Všeobecne sa predpokladá, že židia žijú s Dávidovou hviezdou už tisícročia. Faktom však je, že súčasťou ich domácností, synagóg a dekorácií je oveľa kratšie. Často im tiež bola nanucovaná zvonka. Najtragickejším príkladom zneužitia šesťcípeho symbolu sú žlté hviezdy, ktoré na identifikáciu židov zaviedli nacisti. Hoci neišlo o ich vynález.
V dnešnom Izraeli sú Dávidove hviezdy takmer všade. Sú hlavným motívom štátnej vlajky, inkorporovali ich do emblémov mnohých štátnych inštitúcií, sú na sanitkách, lebo integrovaný záchranný systém židovského štátu sa nazýva Červený Dávidov štít (obdoba Červeného kríža a Červeného polmesiaca) a ľudia ich nosia ako prívesky na retiazkach, sú na mnohých rituálnych predmetoch, ale napríklad aj na obrúsku, čo zakrýva špeciálne šábesové pečivo podobné vianočke.
Izraelčania vás určite opravia, že magen David, ako sa tomuto symbolu hovorí po hebrejsky, nie je hviezda, ale štít. Pozostáva z dvoch trojuholníkov, ktoré sú nerozpojiteľné, čo má symbolizovať nerozdeliteľnosť židovského národa. Má tiež dvanásť strán. Toľko bolo izraelských kmeňov. V Starom zákone sa Dávidova hviezda takmer nespomína, do raného stredoveku sa používala skôr ako dekoratívny objekt.
Amulet pre šťastie
Dva prepojené trojuholníky neboli podľa izraelského znalca judaík (predmetov spájaných s judaizmom) Aryeha Schwartza v staroveku na Blízkom východe a v severnej Afrike ničím výnimočným. Slúžili ako amulet prinášajúci šťastie a ochraňujúci pred zlom. „Ak vidím nejaký židovský objekt, ktorý sa tvári ako viac ako tisíc rokov starý a sú na ňom Dávidove hviezdy, mám vždy vážne podozrenie, že ide o podvrh,“ hovorí Schwartz.
S používaním Dávidovej hviezdy sa začalo hlavne v strednej Európe. V stredoveku sa čoraz častejšie objavovala ako ozdobný prvok na náboženských textoch, veľkú moc jej pripisovali kabalisti, začala sa používať na náhrobných kameňoch.
Český kráľ Karol IV. tiež nariadil pražským židom, aby si tento symbol dali na svoju zástavu. Znak, ktorý pripomínal Dávidovu hviezdu, zase museli nosiť talianski židia.
Univerzálny symbol
Univerzálnym symbolom židovstva sa však Dávidova hviezda stala až v 17. storočí. Schwartz hovorí, že podľa niektorých historikov sa to stalo po tom, čo vo Viedni oddelili židovskú štvrť od mesta tak, že na hraničný kameň z jednej strany vyryli Dávidovu hviezdu a z druhej kríž.
So židovským osvietenstvom, ktoré začalo židov vnímať nielen ako náboženskú komunitu, ale aj národ, sa Dávidova hviezda premenila aj na sekulárny symbol židovského národa. V neskorších rokoch sa stala symbolom sionistického hnutia. Aj preto Dávidovu hviezdu odmietajú niektoré ultraortodoxné prúdy v judaizme. Iné zase, podľa Schwartza zrejme pomerne oprávnene, preto, že ide skôr o „folklórny“ prvok, ktorý patrí skôr do sféry povier a mágie.
Vlajka s Dávidovou hviezdou tiež viala nad prvými židovskými kolóniami v Palestíne, neskôr sa stala súčasťou zástavy židovského štátu.
Menora a mezuza
Medzi židmi sa však za symbol ich viery považujú aj iné veci. Predchodcom Dávidovej hviezdy bol sedemramenný svietnik- menora. V staroveku sa považoval za hlavný symbol judaizmu. Spomína sa aj v posvätných textoch, v knihe Exodus je návod, ako sa má zhotoviť. Menora, ktorú Rimania ukoristili židom počas pádu Jeruzalema v roku 70, je súčasťou Titovho víťazného oblúka v Ríme a má predstavovať totálne pokorenie židovského povstania.
Menora sa pritom považuje za vyjadrenie Izaiášovho proroctva: „budete svetlo medzi národmi“. Menora ako starodávny symbol judaizmu je, samozrejme, súčasťou synagóg, židovských domácností, ale aj štátnych inštitúcií.
Aryeh Schwartz, ktorý je nielen znalcom a zberateľom judaík, ale aj praktizujúcim židom, napriek všeobecným trendom za skutočný symbol judaizmu považuje mezuzu.
Mezuza je miniatúrna schránka s ručne napísanou modlitbou, ktorú si veriaci aj sekulárni židia pripevňujú na veraje svojich príbytkov. Aj medzi židmi je rozšírený názor, že mezuza má ochrannú funkciu. Učenci však hovoria, že mezuza má židom pripomínať Božiu prítomnosť. Tradícia tiež spomína, že rabíni, ako to už býva zvykom, sa nevedeli dohodnúť, či mezuzu na veraje pripevniť vertikálne, alebo horizontálne. Hádali sa tak dlho, až za zhodli na kompromise, že mezuza bude na verajach „sedieť“ diagonálne. Tak je to dodnes.
Jarmulka je zvyk
Keď v niektorých krajinách debatovali o zákaze náboženských symbolov v štátnych či verejných inštitúciách, spomínala sa v súvislosti so židmi okrem Dávidovej hviezdy aj jarmulka. Mužská pokrývka hlavy sa tiež považuje za symbol judaizmu a podobne ako Dávidova hviezda nemá veľkú oporu v starých textoch a považuje sa skôr za zvyk ako náboženské nariadenie.
Faktom je, že bez ohľadu na to, ako to vidia židia, svet si ich definitívne spája s Dávidovou hviezdou. V dobrom aj zlom. Antisemiti po celej planéte maľujú Dávidove hviezdy pri svojich vandalských výčinoch či pália izraelské zástavy s týmto symbolom. Sú takí, čo v Dávidovej hviezde vidia skryté posolstvá ultrasupertajných lóží.
A sú aj takí, čo nosia Dávidovu hviezdu na krku alebo majú doma menoru, hoci nie sú židmi. Je to pre nich amulet, suvenír z Izraela, dekorácia či univerzálny symbol.
