odobná.
Ponuka kandidačných listín i kandidátov je pestrá svojím zafarbením. Každý si môže vybrať nielen rôzne odtiene červenej, ale aj hnedej, modrej či zelenej. Listiny tiež možno rozčleniť podľa reprezentantov robotníkov alebo roľníkov, komunistov alebo kresťanov, pracujúcich či nepracujúcich, alebo štátom doteraz poškodených či obohatených. Naopak, bez povšimnutia možno ponechať včera vyžrebované volebné čísla pre jednotlivé strany, keďže mediálni mágovia z nich dokážu vyrobiť viac či menej vtipné heslá. Rovnako netreba prikladať priveľký význam stranám samodeliacim sa na pravicu, ľavicu či viaceré politické stredy. Každá z nich má záujem o akéhokoľvek voliča. Tzv. pravicová aj o ľavicového, tzv. ľavicová aj o pravicového, tzv. stredová aj o obidvoch. Rozdiely medzi ich listinami sú jemné až nebadateľné - napríklad medzi kandidátmi SMK a ANO na zvoliteľných miestach v tom, že kým školopovinné deti kandidátov SMK musia chodiť do maďarských škôl, školopovinné deti kandidátov ANO do škôl - bratislavských.
Zväčša to býva tak, že čím je ponuka väčšia, výber je ťažší. Výnimkou nie je ani slovenská politika. Obzvlášť ak vyznávame definíciu demokracie - že je to vláda ľudu, v mene ľudu a v jeho prospech. Z ktorej parafrázovane potom vychádza aj definícia politiky - že je to spravovanie vecí verejných, v mene verejnosti a v jej prospech. Na Slovensku sa zatiaľ žiadne strany nedopracovali k tretím častiam oboch definícií a zdá sa, že ani po tohtoročných voľbách to inak nebude.
O tom však rozhodnú voliči. A o čo je výber ťažší, o to bude výsledok volebnej operácie zaujímavejší. Voľby sú zrkadlom spoločnosti a ich výsledok napovie o jej stave oveľa viac ako sčítanie ľudu aj s kompletnými údajmi.
