ii adopcií detí touto skupinou občanov a k úplnému morálnemu rozkladu inštitúcie rodiny. Nie každý vie, že tento zákon vôbec nebol (len) o homosexuáloch, ale o diskriminácii vo všetkých formách. Ešte menej ľudí je informovaných o tom, že na prijatie tohto zákona čakali možno najviac ženské mimovládne organizácie a občianske združenia, ktorých cieľom je vytváranie rovnosti príležitostí mužov a žien vo všetkých oblastiach života. Už azda len tí najzasvätenejší majú informácie o tom, že prijatie antidiskriminačného zákona je základným predpokladom zákona o Centre pre rovnosti šancí žien a mužov, na príprave ktorého viac ako dva roky intenzívne pracujú mimovládne organizácie pod kuratelou inštitúcií, ktoré oficiálne zastrešujú túto problematiku na Slovensku Odborom rovnosti príležitostí na MPSVR a Koordinačným výborom pre problematiku žien, ktorého predsedom je minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Práve od zriadenia Centra sa očakávalo, že rovnosť mužov a žien na Slovensku nezostane len deklarovaným cieľom národných akčných plánov…
Podobnú demagógiu, ktorá sa opäť priamo týka ľudských práv žien, použilo KDH aj v ďalšom prípade. Začiatkom júla bola Európskym parlamentom prijatá rezolúcia o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach. Rezolúcia zdôraznila, že sexualita a reprodukčné práva nie sú otázkami, ktoré treba riešiť iba v rámci úvah o populačnom raste a demografickej politike, ale sú súčasťou všeobecných ľudských práv a ľudských práv žien zvlášť.
V reakcii na prijatie rezolúcie KDH ju vyhlásilo za neprimerané politické zasahovanie do medzinárodnoprávnej suverenity (aj) kandidujúcich krajín EÚ a „za nevhodný zásah do európskej koncepcie ľudských práv a slobôd“. Podľa KDH je rezolúcia dokumentom, ktorý sa pokúša európskym krajinám „vnútiť širokú legalizáciu potratov a všeobecné sprístupnenie abortívnej antikoncepcie“, pričom propagáciou sexuálneho vzdelávania „redukuje partnerstvo prakticky na sex, kde sa stráca kontext manželstva, rodičovstva a zodpovednosti“.
Rezolúcia vychádza z takých významných ľudskoprávnych dokumentov, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európska charta ľudských práv alebo Dohovor o eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien. Ťažko ju preto interpretovať ako odporujúcu „európskej koncepcii ľudských práv a slobôd“, ktoré sú vyjadrené predovšetkým v spomínaných dokumentoch. O vnucovaní „širokej legalizácie potratov“ možno taktiež veľmi vážne pochybovať, keďže v členských krajinách EÚ sú aborcie buď zakázané, alebo veľmi obmedzené iba v troch krajinách - v Írsku, Portugalsku a Španielsku. Pokiaľ sa týka kandidujúcich krajín, úplný zákaz existuje iba v Poľsku, na Cypre sú umelé prerušenia tehotenstva legálne obmedzené a v Turecku žena potrebuje na aborciu súhlas manžela. Nie je pravda ani tvrdenie KDH, že rezolúcia redukuje partnerstvo na sex, pričom sa stráca kontext rodičovstva a zodpovednosti. Práve naopak. Sexuálne zdravie je rezolúciou chápané ako „integrácia somatických, citových, intelektuálnych a sociálnych aspektov sexuálneho bytia spôsobmi, ktoré pozitívne obohacujú a rozvíjajú osobnosť, komunikáciu medzi partnermi a lásku“.
Skutočným obsahom rezolúcie je právo mladých ľudí na sexuálnu výchovu, dôsledná obhajoba práva žien na slobodné a informované rozhodnutie o ich sexuálnom a reprodukčnom zdraví, právo na široko dostupnú antikoncepciu vrátane „pohotovostnej“ antikoncepcie (tabletka „ráno po“), právo a dostupnosť kvalitných služieb v oblasti plánovaného rodičovstva. Pokiaľ sa týka umelého prerušenia tehotenstva, rezolúcia zdôrazňuje, že toto nie je a nesmie byť chápané ako metóda plánovaného rodičovstva. Dôraz kladie na preventívne opatrenia, ktoré minimalizujú riziko nežiaduceho tehotenstva. Odporúčania rezolúcie sú zodpovedne formulované na základe odborných poznatkov, ktoré jasne ukazujú, že kombinácia preventívnych opatrení, o ktorých sa text zmieňuje, a liberálnej legislatívy v oblasti ukončenia tehotenstva vedie k podstatne menšiemu počtu prerušení tehotenstva a k podstatne menším zdravotným rizikám spojeným s tzv. „čiernymi potratmi“. Rezolúcia Európskeho parlamentu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach je významným dokumentom v obhajobe ľudských práv a dôležitým európskym míľnikom v odstraňovaní existujúcich disproporcií v ľudských právach najmä ľudských právach žien.
Autor: ERIKA KVAPILOVÁ(Autorka je podpredsedníčkou SDA)
