BRATISLAVA. Predseda Národnej rady Pavol Hrušovský (KDH) nestiahne z rokovania parlamentu návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.
"Čo sa týka poslaneckých návrhov, na poslaneckom grémiu sme položili legitímnu otázku, či vzhľadom na počet poslaneckých návrhov, v prvom čítaní je ich štyridsať, v druhom čítaní trinásť, si ešte NR SR trúfa všetky ich prerokovať," vysvetlil Hrušovský.
"Ja osobne zastávam ten názor, že áno. Že by sme nemali rezignovať na našu zákonodarnú činnosť. Ak by niektorí poslanci sami dobrovoľne niektoré návrhy, ktoré podali, z rokovania stiahli, tomu zabrániť nemôžem. Ale ja sa zatiaľ nechystám zobrať z rokovania návrh ústavného zákona o Mečiarových amnestiách a rovnako ani iné zákony, pod ktorými som podpísaný," zdôraznil Hrušovský.
Nevhodná atmosféra na rokovanie
Ešte 11. novembra pritom predseda Národnej rady ako jeden z predkladateľov tohto ústavného zákona nepovažoval atmosféru v parlamente za vhodnú na rokovanie o tomto návrhu.
"V tejto chvíli, v čase krátko pred parlamentnými voľbami, nepovažujem atmosféru v parlamente za vhodnú na to, aby sme takú vážnu vec, ako je zrušenie Mečiarových amnestií, ešte rozhodovali vedomí si ústavného kvóra na prijatie tejto zmeny a preto ja ako jeden z navrhovateľov nebudem trvať na prerokovaní tohto návrhu zákona," vysvetlil vtedy Hrušovský.
O zrušení Mečiarových amnestií mali rozhodnúť poslanci už pred niekoľkými mesiacmi. Neustále ich však spolu s ďalšími poslaneckými návrhmi parlament presúval zo schôdze na schôdzu.
Ústavný zákon je pritom už v druhom čítaní a čaká na definitívne schválenie. Na to treba minimálne 90 hlasov, čiže aj poslancov opozície.
Smer nie je za zrušenie Mečiarových amnestií, hoci ich považuje za právny suterén. Tvrdí, že sú nezrušiteľné.
Strana Roberta Fica preto navrhla prijať radšej ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie odsúdil ako jedno z najvážnejších porušení alebo zneužití práv, ktoré mal k dispozícii konkrétny politik.
Táto právna norma by však nemala podľa Smeru na rozdiel od zrušenia amnestií právne následky.
Návrh zrušiť amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998 týkajúce sa prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda, majú poslanci na stole už šiestykrát.
Zvažujú zákaz žalôb na parlament
Predseda Národnej rady diskutuje s ústavnými právnikmi o možnostiach riešenia situácie, keď fyzické a právnické osoby žalujú parlament za zákonodarnú činnosť. Zvažuje pritom možnosť legislatívnych, prípadne dokonca ústavných zmien.
"Hľadáme riešenia, ale určite nebudeme pokračovať v zámere vypísať tender na obstaranie právnych služieb tak, ako bol pôvodne zamýšľaný," povedal Hrušovský.
Vedenie ešte za Richrada Sulíka (SaS) totiž chcelo v tejto súvislosti vypísať tender na externú právnu pomoc pre kanceláriu NR SR v hodnote 30 miliónov eur.
Hrušovský zvažuje aj to, že by sa parlament vyrovnal so žalobami spôsobom, na ktorý má ústavné právomoci. "Možno vyvinieme aj legislatívnu iniciatívu na to, aby sme zabránili takýmto možným žalobám, ktoré by sa mohli hromadiť," poznamenal.
"Ja považujem z hľadiska ústavného a zákonného za absurdné, aby ktokoľvek, či fyzická, alebo právnická osoba mohla žalovať najvyšší zákonodarný a ústavodarný orgán za činnosť pri schvaľovaní návrhov zákonov, z ktorých niekomu mohla vzniknúť škoda," povedal Hrušovský s tým, že možno bude potrebná aj ústavná zmena.
Národná rada SR má aktuálne na krku 12 žalôb za takmer miliardu eur. Týkajú sa zákazu zisku zdravotným poisťovniam a hybridnej pošty. V niektorých už prebiehajú súdne procesy. Parlament žalujú firmy aj jednotlivci.
Za 30 miliónov eur by ho mal pôvodne zastupovať externista, ktorý mal vzísť z tendra avizovaného bývalým vedením Národnej rady pár dní po páde vlády Ivety Radičovej (SDKÚ).
