Prehľad dnešnej slovenskej tlače

S Európou treba komunikovať Hospodársky denník, 29-07-2002, s.1 Bucha, Tibor Témou rozhovoru s profesorom zo Žilinskej univerzity Jánom Mikolajom bola problematika slovenskej cestnej, lodnej, leteckej a mestskej dopravy, ale aj slovenských pôšt a telekomunikácií. Vzhľadom na stav ekonomiky nová vláda po jesenných parlamentných voľbách bude musieť vypracovať nové kritériá štátnej pomoci na obnovu autobusového parku s cieľom hospodárnosti a bezpečnosti s využitím kapacity slovenských výrobcov. Nevyhnutné bude aj vypracovať legislatívne a finančné podmienky účasti slovenských dopravcov na medzinárodnom prepravnom trhu. Prioritou oblasti Slovenskej autobusovej dopravy je dokončenie privatizácie. Štát musí vypracovať štatút verejných prístavov z hľadiska práv a povinností súkromných prevádzkovateľov a štátnych orgánov. Treba dúfať, že sa slovenský lodný park nerozpredá. Projekt výstavby vodnej cesty na Váhu musí byť samofinancovateľný, musí byť financovaný výhradne zo súkromných zdrojov. Liberalizácia trhu leteckej dopravy výrazne poškodila slovenských leteckých dopravcov. V súčasnosti je potrebné v oblasti civilného letectva definovať národného leteckého dopravcu, komerčnú prevádzku letísk a kategorizáciu letísk vrátane spôsobu ich financovania. V oblasti pošty je podľa J. Mikolaja potrebné pripraviť transformáciu pošty na akciovú spoločnosť, zavedenie poštového tarifného a regulačného mechanizmu. Slovnaft harmonizuje aj odmeňovanie Hospodárske noviny, 29-07-2002, s.9 Gossányi, Vojtech Námestník generálneho riaditeľa Slovnaftu pre ľudské zdroje J. Kavec v krátkom rozhovore pre denník priblížil čitateľom problematiku odmeňovania v Slovnafte. Priemerná mzda v roku 2002 dosiahne sumu 27 tisíc korún, čo predstavuje medziročný rast o 20 percent. Táto suma sa odvíja od produktivity práce a výkonnosti podniku. Znižovanie počtu pracovníkov podniku vychádza z niekoľkých smerov, počet pracovníkov sa musí vzťahovať k technologickej úrovni výroby a riadenia a vedenia všetkých ostatných procesov. Slovnaft patrí medzi najmodernejšie rafinérie v Európe, investoval do modernizácie rafinérie. Zaoberá sa aj petrochémiou a výrobou plastov a práve v týchto oblastiach má podnik rezervy. Pri predaji cukru porušili uznesenie vlády Nový deň, 29-07-2002, s.1 Ubrežiová, Helena Rozhodnutie predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Stanislava Rajeca o predaji cukru v rozpore s platným unesením vlády prišiel štát pri predaji 5000 ton cukru pravdepodobne o viac než 10 miliónov korún. Centrálnej koordinačnej jednotke boja proti korupcii rozhodnutie o použití metódy rokovacieho konania bez zverejnenia pri predaji vysvetlil tým, že to konzultoval s kanceláriou podpredsedu vlády pre ekonomiku I. Mikloša. Protikorupčná jednotka sa zaujímala aj o netradičné podmienky predaja a o prípad, keď podmienky predaja boli šité na mieru vopred určeného kupca. Prenájom hotela Luna zaváňa špekuláciami Národná obroda, 29-07-2002, s.3 Bača, Ivan Po komunálnych voľbách v roku 1998 funkcionári mestského zastupiteľstva z HZDS rozdelili dohľad nad všetkými mestskými podnikmi a organizáciami. Jedným z takýchto podnikov je aj mestský hotel LUNA, spoločnosť s ručením obmedzeným. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo v roku 1990 o jeho začlenení pod mestský podnik Služby a v roku 1996 vzhľadom na jeho dobré hospodárske výsledky o vzniku samostatnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Mesto do tejto spoločnosti vložilo hotel Luna aj so zariadením ako vklad ohodnotený na 23 273 tisíc korún. Jedným zo štatutárnych orgánov spoločnosti bol aj JUDr. Jozef Salay, ktorý bol neskôr trestne stíhaný a odsúdený v kauze podvodného predaja takzvaného Bieleho domu v Žiari nad Hronom. Najvyšším orgánom hotela bolo valné zhromaždenie tvorené členmi mestskej rady a žiarsky primátor, výkonným riaditeľom bol Štefan Maceják. Hotel prešiel rozsiahlou rekonštrukciou za finančnej podpory mesta i za úver od Závodu SNP v Žiari nad Hronom. Po komunálnych voľbách v roku 1998 po zmene v zložení mestskej rady došlo aj formálnym zmenám v obchodnom registri, ktoré boli zapísané až v januári 2001. Podľa tohto zápisu hodnota hotela klesla na 14 830 tisíc korún. Hotel začal upadať a vykazovať vysoké straty a to napriek dotáciám z mestského rozpočtu. Poslanci mestského zastupiteľstva sa rozhodli stratovú Lunu prenajať za 1 korunu novovytvorenej spoločnosti s ručením obmedzeným SPO-HOTEL LUNA. Majiteľmi tejto spoločnosti sú podľa zápisu v obchodnom registri Š. Maceják a Jana Macejáková. Poslanci mestského zastupiteľstva pripravili vzhľadom na blížiace sa voľby ďalej nájomnú zmluvu, ktorej platnosť potrvá od 1. augusta 2002 18 mesiacov. Výška nájmu je naďalej 1 koruna. Za Mečiara boli dva osobitné účty SME, 29-07-2002, s.1 Žemlová, Monika Vražda, daniel Na ministerstve privatizácie našli okrem osobitného účtu, z ktorého počas vlády V. Mečiara protizákonne pretieklo do Fondu národného majetku viac ako dve miliardy korún, našli aj ďalší účet. Záznamy o ňom sú písané do školského zošita. Tento účet bol založený v roku 1996 ministrom privatizácie Petrom Bisákom. Mali na neho smerovať prostriedky z predaja nehnuteľností neidentifikovaných vlastníkov. Cez tento účet sa predávali nehnuteľnosti ľuďom blízkym ministerstvu za symbolické ceny. Z účtu sa vyplácali odmeny pracovníkom ministerstva, ktorí sa podieľali na rýchlej privatizácii a časť prostriedkov bola poskytnutá aj vtedajšiemu provládnemu denníku Slovenská republika. Účtovníctvo bolo vedené ručne v zošite formátu A4. Tieto skutočnosti potvrdila aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v roku 1997 a vtedajšia vedúca právneho oddelenia ministerstva privatizácie Jana Filinová. Ministerstvo niekoľko mesiacov po kontrole prijalo opatrenia, ktoré však nedostatky v účtovníctve neriešili a chýbalo v nich aj vyvodenie záverov voči zodpovedným pracovníkom. Strany porušujú zákon, ale nemožno ich potrestať Pravda, 29-07-2002, s.1 Kunder, Peter Politické strany tým, že nezverejnili podrobný prehľad o svojom financovaní do konca júna, porušili zákon. Úplnú správu o financovaní na internete prinieslo len KDH a Smer. KDH správu po 1. júli stiahlo, čo tlačový tajomník strany V. Pčolinský vysvetlil tým, že správa obsahovala obrovský objem dát, ktoré zahltili server KDH. Aj SMK, SDKÚ, SNS a SDĽ majú svoje internetové prezentácie o financovaní, ale nemožno o nich povedať, že by vyhoveli zákonu. Problémom je obsah, nakoľko neobsahujú účtovnú uzávierku a prehľad darcov. Otázka, prečo na internete chýbajú niektoré údaj o financovaní, zástupcov politických strán zaskočila. HZDS a ANO na internete správy nesprístupnili, zvolili si formu inzerátov v tlači. V nich však informácie neboli úplné. Napriek tomu, že strany porušili zákon, nehrozia im žiadne postihy, nakoľko poslanci zákon odhlasovali tak, aby sa zverejňovanie financovania nedalo vymáhať. NÁRODNOSTNÁ TLAČ Elektráreň pred privatizáciou Új Szó 29-07-2002, s.3 D. Varga, László Privatizácia elektrární sa podľa riaditeľa Slovenských elektrární uskutoční do roku 2003. Kým úsek dodávky tepla a rozvodov sa osamostatnil, výroba a dodávka elektrickej energie by mala ostať spolu. To je najvhodnejší model aj v prípade atómových, tepelných a vodných elektrární. Ešte do volieb by sa mali objaviť 2-3 možní privatizéri. Prípravné práce sú vykonané, tepelná elektráreň je v úzkom kontakte s americkou firmou Parsons a Rolls-Royce, ktoré poskytli štúdiu zamerané na možnosti efektívnej produkcie. EVO II produkuje energiu z ťažkého paliva a zemný plyn, ktorých cena je vyššia ako hnedé uhlie používané v EVO I., preto tieto bloky budú slúžiť iba ako záložné. Zníženie počtu pracovných miest po privatizácii závisí od výšky spotreby elektrickej energie, jej ceny v západných krajinách, ale aj od toho, koľko elektrickej energie vyrobia naše atómové elektrárne.