BRATISLAVA. Komunistická štátna bezpečnosť mala ľudí aj medzi školákmi. Teraz vychádza svedectvo muža, ktorý hovorí, že bol špiónom vojenskej kontrarozviedky už ako desaťročný.
Kniha Bol som detský špión je založená na príbehu muža, ktorý má teraz 56 rokov a žije v obci na juhu Slovenska. Pavel K. nechce o sebe uvádzať žiadne podrobnosti.
Tvrdí, že si ho v roku 1964 vyhliadli v pionierskom tábore. Výcvik mal prebiehať v prísnom utajení v bývalom Vojenskom sanatóriu v Novej Polianke. „Ten zámer vymyslel jeden profesor z Prahy, ktorý ešte žije.“
Smrť počas misie?
Detskí špióni boli údajne nasadzovaní napríklad na špehovanie súkromného života vysokých komunistických funkcionárov. Celkovo malo byť vycvičených do 200 chlapcov.
Príbeh sa končí nevydarenou misiou proti obchodníkovi so zbraňami v Grécku. Jedno z detí tragicky zomiera. Oficiálna verzia bola, že nešťastie sa stalo počas túry vo Vysokých Tatrách. „Kamarát, čo sa zabil, pochádzal z oblasti medzi Banskou Bystricou a Breznom. Niekedy v 90. rokoch som sa spojil s jeho rodičmi a povedal im pravdu. Teraz sú už po smrti,“ konštatuje autor.
Informácie o zneužívaní detí na špionáž tajnými službami ČSSR doteraz neboli. Nepočula o tom ani Eva Michálková z Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu českého ministerstva vnútra. „Nevedieme v tejto súvislosti žiadny spis.“
Do bývalého sanatória v Novej Polianke, kde mal výcvik prebiehať, deti nemali prístup, spomína Mária Danielisová, ktorá tam pracuje od roku 1976 a má zmapovanú celú históriu ústavu. „Neexistuje, aby sa tam vtedy pohybovali deti. Bolo to vojenské sanatórium a bol tam vojenský režim.“
Milan Bárta z Ústavu pre výskum totalitných režimov v Prahe pochybuje o tom, že by sa o takom projekte nezachovali dôkazy alebo svedectvá. Tajné služby podľa neho využívali mládežníkov, no starších. Nešlo pritom o cvičených špiónov, ale o platených donášačov.
Mládež v službách ŠtB
„Využívali ich iba zriedkavo a išlo o dobrovoľnú spoluprácu. Teda aspoň v kontrarozviedke v 80. rokoch. Bola to mládež vo veku 15 až 18 rokov,“ hovorí Bárta.
Údajného detského špióna reakcie neprekvapili. Cieľom knihy vraj nie je niekoho presviedčať, ale upozorniť, aby sa podobné prípady už nestávali.
Donášala na spolužiakov
Bárta poukázal na prípad maturantky zo strednej školy v českom Mělníku, ktorá v roku 1982 donášala ŠtB na spolužiakov. Kauzu zdokumentoval historik Jiří Plachý v zborníku Securitas Imperii. Ivana informovala, kto zo školy počúval Karla Kryla či rádio Slobodná Európa, kto sa nevhodne vyjadroval o Socialistickom zväze mládeže, kto sa stretával so sledovaným kňazom a podobne.
Dvoch študentov na základe udaní od Ivany zo školy vylúčili, sedem malo zníženú známku zo správania, čo znamenalo prekážku v ďalšom štúdiu. Ivana, ktorá naopak úspešne zmaturovala, podľa Plachého patrila zrejme k najmladším spolupracovníčkam ŠtB vôbec.
Projekt detských špiónov je založený na teórii, že v istých situáciách sú v teréne menej nápadní ako obyčajní agenti.
Deti sú pre tajné služby skôr rizikom
ŠtB lovila aj medzi mládežníkmi, hovorí MATEJ MEDVECKÝ z Ústavu pamäti národa.
Existujú záznamy o tom, že by za komunizmu tajné služby využívali malé deti ako donášačov?
„S využívaním malých detí som sa nestretol. Existovali prípady mladistvých spolupracovníkov ŠtB.“
Aké úlohy mohli plniť?
„Išlo zväčša o prinášanie informácií zo záujmového prostredia.“
Dostávali aj odmeny?
„Spolupracovníci ŠtB bývali odmeňovaní finančne, ale často aj iným spôsobom. Napríklad zastavením trestného stíhania či pomocou v kariére.“
Ako na vás pôsobí príbeh človeka, ktorý teraz v knihe tvrdí, že bol ako desaťročný detským špiónom vojenskej kontrarozviedky?
„Nedôveryhodne. Vojenská kontrarozviedka sa primárne venovala spravodajskej ochrane armády. Ťažko povedať, ako by tomu mohol pomôcť desaťročný chlapec. Pre spravodajské služby deti nepredstavujú reálny prínos. Sú skôr bezpečnostným rizikom.“
(bum)
Mladého Whiskyho vzali pre náušnicu
Niečo som podpísal, hovorí muzikant Miloslav Láber. ŠtB ho evidovala od pätnástich rokov.
BRATISLAVA. Lídra skupiny Slobodná Európa Miloslava Lábera (Whisky) eviduje ŠtB od roku 1985 ako agenta pod krycím menom Disko. Zaradený bol do zložky Voľná mládež.
Mal vtedy 15 rokov a bol študentom gymnázia v Nitre. Raz, keď išiel predpoludním od lekára, ho dvaja muži v oblekoch zobrali na ulici do auta. Hovorí, že preto, lebo mal náušnicu. Odviezli ho na policajnú stanicu.
„Dostal som facku. Vypytovali sa, s kým sa stretávam, akú hudbu počúvam a podobne. Vyhrážali sa, že ma vyhodia zo školy a mamu z roboty. Potom mi dali podpísať nejakú zápisnicu.“
Neskôr preňho prišli ešte niekoľkokrát do školy. Viackrát bol aj predvolaný. „Vypytovali sa na nejakých ľudí, ktorých som väčšinou nepoznal. V tom čase som sa nepoznal s nijakými pankáčmi alebo ľuďmi, čo by ich mohli zaujímať. Časom sa na mňa, našťastie, vykašľali.“
Celé to podľa neho trvalo zhruba rok. Za ten čas mal s ŠtB asi desať kontaktov. Protokol uvádza, že zväzok bol uložený do archívu v roku 1987. Whiskyho punková skupina Slobodná Európa vznikla koncom roka 1989.
Láber už v minulosti vylúčil, že by dostával od ŠtB peniaze, ako je to uvedené v archívoch.
(bum)
Rumuni svedectvo po prevrate vydali
Zahraničné zdroje detských špiónov potvrdzujú. V literatúre sa téma dobre ujala.
BRATISLAVA. Rozsiahlu sieť detských špiónov využívala tajná polícia rumunského diktátora Nicolaea Ceaušesca. Tajomstvo vyšlo najavo po sprístupnení komunistických archívov.
Detská sieť rumunskej polície mala v 80. rokoch tisíce členov. Ich úlohou bolo sledovať učiteľov, spolužiakov a ich rodičov. Išlo o deti vo veku 12 až 14 rokov, informoval britský denník Guardian v roku 2006.
Detskí špióni
Malí Rumuni
sieť v Rumunsku vznikla na konci 80. rokov,
išlo o jedno z opatrení, ktorými sa chcel Ceaušescu udržať pri moci,
jeho polícia evidovala tisíce detí vo veku 12 až 14 rokov,
vyberala z inteligentných detí a športovcov.
(zdroj: The Guardian)
Historik Márius Opera sa dostal k dokumentom o detských špiónoch v meste Sibiu, ktoré riadil Ceaušescov syn Nicu.
Rumunskú verejnosť vtedy pobúrilo, že zodpovední príslušníci polície zostali na svojich miestach aj po páde Ceaušescovho režimu v roku 1989.
Správy o detských špiónoch sa objavujú aj v súčasnosti. Napríklad v súvislosti s bojom proti terorizmu. Na základe obvinenia z údajnej špionáže vlani v Afganistane hnutie Taliban popravilo sedemročného chlapca.
Na skutočný príbeh britského agenta Charlesa Hendersona sa odvoláva spisovateľ Robert Muchamore, ktorý je autorom série príbehov o detských špiónoch.
Poznatky Henderson údajne získal počas druhej svetovej vojny medzi detskými príslušníkmi francúzskeho odboja. Detská jednotka britskej tajnej služby v Muchamoreho knihách nesie označenie Cherub (anjel strážny). Na Slovensku začala jeho séria vychádzať práve tento rok.
Matúš Burčík
Beata
Balogová
