sa aj
národnostnou kultúrou a kultúrou etnických menšín v Maďarsku. Vzniklo
v roku 1997, má vyše sto členov, medzi ktorými sú spisovatelia,
pedagógovia i jazykovedci.
Podľa Financial Times plánuje Brusel zaviesť voči kanditátom pokuty
Viedeň 27. júla (TASR) - Britský denník Financial Times priniesol
s odvolaním sa na kruhy Európskej únie (EÚ) správu, že Brusel plánuje
zaviesť pokuty voči tým kandidátskym krajinám, ktoré nebudú mať po
ukončení predvstupových rokovaní prevzaté legislatívy EÚ, tzv. acquis
communautaire. Európska komisia však v piatok správu Financial Times
vyvrátila ako nepravdivú, píše dnes rakúsky denník Die Presse.
Ako uviedol hovorca komisára EÚ pre vonkajšie vzťahy, Chrisa
Pattena, "pokuty" vo forme porušenia zmlúv platia iba pre súčasných
členov únie, nie však pre kandidátske krajiny. Pre tie existuje iba
dozorný systém, kontrolujúci či kandidáti presadzujú legislatívy EÚ
korektne.
Ťažkosti pri presadzovaní legislatívy EÚ majú vo viacerých
krajinách už niekoľko mesiacov na svedomí prudké zákulisné výmeny
názorov. Viazne to predovšetkým v oblastiach úrovne životného
prostredia, ochrany hraníc a bezpečnosti potravín. V EÚ panuje po
nesčíselných škandáloch s potravinami až príliš vysoká nervozita na
to, aby importovala ďalšie rizikové faktory. Spoločným menovateľom vo
všetkých týchto problémových oblastiach by mali byť chýbajúce
štruktúry v administratívnych aparátoch. Subvencie EÚ však čiastočne
kandidátskym krajinám nemôžu prinášať zisky, keďže zatiaľ chýbajú
tomu zodpovedajúce administratívne zariadenia.
Podľa Finacial Times zostavuje Brusel už teraz zmluvu o vstupe
do EÚ až s desiatimi novými členskými krajinami. Denník v tejto
súvislosti cituje nemenovaného diplomata EÚ, podľa ktorého "nemôžeme
čakať s koncepciou až na poslednú chvíľu", uzatvára Die Presse.
Spectator: Západ sa "vyvyšuje" nad Východom
Londýn 27. júla (TASR) - V západnej Európe vládne rasizmus, tvrdí vo
svojom článku pre britský týždenník Spectator Neil Clark.
"Ide o rasizmus namierený proti našim európskym susedom,
presnejšie proti Východu," pokračuje Clark, podľa ktorého sa situácia
ešte zhoršuje kvôli hádkam o rozšírení Európskej únie.
"Zrazu pre nás nie sú Východoeurópania, predovšetkým tí z tzv.
Visegrádskej štvorky, len chudobnými príbuznými, ale stali sa z nich
v našich očiach paraziti, ktorí sa snažia vysať bohatstvo Západu,"
píše Neil Clark, ktorý vo východnej Európe strávil ostatných desať
rokov.
Ľudia zo Západu si podľa neho obyvateľov východnej Európy
predstavujú ako zmes nepriateľských a lenivých komunistov a fašistov,
nenávidiacich Rómov.
"Krajiny Visegrádskej štvorky sú ale v mnohých oblastiach
ďaleko pred nami," domnieva sa Clark a ako príklady uvádza lepšiu
úroveň vzdelanosti v týchto štátoch, lepšie spoločenské správanie
Poliakov, Čechov, Slovákov a Maďarov alebo napríklad hromadnú dopravu.
Jedinou oblasťou, v ktorej štáty Visegrádu skutočne zaostávajú,
je priemerná výška príjmov. Ale bohužiaľ to je kritérium, podľa
ktorého sa posudzuje rozvinutosť krajiny. Všetko záleží na peniazoch
a zvlášť na výške príspevkov do spoločnej pokladnice únie. Nie je
prekvapením, že to je hlavné kritérium v prístupových rokovaniach.
"Ale, aby sme dosiahli skutočnú a fungujúcu Európsku úniu,
západné štáty by mali začať brať na vedomie úspechy a triumfy svojich
východných susedov a prestať ich považovať za podradných partnerov,"
uzatvára Neil Clark v Spectatore.
V Maďarsku pravdepodobne pribudne 41 slovenských samosprávnych celkov
Budapešť 27. júla (TASR) - V Maďarsku sa napriek krátkemu termínu
podarilo zorganizovať miestnych aktivistov, ktorých iniciatívou sa
môže zvýšiť počet slovenských menšinových samospráv na 116.
Ak budú všetky iniciatívy platné, tak po októbrových
komunálnych voľbách bude v Maďarsku o 41 slovenských samosprávnych
celkov viac ako doteraz, povedal dnes pre TASR predseda Celoštátnej
slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik.
Podľa jeho slov boli predstavitelia všetkých 13 v Maďarsku
evidovaných národnostných menšín zaskočení relatívne krátkym termínom
na iniciovanie založenia samospráv. Komunálne voľby vypísal prezident
Ferenc Mádl na 20. októbra, lehota na iniciovanie vzniku samospráv
bola do 23. júla.
Z doterajších 75 slovenských samospráv fungovalo deväť
v hlavnom meste - osem obvodných a jedna budapeštianska samospráva,
a v 66 ďalších lokalitách Maďarska.
Slováci žijú v 105-110 mestách a obciach. Predseda CSS dúfal,
že vznik samosprávy sa podarí iniciovať aspoň na 100 miestach.
V hlavnom meste iniciovali 16 samospráv.
Vyšší počet samospráv pomôže podľa Fuzika účinnejšiu spoluprácu
pri oživení zachovania slovenskej národnosti v Maďarsku. Slovenská,
vyše stotisícová komunita, je po Rómoch a Nemcoch treťou najväčšou
menšinou v Maďarsku. Po nej nasledujú Chorváti a Rumuni.
Skončilo sa Fórum Salzburg 2002
Salzburg 27. júla (TASR) - Salzburské fórum 2002, na ktorom sa
v rakúskom meste Salzburg stretli ministri vnútra šiestich krajín
stredoeurópskeho regiónu, sa dnes skončilo konferenciou so zástupcami
vplyvných európskych médií.
Ministri vnútra Rakúska, Slovenska, ČR, Maďarska, Poľska
a Slovinska informovali prítomných o svojich predstavách rozširovania
Európskej únie, povedal dnes pre TASR šéf slovenského rezortu vnútra
Ivan Šimko. Diskusia sa podľa jeho slov týkala najvšeobecnejších
otázok rozširovania únie, menej sa hovorilo o konkrétnych
bezpečnostných otázkach.
Ivan Šimko počas piatkového rokovania hovoril o možnostiach
zneužívania azylovej procedúry medzinárodne hľadanými ľuďmi
a navrhol, aby sa pre otázku v súčasnosti riešenú na základe
medzinárodných zmlúv - pomerne liberálnych a z obdobia ešte pred
teroristickými útokmi - hľadala nová medzinárodnoprávna úprava.
Navrhol upraviť niektoré azylové procedúry tak, aby bolo možné
identifikovať ľudí skôr, než budú v režime voľného pohybu. Iniciatívu
slovenského ministra podporili všetci rezortní partneri. Je to však
otázka, ktorú treba prerokovať na vyšších medzinárodných fórach, lebo
vyžaduje zmenu medzinárodných konvencií, dodal Šimko. V diskusii sa
podľa jeho slov hovorilo aj o dôvere obyvateľstva v tento proces
v kandidátskych krajinách i v členských štátoch únie.
Slovensko sa v rokovaniach s EÚ posunie na 27 uzavretých kapitol
Brusel 28. júla (TASR) - Slovensko uzatvorí v pondelok na
rokovaniach s Európskou úniou dôležitú kapitolu regionálna politika
a vylepší si tak bilanciu uzavretých kapitol na 27 z celkového počtu
30, do ktorých je rozdelená európska legislatíva.
Kapitola regionálna politika patrí medzi najdôležitejšie,
pretože práve ona stanovuje pravidlá, podľa ktorých získa Slovensko
po vstupe do únie štedrú finančnú podporu pre zaostávajúce regióny.
Konkrétnu sumu sa však SR zatiaľ nedozvie, bude sa o nej
rozhodovať až na záver prístupových rokovaní na konci tohto roka.
Podľa neoficiálnych výpočtov by však len za prvé tri roky členstva
v únii malo Slovensko dostať asi 1,8 miliardy eúr, teda vyše 80
miliárd korún.
V Európskej únii existujú na podporu menej vyspelých regiónov
štrukturálne fondy a fond súdržnosti. V rámci tzv. prvého cieľa
štrukturálnych fondov majú nárok na pomoc všetky regióny, v ktorých
hrubý domáci produkt na obyvateľa nedosahuje 75 percent priemeru únie.
Na Slovensku to bude celé územie okrem Bratislavy. Tá však
dostane pomoc v rámci cieľov dva a tri, určených na priemyselnú
reštrukturalizáciu, oživenie či zlepšenie ťažkej sociálnej situácie.
Slovensko bude mať nárok tiež na pomoc v rámci tzv. fondu
súdržnosti. Pomoc z neho patrí všetkým krajinám, ktorých HDP na
obyvateľa nepresahuje 90 precent priemeru EÚ. Tieto peniaze sú určené
najmä na veľké projekty v oblasti dopravy a životného prostredia.
Peniaze z EÚ však na Slovensko nebudú prúdiť automaticky.
Rozhodujúca pre ich získanie bude pripravenosť krajiny skutočne ich
čerpať. K tomu budú nevyhnutné dobré projekty, dostatok rozpočtových
prostriedkov na spolufinancovanie a účinné riadiace a platobné orgány.
Slovensku po uzavretí regionálnej politiky ostanú na rokovacom
stole už len tri kapitoly. O dvoch finančne citlivých
(poľnohospodárstvo, rozpočet) sa bude rokovať až v závere roka,
hospodársku súťaž by SR chcela uzavrieť do konca septembra, musí však
vyriešiť otázku daňových prázdnin pre veľkých investorov.
Regionálnu politiku uzavrú v pondelok a utorok na prvom kole
rokovaní počas dánskeho predsedníctva aj Maďarsko a Malta, EÚ to
ponúkla aj Slovinsku, ktorému sa však nepáči, že ho únia chce
považovať za jeden región.
Maďarsko uzavrie tiež kapitolu kultúra a audiovizuálna
politika. Estónsko ukončí rokovania o energetike a Poľsko o citlivej
kapitole spravodlivosť a vnútro. Po jednej kapitole by mali zavrieť
aj Bulharsko s Rumunskom (colná únia, resp. priemyselná politika).
O novú Cenu slobody tlače sa budú môcť uchádzať aj novinári zo
Slovenska
Paríž 28. júla (TASR) - Medzinárodná novinárska organizácia so sídlom
v Paríži Reportéri bez hraníc vypísala nové ocenenie pre novinárky
a novinárov z krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii,
vrátane Slovenska.
Cenu Slobody tlače dotovanú sumou 15.000 eúr budú udeľovať
v dvoch kategóriách - za celoživotné dielo a pre žurnalistov do 35
rokov, a to za príspevky na tému sloboda tlače a ľudské práva.
Porota, ktorej členom bude medziiným aj splnomocnenec
Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Freimut Duwe,
musí mať do 15. septembra k dispozícii príslušné texty v pôvodnom
jazyku s autorizovaným prekladom do angličtiny. Slávnostné odovzdanie
ocenení je naplánované na 10. novembra.
Informácie, sloboda tlače, rôznorodosť názorov nie sú žiadnou
samozrejmosťou, ale základným právom získaným po dlhom a drahom boji,
konštatuje sa v zdôvodnení ocenenia adresovanom predstaviteľom médií
z ČR, Maďarska, Poľska, a SR, ako aj Bulharska, Cypru, Estónska,
Litvy, Lotyšska, Malty, Rumunska a Slovinska.
