BRATISLAVA. Pri žiadostiach o odpočúvanie majú tajné služby aj polícia takmer stopercentnú úspešnosť. Vlani požiadali súdy o príkazy na odposluchy v 2170 prípadoch. Sudcovia im vyhoveli v 2138.
Výhrady Ústavného súdu, či Európskeho súdu pre ľudské práva naznačujú, že úspešnosť týchto žiadostí nemusí byť v kvalite ich podaní.
Naopak, sudcom vyčítajú, že svoje rozhodnutia o odposluchoch dostatočne nezdôvodňujú.
Po medializovaní odpočúvania novinárov sa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ začala problémom v rámci svojich kompetencií zaoberať. Vyjadrí sa až v stredu.
Formálne odôvodnenie
Odpočúvania
Povolenia
odpočúvajú SIS, polícia a Vojenské obranné spravodajstvo; v prvom polroku 2011 podali 1332 žiadostí, uspelo 1303; v roku 2010 o to žiadali súdy v 2170 prípadoch, prešlo 2138.
„Odôvodnenie možno považovať len za formálne. V odôvodneniach sudca iba cituje zákonom stanovené podmienky vo všeobecnej rovine,“ konštatovali ústavní sudcovia pred piatimi rokmi, keď sa zaoberali sťažnosťou muža obvineného z drogovej činnosti, ktorého odpočúvali.
Za zásah do súkromia pre nezákonné odposluchy priznal odškodnenia od 1700 do 20-tisíc eur.
Advokát Roman Kvasnica sa rozhodnutia o tom, že bol nezákonne odpočúvaný, dočkal až po ôsmich rokoch. Rozhodol o tom pred dvomi rokmi Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Sudca, ktorý o odposluchu rozhodoval na svoju obranu tvrdil aj to, že sudca nemá obvykle čas preštudovať si celý spis a overiť si dôvody uvádzané políciou.
Podľa neho sa bežne desať až dvadsať percent odpočúvaní neskôr ukáže ako neopodstatnených.
Na formálnosť rozhodnutí sa často sťažujú aj advokáti. Len ťažko sa môžu voči nim brániť ihneď, pretože sa o odposluchoch dozvedajú len dodatočne pri študovaní spisu.
„Mnohokrát sa nedá povedať, že by sudcovia rozhodnutie čo i len formálne zdôvodnili, ale rozhodujú len na základe hypotetických dôvodov,“ tvrdí advokát Ondrej Mularčík.
Spomína si na prípad, kedy špeciálny sudca neuznal dôkaz získaný odposluchom, pretože nebol dostatočne zdôvodnený, hoci bol riadne odsúhlasený iným sudcom.
Podľa Mularčíka, orgánom činným v trestnom konaní takýto stav vyhovuje. Pozná vraj aj také prípady, kedy so žiadosťou o odpočúvanie čakajú, kým bude mať službu sudca, o ktorom vedia, že ju nebude až tak skúmať.
Sudca by mal prípad sledovať
Použitie informačno-technických prostriedkov upravuje trestný poriadok a zákon o ochrane pred odpočúvaním. V oboch prípadoch o odposluchoch rozhoduje sudca, a to na najviac polroka.
Rozhodnutie môže predĺžiť, ale opäť len na polroka. Sudca by mal tiež sledovať, či dôvody na súhlas s odpočúvaním naďalej trvajú.
Ak pominuli, musí rozhodnúť o ukončení použitia informačno-technických prostriedkov.
Ak odposluch nebude použitý v trestnom konaní, tak by sa to odpočúvaný mal dodatočne dozvedieť. Od roku 2006 s tým počíta trestný poriadok.

Beata
Balogová
