BRATISLAVA. Skontrolovať správnosť rozhodnutia súdu, či bude niekto odpočúvaný, je ťažké. Tajné služby a polícia sú pri žiadostiach o odpočúvanie takmer stopercentne úspešné.
Niektorí sudcovia nahliadnu do žiadosti tajných služieb alebo polície a ak uvidia, že nespĺňa formality, nechajú ju prepísať a potom prejde. Sú však aj sudcovia, o ktorých sa vie, že žiadosti posudzujú len formálne. Ak takýto sudca nemá službu, tak si orgán, ktorý príkaz na odpočúvanie potrebuje, počká, kým ju bude mať.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ potvrdila, že na jar nariadila kontrolu všetkých šestnástich súdov, ktoré o použití informačno-technických prostriedkov (ITP) pri odpočúvaní rozhodujú. Kontrolou prešiel aj Krajský súd v Trenčíne, kde rozhodli o odpočúvaní novinárov Pravdy.
Súčasťou žiadosti o použití ITP, ktorú posudzuje sudca, musí byť špecifikácia, aký druh prostriedku a kedy má byť použitý, aj údaje o odpočúvanej osobe.
Potrebné je zdôvodnenie, prečo treba pristúpiť k takémuto krajnému riešeniu, aké dokazovanie dosiaľ zlyhalo. Je na zodpovednosti konkrétneho sudcu, ako rozhodne.
Ministerka hovorí, že posúdiť správnosť rozhodnutia súdu môže len Ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti. Na zásah do súkromia sa však môže sťažovať len ten, kto bol odpočúvaný. Nie všetci sa o tom dozvedia.
„Ministerstvo spravodlivosti neposudzuje vecnú správnosť rozhodovania súdov,“ tvrdí Žitňanská. Tá napriek obmedzeným kompetenciám v prípade odpočúvania novinárov denníka Pravda koná. Požiadala poverenú predsedníčku Krajského súdu v Trenčíne, aby vykonala dohľad vo veciach, kde sudcovia rozhodli o odpočúvaní.
Beata
Balogová
