BRATISLAVA. Odhaduje sa, že asi desať percent územia Slovenska je znečistené nejakou environmentálnou záťažou, ako sú napríklad staré či čierne skládky, alebo pozostatky priemyselnej, chemickej či poľnohospodárskej výroby. "V registri environmentálnych záťaží, ktorý je súčasťou verejne prístupného Informačného systému environmentálnych záťaží na www.enviroportal.sk, je momentálne registrovaných 1966 lokalít," priblížila TASR hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková.
Prostredníctvom registra tak každý záujemca môže zistiť, či sa v jeho okolí alebo kraji nachádza environmentálna záťaž, ako aj to, čo ju spôsobilo. "Jednoduchým zadaním výberových kritérií v tomto systéme sa vyselektuje zoznam najrizikovejších potvrdených environmentálnych záťaží. Tých je momentálne 119," priblížila Hudáková. Sú tu tiež informácie o predpokladaných či sanovaných záťažiach.
Monitorovanie záťaží v zozname je podľa jej slov individuálne. Monitorujú sa napríklad lokality, kde sú vydané rozhodnutia štátnej vodnej správy a monitorujú sa podzemné vody. "Aj tieto údaje sú pri jednotlivých lokalitách v Informačnom systéme environmentálnych záťaží," pripomenula.
Medzi najrizikovejšími záťažami možno nájsť napríklad areál bratislavského závodu Gumon či Matador, ale aj rušňové depo v Štúrove, ako aj viacero dep spoločnosti Cargo či priestor Bardejovských strojární. Medzi najviac zaťažené územia patrí podľa registra aj bývalý areál Calexu v Zlatých Moravciach, priestor letiska Sliač či Železničné opravovne a strojárne vo Zvolene.
Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí.
