Autorský text sme v utorok o 07:01 doplnili o agentúrnu správu.
BRATISLAVA. Lekárski odborári sa v pondelok dobýjali na ministerstvo zdravotníctva. Tvrdili, že minister Ivan Uhliarik (KDH) s nimi odmieta rokovať.
„Ideme za pánom Uhliarikom, ideme ho zavolať na rokovanie,“ kričal pred ministerstvom šéf odborárov Marian Kollár. Po dvoch telefonátoch z recepcie ho minister na chvíľu prijal a dohodli sa, že sa stretnú podvečer.
Pred večerným stretnutím Uhliarik povedal, že je pripravený sa s odborármi dohodnúť, hoc by mali rokovať aj do rána. K dohode však ani po šesťhodinovom rokovaní nedospeli.
„Fakticky sme nedospeli k žiadnej dohode ani pri jednej z našich požiadaviek,“ vyhlásil po rokovaní šéf odborárov Marian Kollár.
Odborárom pritom prekáža najmä to, že im minister nechce ponúknuť žiadne legislatívne záruky. „Sme v mimoriadnej situácii... Naša ambícia ostáva i naďalej taká, aby sme riešili problémy slovenského zdravotníctva komplexne, bohužiaľ ani dnes sa nám to nepodarilo,“ dodal Kollár.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik však po rokovaní taký skeptický nebol. Podľa neho lekári akceptovali aktuálne pozastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, ale aj riešenie problémov z hľadiska dodržiavania Zákonníka práce a požiadavku na dofinancovanie zdravotníctva.
„V týchto bodoch sme sa viac menej dohodli, v otázke platov sme sa zatiaľ nedohodli,“ uviedol minister. Odborári takéto závery odmietli a tvrdili, že sa v rokovaniach neposunuli.
Minister pritom verí, že k dohode s lekármi napokon predsa len príde a že zdravotná starostlivosť nebude ohrozená. Dohodu nevylučujú ani lekári. Najbližšie rokovanie by malo byť už v stredu u premiérky.
Minister pritom upozornil, že po novom odborári v prípade neschválenia osobitného zákona o ich odmeňovaní žiadajú rast platov iba pre lekárov, ktorí podali výpovede. Odborári tvrdia, že je to iba poistka pre lekárov, ktorí by začiatkom decembra ostali doma a v prípade dohody by neskôr museli podpisovať nové pracovné zmluvy.
Najmä platyOdborári sa s Uhliarikom nevedia dohodnúť najmä na platoch a transformácii nemocníc.
Minister ponúkol zvýšenie platov o tristo eur, odborári od budúceho roku žiadajú 1,35 až 2,7-násobok priemernej mzdy, čo môže byť v niektorých prípadoch aj zvýšenie o viac ako tisíc eur.
„Po náročnom rokovaní zatiaľ pán predseda Lekárskeho odborového združenia odmietol podpísať memorandum, ktoré navrhlo ministerstvo zdravotníctva, odmieta teda zvýšenie platov o 300 eur na budúci rok,“ skonštatoval Uhliarik.
Podľa neho je to maximum, čo si Slovensko môže dovoliť. Lekári majú údajne žiadať navýšenie v priemere o 800 eur.
Kollár vyhlásil, že platy nie sú pre lekárov najpodstatnejšie, zároveň však potvrdil, že súčasné ohodnotenie lekárov na Slovensku nie je dostatočné.
Podľa neho náročnosť profesie lekára ako aj zodpovednosť, ktorú má, nezodpovedná hodinovej hrubej mzde 4,8 eur, žiadajú preto nárast na 7 eur.
„To nie je o tom, že 300 eur je málo alebo veľa, to je aj o porovnaní s inými profesiami,“ poukázal Kollár. Podľa neho ide o problém, ktorý je na Slovensku viac ako 20 rokov a doteraz ho nikto neriešil.
Na opakovanú otázku SME, či také zvýšenie mzdy v čase krízy nepovažujú za necitlivé, Kollár neodpovedal.
„Nám nejde o plošné zvyšovanie platov všetkým lekárom, našou snahou je dohodnúť sa na minimálnych platových podmienkach lekárov podľa jednotlivých kategórií vo všetkých nemocniciach na Slovensku,“ povedal Kollár.
Priemerný plat nemocničných lekárov, ktorí podávajú výpovede, je 1500 eur. V pondelok oznámil stiahnutie väčšiny z 23 výpovedí aj riaditeľ piešťanskej Nemocnice Alexandra Wintera.
Detské kardiocentrum čaká, má sľub od vládyLekári a sestry fungujú v provizóriu, podľa ministra Uhliarika by sa mohlo začať stavať na budúci rok.
BRATISLAVA. Cez okná bez tesnenia prefukuje, v zime sa za ne dostane sneh a v lete majú v budove bez klimatizácie štyridsiatky. V takých podmienkach liečia deti s poruchami srdca v Detskom kardiocentre v Bratislave.
Jediné špecializované pracovisko na Slovensku sídli v budove Detskej fakultnej nemocnice, ktorá dnes púta pozornosť najmä pre hromadné výpovede lekárov.
V provizóriu sú dlhé roky„Keď budovu stavali, nepočítali s nami,“ hovorí primár Detského kardiocentra Marián Hrebík. Rozťahaní sú od mínus druhého po piate poschodie. „Presun pacientov výťahmi ich často ohrozuje, občas sa zaseknú.“
Pooperačné oddelenie je v prerobenom sklade postelí. Chodby lôžkovej časti kardiológie sú aj skladom.
„Nemáme to kam dať,“ ukazuje Hrebík na prístroje pod modrým igelitom. Budova nespĺňa hygienicko-epidemiologické požiadavky, lôžková časť má jedno sociálne zariadenie pre všetky deti, ich rodičov a často aj pre personál.
Izba pre matky je ďaleko od lôžok malých pacientov. „Keď som chcela byť pri dcére, musela som niekoľkokrát spať s ňou na jednej posteli,“ hovorí Slávka Daňová.
Detské kardiocentrum funguje od roku 1992, lieči deti s vrodenými a získanými chorobami srdca a ciev.
Ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo v roku 2005 na stavbu nového pavilónu kardiocentra takmer štyristo miliónov korún, asi 13 miliónov eur. Dodnes sú viazané na dostavbu Detského kardiocentra. Odhadované náklady sú však takmer 36 miliónov eur.
Rozhodnúť musí vládaMinister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH hovorí, že v prvej polovici roka 2012 sa „možno podarí začať stavať“. Záleží, ako dlho potrvá súťaž na stavebnú firmu.
Premiérka Iveta Radičová v máji pri návšteve kardiocentra sľúbila, že vláda zvyšné peniaze nájde, po páde vlády sa situácia zmenila.
„Je to stále na vláde,“ hovorí Hrebík. V tejto chvíli nie je jasné ani to, či parlament prijme riadny rozpočet, alebo štát pôjde do rozpočtového provizória.
Výberové konanie doteraz nebolo vyhlásené, podľa Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb, pod ktoré Detské kardiocentrum spadá, sa čaká na súhlas vlády.
Primár stále dúfa, že sa pri ústave čím skôr začne stavať päťpodlažná budova s kapacitou 46 lôžok pre deti. „Deti s vrodenými chybami srdca sú predovšetkým po operačných a katetrizačných výkonoch veľmi labilné a citlivé. Preto bojujeme, aby sme mali nový pavilón,“ hovorí Hrebík.
Petra Barteková
Kubín štrajk položíAk lekári v nemocnici nestiahnu výpovede, nedokáže vyriešiť akútne prípady.
BRATISLAVA. V Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne sa po 28. novembri pacienti nemusia dočkať akútnej starostlivosti. Ak budú lekári trvať na výpovediach, nemá ich kto nahradiť, potvrdil riaditeľ nemocnice Jozef Mintál.
Ohrozených je takmer 40tisíc obyvateľov okresu. „Už 28. novembra začneme prevážať akútne stavy do nemocníc v Ružomberku a Martine, kde nám prisľúbili pomoc,“ hovorí Mintál.
V nemocnici podali a nestiahli výpovede všetci chirurgovia, ortopédi, pracovníci CT a röntgenového oddelenia a anestéziológovia. „Ak budú trvať na výpovediach, už toto stačí na to, aby nemocnica bola odstavená,“ hovorí Mintál.
Zvýšený nápor môžu očakávať najbližšie nemocnice v Ružomberku, Trstenej a Martine.
Vážna je aj situácia v neďalekej Fakultnej nemocnici v Žiline, ktorú zaradil minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH medzi najohrozenejšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku.
(jkr)
Župani odmietli rokovať s Uhliarikom, tvrdí ministerstvoŠéfovia samosprávnych krajov viackrát odmietli rokovať s ministrom zdravotníctva, tvrdí rezort. „Minister zdravotníctva trikrát žiadal zástupcov vyšších územných celkov (VÚC) o rokovanie, žiaľ ani raz neprišli. Na jedno rokovanie prišiel iba župan Pavol Sedláček z Trenčína.
Ďalšie rokovanie so zástupcami VÚC zo severných oblastí Slovenska je naplánované na zajtra (utorok-pozn. SITA),“ reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová na vážnu situáciu v štyroch regionálnych nemocniciach Žilinského samosprávneho kraja, kde na výpovediach naďalej trvá takmer polovica tamojších lekárov.
V nemocniciach v Dolnom Kubíne, Čadci, Liptovskom Mikuláši a Trstenej nebudú od utorka robiť plánované operácie a od 28. novembra už nebudú operovať ani akútne prípady. Budúci týždeň plánujú vyprázdňovať oddelenia a pacientov prevážať do nemocníc v Martine a Ružomberku.
„Ministerstvo zdravotníctva ponúka pomoc pre pacientov, o ktorých sa VÚC Žilina nechce postarať, v podobe nemocníc Ružomberok a Martin. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, ktorých zriaďovateľom je VÚC, je plne v kompetencii VÚC,“ reagovala Zollerová.
sita
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
