Odchod Ivety Radičovej SDKÚ nepotopí, strana však nemôže počítať, že získa oveľa viac, ako ukážu prieskumy, myslí si riaditeľ pre výskum a analytik agentúry Focus MARTIN SLOSIARIK.
Preferencie Smeru stále rastú. Existuje strop, ktorý určite neprekročia?
„Už ho dosiahli v tomto aj v predchádzajúcom volebnom období. Pohybovali sa okolo 47 percent. Strop je niekde na úrovni 50 percent.“
Ak sa SNS nedostane do parlamentu, čo sa stane s jej voličmi? Ostanú jej verní alebo prejdú k Ficovi?
„Prejdú k Smeru. Pred voľbami túto stratégiu asi uplatňovať nebudú. V prípade, že by SNS v prieskumoch strácalo, nedá sa vylúčiť, že sa časť z nich prikloní k Smeru ešte pred voľbami.
Dlhodobé štyri percentá budú znamenať koniec SNS?
„To by bol ten prípad. Voliči by mohli zvoliť istotu, že ich hlas neprepadne.“
Je pravdepodobné, že sa do parlamentu nedostanú?
„Vidím to 50 na 50. Nikto teraz nedokáže povedať nič presnejšie. Pohybujú sa na hranici a vzniká tu strana Národ a spravodlivosť, ktorá oslovuje rovnaký typ voliča. Ich situácia môže byť ešte ťažšia ako v roku 2010.“
Po rozkole pred voľbami 2002 sa SNS spamätala. Budú mať ďalšiu šancu, keď opäť vypadnú?
„Definitívny koniec by som s nimi nerobil. Vždy sa dajú rozbúriť národnostné vášne a vždy tu bude dostatočný potenciál na to, aby na Slovensku mohli mať viac ako päť percent.“
Ako veľmi sa ešte zmenia preferencie?
„Istým spôsobom sa zmeniť môžu. Sú tu stále neznáme z externého prostredia, čím myslím predovšetkým stabilitu eurozóny a otázku, či vôbec prežije. V prípade, že by vznikla vyslovene krízová situácia, nahralo by to predovšetkým kritikom eurovalu. Zmeniť sa môžu aj preto, že ostrá kampaň sa začne až po novom roku a hlavné odkazy strán voličom sa ešte len definujú a ešte ich len budú prezentovať voličom.“
Čo by mohlo radikálne zmeniť preferencie? Kolaps eura, masové prepúšťanie, protesty?
„Veci, ktoré sa dotknú rodín a ich rozpočtov. Nezamestnanosť, pokles životnej úrovne, strata hodnoty peňazí. To by negatívne pôsobilo hlavne na preferencie strán časti súčasnej vlády.“
Pomohlo by to len Sulíkovi alebo aj Slotovi?
„Predovšetkým Sulíkovi. Agenda euroskepticizmu je predovšetkým imidžovou charakteristikou SaS. SNS sa túto tému privatizovať nepodarilo.“
Koľko percent vezme odchod Ivety Radičovej SDKÚ?
„V konečnom dôsledku to bude minimum. Mám pocit, že volič SDKÚ to vyhodnotí takto: Je škoda, že táto žena odchádza z politiky a SDKÚ, ale nič sa nedá robiť a treba ísť ďalej.“
SDKÚ sa spolieha na to, že ich výsledok býva lepší ako prieskumy. Nemajú teraz väčší dôvod na obavy než obvykle?
„Môžu si byť menej istí tým, že to bude opäť takto fungovať. Veľmi to nefungovalo ani v posledných voľbách, kde im posledné prieskumy ukazovali aj okolo 14 percent a nakoniec dostali pätnásť a pol. Volič SDKÚ je sklamaný, že vláda padla, a základným problémom stredopravých strán je motivovovať ho, aby prišiel voliť. Ak sa im to podarí, výsledok nemusí byť omnoho horší ako v posledných voľbách.“
Môže sa stať, že SaS bude mať viac percent ako SDKÚ?
„Myslím, že lídrom pravice zostane aj naďalej SDKÚ. Na jej voličské jadro sa dá spoľahnúť viac ako pri SaS.“
Ak sa Radičová rozhodne kandidovať za prezidentku, má šancu uspieť alebo ju opäť porazí kandidát s podporou Smerom?
„Mala by šancu, keby bola spoločným kandidátom stredopravých strán. To je základná podmienka, bez ktorej žiadny stredopravý kandidát neuspeje. Druhou otázkou je, kto by stál proti nej.“
Smer zatiaľ kandidáta nemá - okrem možnosti, že by do toho šiel Fico. Je tam niekto okrem neho, kto vie vyhrať prezidentské voľby?
„Momentálne mi iná osoba nenapadá. Pokiaľ by kandidoval Fico, vyhral by a porazil by aj Radičovú.“
Hovorí sa o Pavlovi Hrušovskom. Mal by šancu proti Radičovej, prípadne proti kandidátovi Smeru?
„Nedomnievam sa, že má takú politickú podporu naprieč politickým spektrom, že by mu to stačilo na zvolenie.“
A keby mal po prípadnej koalícii Smer-KDH ich podporu?
„To by teoreticky mohlo fungovať. Je tam len jeden problém – vysvetliť voličom Smeru dôvod, prečo zrazu preferujú kandidáta z KDH.“
Keby sa stal Fico prezidentom, stratil by Smer bez neho veľa voličov?
„Myslím, že nie. Mediálne by bol stále prezentovaný ako prvá osobnosť Smeru a na toto by to aj hrali. V Smere ho nemá momentálne kto nahradiť. Problém Smeru je teraz v tom, že má voličov a sympatizantov, z ktorých časť nepríde voliť. Preto sa ťažko odhaduje aj ich výsledok v marcových voľbách.“
Pre akú časť voličov pravice by bola najprijateľnejšia spolupráca so Smerom?
„Najväčšia ochota je zo strany voličov KDH. Podstatne nižšia zo strany voličov SDKÚ a Mosta-Hídu.“
Aj SaS povedala nie Ficovi, a pritom veľká časť ich voličov k Sulíkovi prešla od Fica. Nie je ich postoj nerozumný voči vlastným voličom?
„Ten prechod nastal pred voľbami 2010 a od Smeru odišli preto, lebo ich sklamal.“
Spoluprácu so Smerom vylúčila aj SDKÚ. Myslíte, že by to bolo pre jej voličov úplne neprijateľné?
„Pravdepodobne by tým nejakých voličov stratili. Aj preto majú v generálnej línii, že so Smerom nepôjdu, a ťažko môžu pred voľbami tvrdiť čokoľvek iné. Politický priestor sa tu v posledných rokoch vyvíjal tak, že na jednej strane je Smer ako reprezentant ľavice a na druhej SDKÚ ako reprezentant pravice. Ak by teraz pripustilo akúkoľvek spoluprácu, bolo by to vo vzťahu k voličom kontraproduktívne. Ale karty budú rozdané až po voľbách.“
Hovorí sa, že pre voliča maďarskej národnosti je oveľa prijateľnejšia účasť ich reprezentantov v akejkoľvek koalícii ako opozícia. Je to pravda?
„Pre voličov maďarských strán je vždy relatívne lepšie, keď sú vo vláde. Majú pocit, že aj keby vytvorili koalíciu so Smerom, vždy vedia pre Maďarov presadiť o čosi viac, ako keď sú v opozícii.“
Aj Bugár hovorí, že s Ficom do koalície ísť nechce. Nedotlačia ho k tomu voliči a prieskumy?
„Pre Most by to v konečnom dôsledku neznamenalo až takú stratu voličov - hlavne medzi Maďarmi. No ide aj o to, ako by strana vyzerala nielen u voličov, ale aj v očiach ostatných politických reprezentácií.“
Smer v minulom volebnom období prebral voličov SNS a HZDS. Hrozí to aj pravici, ktorá by s ním išla?
„Nemyslím. Je skôr otázkou, ako by taká koalícia fungovala a či by to voliči tej menšej strany nezačali vnímať ako niečo negatívne.“
SDKÚ a SaS majú bilbordy s odkazom na 17. november, Fico už cestuje po Slovensku, organizuje vo väčších mestách stretnutia s dôchodcami. Čo je efektívnejší spôsob kampane?
„Nemožno hovoriť o jedinom efektívnom spôsobe. Vždy ho treba nastavovať na typ voliča, akého chce strana osloviť. Bilbordy sú dobré na základné politické odkazy a nie sú interaktívne médium. Smer vie, že potrebuje ľudí dostať do kultúrnych domov, na zhromaždenia, a urobiť im nejakú zábavu, pretože na to časť jeho voličov počúva. SaS si zasa úplne v pohode môže dovoliť komunikovať cez sociálne siete, e-maily a blogy. Jej volič nepotrebuje vidieť politika zočivoči.“
Majú Obyčajní ľudia šancu dostať sa do parlamentu?
„Ak hľadáme novú stranu s takouto šancou, sú to práve oni. Je to čierny kôň volieb.“
Čím môžu upútať?
„Tým, čo Matovič robí stále. Mohlo by sa zdať, že ide o číry populizmus, ale ide o kritiku politického systému. A mnohí ľudia politiku vnímajú len ako spôsob, ako sa môžu politici obohatiť a dostať ku kšeftom. Matovič vystupuje antisystémovo, ponúka miesta nezávislým a to môže byť voličom sympatické.“
Nocovanie bez stanu na námestí mu môže pomôcť?
„Neviem, či práve to, ale ukážka, ako môže beztrestne zaparkovať auto na priechode a iných privilégií politikov môže ľudí osloviť.“
Koľko ľudí sa naozaj reálne zaujíma na Slovensku o politiku a sleduje ju?
„Tých, čo sa naozaj intenzívne venujú spoločenským veciam a politike, odhadujem maximálne na pätinu populácie. To, že si človek večer pozrie správy, za takýto záujem nepovažujem.“
Ktorá strana boduje medzi takýmito „politickými ľuďmi“?
„Asi skôr stredopravé strany. V takomto prípade hovoríme skôr o voličovi z väčšieho mesta, s vyšším vzdelaním, väčším rozhľadom a otvorenosťou mysle.“
Volebná účasť postupne klesá. Kde sa môže zastaviť?
„Vo voľbách 2006 bola nižšia ako v roku 2010. Posledné voľby boli výnimkou z poklesu. Dá sa však predpokladať, že to v marci bude opäť menej. Otázne je, či to vôbec chceme, keďže voľba má byť slobodným prejavom človeka. Ak ľudia nevnímajú situáciu ako kritickú a rozhodujúcu o charaktere štátu, nemôžeme mať predstavu, že bude voliť viac ako 50 percent.“
Koľko je minimum pre parlamentné voľby?
„Štyridsať percent.“
Využívajú teraz strany prieskumné agentúry?
„Áno. Ani my sa nebránime prieskumom pre strany. A niektoré strany naše služby aj využívajú.“
Čo ich najviac zaujíma?
„Aké problémy ľudia riešia, čo ich v každodennosti najviac trápi, ako vnímajú, že padla vláda, kto je za to zodpovedný, či chcú ísť voliť, prečo by volili, alebo nevolili ich stranu. Zaujímajú ich aj dôvody, prečo už ich niekto nevolí. Ale aj obľúbenosť politikov a prípadné vstupy do koalícií.“
Už sa teda pýtajú aj na budúcu koalíciu?
„Na to, s ktorými stranami si ich voliči dokážu predstaviť spoluprácu.“
Má pravicový volič malý, stredný alebo veľký problém s koalíciou pravice so Smerom?
„Stredný. Po páde vlády tu existuje väčšia časť voličov, ktorí takúto možnosť pripúšťajú, ako v minulosti.“
Pravdepodobnosť ľavo-pravej vlády je tu teda asi najvyššia za posledných desať rokov?
„Odpor proti takejto spolupráci je najnižší, takže pravdepodobnosť je najvyššia.“
Beata
Balogová
