Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

V Dolnom Rakúsku zadržali 95 ilegálnych migrantov

Viedeň 29. júla (TASR) - Dovedna 95 ilegálnych imigrantov sa podarilo zadržať rakúskym orgánom v spolkovej krajine Dolné Rakúsko od uplynulého štvrtka do dnešného dňa.

Najviac z nich - 33 - pochádza z Indie. Všetci imigranti prekročili slovensko-rakúsku a česko-rakúsku zelenú hranicu. Príslušníci rakúskej armády a pohraničnej polície zaistili aj 18 utečencov z Iraku, 15 z Arménska, desať z Afganistanu a po päť z Čečenska a Česka. Chytili tri osoby z Azerbajdžanu, tri z afrických krajín, dvoch Rusov a jedného Sýrčana.

Rakúske orgány prisťahovalcov zadržali v okresoch Gänserndorf, Gmünd a Bruck a. d. Leitha. Prevádzačov sa chytiť nepodarilo.

Situácia v médiách v SR dva mesiace pred voľbami vzbudzuje obavy

Bratislava/Viedeň 29. júla (TASR) - Situácia v slovenských verejnoprávnych médiách je dva mesiace pred parlamentnými voľbami povážlivá - v júli kvôli zlému hospodáreniu odvolali riaditeľa štátnej tlačovej agentúry (TASR) a v auguste parlament s najväčšou pravdepodobnosťou odvolá riaditeľa Slovenskej televízie (STV). Len Slovenský rozhlas (SRo) si udržal stabilitu. Pomery v STV a TASR sú len ilustráciou zlyhania mediálnej politiky terajšej vládnej koalície, uviedol Ján Budaj (50) v rozhovore pre rakúsku tlačovú agentúru APA.

Podľa Budaja, podpredsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá, ktorého zvolili do parlamentu za Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK), je problémom financovanie verejnoprávnych médií. STV a SRo sú extrémne zadlžené, čo vytvára možnosti pre politický vplyv, keďže v konečnom dôsledku o financiách rozhodujú strany. V uplynulých dvoch rokoch bola však "vnútorná protirečivosť vládnej koalície" prekážkou priameho politického vplyvu na politické spravodajstvo, keďže strany sa "navzájom blokovali". Ako problematickú však Budaj vníma aj vôľu vedení týchto médií na vnútorné reformy.

Osobitnú úlohu zohráva súkromná televízna stanica Markíza, ktorej spolumajiteľ Pavol Rusko stojí na čele strany Aliancia nového občana (ANO). Podľa Budaja zahŕňa blízkosť Markízy a ANO momenty prepojenia mediálnej, hospodárskej a politickej moci.

V roku 1998 Markíza podnikla "prvý experiment vytvorením politickej strany na obrazovke" - Strana občianskeho porozumenia (SOP) mala byť "čisto mediálnym produktom". Pred týmito parlamentnými voľbami to Rusko skúša s ANO. Budaj v tom vidí nebezpečný vývoj - podľa neho musia slovenskí demokrati nájsť spôsob, ako tomu vzdorovať. Mediálne strany totiž nemajú žiadnu vnútornú súdržnosť a sú určené "pre jednorazové použitie", čo podporuje nevypočítateľnosť politickej scény na Slovensku.

Budaj za znepokojujúci považuje aj vývoj slovenskej novinovej žurnalistiky: "Keď v hre ostanú len elektronické médiá, bude politika určovaná výlučne emóciami." Kvalitné noviny tomu však môžu zabrániť a sú nenahraditeľnými, pretože bez nich by "nebola možná politika hodnôt a argumentov". V súčasnosti nie sú takmer žiadne noviny skutočne ziskové. Denná tlač sa vyvíja "čoraz viac v smere konzumného žurnalizmu", alebo novinárom a vlastníkom ide o priamy vplyv na politiku. Ponúkať čitateľovi zábavu a názory namiesto informácií je podľa Budaja "nezdravým trendom".

V malej krajine s nízkou kúpnou silou obyvateľstva možno vytvoriť podmienky pre kvalitné médiá len daňovou politikou. "Hlásim sa k liberalizmu, ale dospel som k presvedčeniu, že v malých štátoch možno predpoklady pre fungovanie demokratického systému vytvoriť len s pomocou daňovej politiky, to znamená zásahom štátu," dodal Budaj.

EK vyčlenila 30 miliónov eúr na cezhraničnú spoluprácu

Brusel 29. júla (TASR) - Európsky komisár pre regionálnu politiku Michel Barnier dnes oznámil, že Európska komisia vyčlenila dodatočných 30 miliónov eúr na 14 programov cezhraničnej spolupráce pre regióny susediace s kandidátskymi krajinami.

Peniaze získajú aj štyri rakúske programy zamerané na spoluprácu so Slovenskom, Českom, Maďarskom a Poľskom. Podpora v rámci programu INTERREG bude slúžiť na rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblastiach ako doprava, vzdelávanie, malé a stredné podnikanie alebo kultúrna spolupráca.

"Zvýšenie podpory pre regióny susediace kandidátskymi krajinami umožní lepšie riešiť problémy i príležitosti súvisiace s rozšírením. Malým a stredným podnikom to umožní nájsť nových obchodných partnerov či nové trhy v susediacich regiónoch. Prospech z toho budú mať ľudia na obidvoch stranách hranice," komisár uviedol Barnier.

EK podporí okrem iného spoluprácu medzi pohraničnými regiónmi Fínska a Estónska, Nemecka a Poľska, Nemecka a Česka, Talianska a Slovinska, či Grécka a Bulharska.

Peniaze na projekty získajú len regióny v terajších členských štátoch, pretože program INTERREG je určený len pre krajiny EÚ. Slovensko bude z neho dostávať podporu až po vstupe do únie.

Práve dnes uzavrie SR v Bruseli na rokovaniach s EÚ kapitolu regionálna politika, ktorá okrem iného obsahuje aj pravidlá podpory z programu INTERREG určeného na rozvoj cezhraničnej spolupráce.

Za ukradnutie fotoaparátu musí Slovák odpracovať 200 hodín v moravskej obci

Brno/Blansko 29. júla (TASR) - Dovedna dvesto hodín verejných prác bude musieť odpracovať slovenský občan Juraj Slovák za krádež fotoaparátu, ktorý vzal pri upratovaní zo zaplaveného domu na Morave. TASR o tom dnes informoval predseda krajského súdu v Blansku Rudolf Maňoušek.

Štyridsaťšesťročný muž pomáhal pri odstraňovaní následkov škôd po povodniach v obci Crhov v okrese Blansko, ktorú zasiahla prívalová vlna. Fotoaparát v hodnote 5500 českých korún odcudzil z opusteného domu, ktorého majiteľka pri povodniach zahynula.

Za krádež a porušovanie domovej slobody hrozili Slovákovi až dva roky väzenia. Obvinený svoju vinu priznal. Obhajoval sa tým, že konal pod vplyvom alkoholu. "Vzhľadom na to, že muž v obci v súčasnosti žije a pomáha pri odstraňovaní škôd, rozhodlo sa o nízkom, len výchovnom treste. Navyše ho vykoná v mieste, kde je potrebná každá pomocná ruka," konštatoval sudca. Prípad prerokovali v skrátenom konaní a rozsudok vyniesli necelý týždeň po udalosti.

Povodne, pri ktorých bolo v polovici júla v piatich obciach v okrese Blansko zaplavených 50 domov, si vyžiadali dva ľudské životy. Veľká voda napáchala v postihnutej oblasti škody za stámilióny korún.

Slovensko uzavrelo s EÚ kapitolu regionálna politika

Brusel 29. júla (TASR) - Slovensko uzavrelo dnes na prístupových rokovaniach s Európskou úniou v Bruseli kapitolu regionálna politika a dosiahlo tak už 27 uzavretých kapitol z celkového počtu 30 kapitol európskej legislatívy.

Podľa hlavného slovenského vyjednávača s EÚ Jána Figeľa má kapitola praktický a veľmi konkrétny prínos pre ekonomicko-sociálny rozvoj Slovenska, rozvoj regiónov, prekonávanie nezamestnanosti či rozvoj vidieka.

"Ide totiž o budúcu účasť na kohéznom fonde a štrukturálnych fondoch, ktoré môžu Slovensku priniesť podľa Európskej komisie (v prvých troch rokoch) 75-80 miliárd slovenských korún," vysvetlil Figeľ význam kapitoly. "Pri slovenskej spoluúčasti to môže predstavovať podstatný prínos pre odstraňovanie rozdielov medzi regiónmi a zlepšovanie ekonomickej a sociálnej situácie na Slovensku," dodal.

Upozornil však, že peniaze nebudú na Slovensko plynúť automaticky. "Z dnešných rokovaní vyplýva konkrétna výzva zlepšiť absorpčnú schopnosť. Znamená to lepšiu pripravenosť na projektovanie, realizáciu, monitorovanie a vyhodnocovanie (projektov)," povedal slovenský vyjednávač.

Štrukturálna politika EÚ musí byť totiž vykonávaná transparentne, efektívne a spoľahlivo. "Žiada si to podporiť administratívne kapacity na viacerých ministerstvách, najmä výstavby a regionálneho rozvoja a životného prostredia, skvalitniť finančnú kontrolu, aby sa nevyskytli pochybnosti pri správe rozsiahlej európskej pomoci," zdôraznil Figeľ.

V Európskej únii existujú na podporu menej vyspelých regiónov štrukturálne fondy a fond súdržnosti. V rámci tzv. prvého cieľa štrukturálnych fondov majú nárok na pomoc všetky regióny, v ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa nedosahuje 75 percent priemeru únie.

Na Slovensku to bude celé územie okrem Bratislavy. Tá však dostane pomoc v rámci cieľov dva a tri, určených na priemyselnú reštrukturalizáciu, oživenie či zlepšenie ťažkej sociálnej situácie.

Slovensko bude mať nárok tiež na pomoc v rámci tzv. fondu súdržnosti. Pomoc z neho patrí všetkým krajinám, ktorých HDP na obyvateľa nepresahuje 90 percent priemeru EÚ. Tieto peniaze sú určené najmä na veľké projekty v oblasti dopravy a životného prostredia. Časť peňazí získa SR tiež z programov INTERREG a EQUAL.

O konkrétnych sumách dnes Slovensko s EÚ nerokovalo, stanovisko únie obsahuje zatiaľ len percentuálne podiely, ktoré by SR mala z tej-ktorej časti regionálnej podpory získať. O presných sumách sa bude rozhodovať až na záver prístupových rokovaní na konci tohto roka.

Slovensku ostáva uzatvoriť s EÚ už len tri kapitoly

Brusel 29. júla (TASR) - Slovensko uzavrelo dnes na prístupových rokovaniach s EÚ v Bruseli kapitolu regionálna politika a dosiahlo tak už 27 uzavretých z celkového počtu 30 kapitol európskej legislatívy.

Po dnešku ostávajú Slovensku na rokovacom stole už iba tri kapitoly - hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo a rozpočet. V hospodárskej súťaži treba ešte vyriešiť otázku daňových prázdnin pre košický US Steel, o poľnohospodárstve a rozpočte sa bude rokovať až v závere roka v rámci finančného balíka.

Dnes uzavretá kapitola regionálna politika má podľa hlavného slovenského vyjednávača s EÚ Jána Figeľa praktický a veľmi konkrétny význam pre ekonomicko-sociálny rozvoj Slovenska, rozvoj regiónov, prekonávanie nezamestnanosti či rozvoj vidieka.

"Ide totiž o budúcu účasť na kohéznom a štrukturálnych fondoch, ktoré môžu Slovensku priniesť podľa Európskej komisie (v prvých troch rokoch) 75-80 miliárd slovenských korún," vysvetlil Figeľ význam kapitoly. "Pri slovenskej spoluúčasti to môže predstavovať podstatný prínos pre odstraňovanie rozdielov medzi regiónmi a zlepšovanie ekonomickej a sociálnej situácie na Slovensku," dodal.

Upozornil však, že peniaze nebudú na Slovensko plynúť automaticky. "Z dnešných rokovaní vyplýva konkrétna výzva zlepšiť absorpčnú schopnosť. Znamená to lepšiu pripravenosť na projektovanie, realizáciu, monitorovanie a vyhodnocovanie (projektov)," povedal slovenský vyjednávač.

Štrukturálna politika EÚ musí byť totiž vykonávaná transparentne, efektívne a spoľahlivo. "Žiada si to podporiť administratívne kapacity na viacerých ministerstvách, najmä výstavby a regionálneho rozvoja a životného prostredia, skvalitniť finančnú kontrolu, aby sa nevyskytli pochybnosti pri správe rozsiahlej európskej pomoci," zdôraznil Figeľ.

Schválené projekty bude musieť Slovensko spolufinancovať z vlastných zdrojov, ktoré bude musieť budúca vláda už v roku 2004 vyčleniť v rámci rozpočtu. "Bude dôležité, aby konkrétne sumy a ich alokácia boli naozaj vyčlenené, aby sa stali prioritou pre budúcu vládu a parlament," povedal Figeľ.

Spoločné stanovisko EÚ ku kapitole, s ktorým dnes Slovensko súhlasilo, obsahuje iba indikatívne percentuálne vyjadrenia, na akú časť celkovej pomoci poskytnutej pre desať nových členov z toho-ktorého fondu bude mať SR po vstupe nárok. Celkovo EK navrhla na roky 2004-06 pre 10 krajín sumu 25,56 miliárd eúr vo forme záväzkov, z čoho tretina by mala ísť na kohézny fond.

Zo štrukturálnych fondov má SR v rámci cieľa jeden, teda pre regióny s HDP na obyvateľa pod 75 percent priemeru únie, dostať 6,5 percenta celkovej sumy. Podľa neoficiálnych prepočtov by to mohlo byť 1,056 miliardy eúr. Na túto podporu budú mať nárok všetky regióny s výnimkou Bratislavského kraja, ktorý už dnes dosahuje 99 percent priemerného HDP na obyvateľa v únii.

Bratislava však získa nárok na podporu podľa cieľa dva, teda na priemyselnú reštrukturalizáciu o oživenie. EÚ tu ponúka 25 percent celkovej sumy vyčlenenej na tento cieľ, čo by mohlo byť 33 miliónov eúr.

V rámci cieľa tri (zlepšenie ťažkej sociálnej situácie) má Bratislava získať 33,5 percenta všetkých peňazí určených na tento cieľ, neoficiálne asi 40 miliónov eúr.

Okrem toho v rámci ďalších programov regionálnej podpory (INTERREG, EQUAL) by SR mala získať ďalších asi 61 miliónov eúr.

Slovensko bude mať nárok tiež na pomoc v rámci tzv. kohézneho fondu (fondu súdržnosti), kam bude smerovať tretina celkovej sumy určenej pre nových členov na podporu, teda asi 8,52 miliárd eúr.

Nárok naň majú všetky štáty, ktorých HDP na obyvateľa nepresahuje 90 percent priemeru EÚ. Tieto peniaze sú určené na projekty v oblasti dopravy a životného prostredia, podobne ako pri predvstupovom programe ISPA, ostatok na štrukturálne fondy a ďalšie regionálne programy.

Zo stanoviska EÚ vyplýva, že Slovensko získa 5,5 až 7,8 percenta z navrhovanej čiastky pre kohézny fond. Hrubým odhadom možno očakávať, že by to pre SR mohlo byť okolo sedem percent, teda asi 600 miliónov eúr.

Celkovo možno teda spočítať, že by Slovensko mohlo za prvé tri roky po vstupe (2004-06) dostať asi 1,79 miliardy eúr. Ide však len o neoficiálny prepočet na základe návrhov EK uskutočnený zjednodušenou metodikou, ktorý TASR získala od dôveryhodného odborného zdroja. Podľa iného výpočtu by na štrukturálnych fondoch mohla SR získať okolo jednej miliardy, na kohéznom fonde asi 800 miliónov eúr. Figeľ verí, že Íri v referende o Nice podporia rozšírenie Brusel 29. júla (TASR) - Slovensko očakáva, že obyvatelia Írska v októbrovom referende schvália Zmluvu z Nice a podporia tak proces rozšírenia Európskej únie. Po dnešnom stretnutí s írskym štátnym tajomníkom pre európsku integráciu Dickom Rocheom to v Bruseli povedal hlavný slovenský vyjednávač s EÚ Ján Figeľ.

"Očakávame, že Írsko tak ako bolo pozitívnym príkladom krajiny, ktorá vstúpila a existuje v rámci únie, bude aj do budúcnosti pozitívnym príkladom a svojím rozhodnutím podporí historické rozšírenie," povedal Figeľ TASR.

Vyjadril presvedčenie, že rozšírenie EÚ nebude kvôli výsledku írskeho referenda ani odložené, ani skomplikované, ale že potvrdí zodpovednosť dnešných členov i kandidátskych krajín niesť zodpovednosť na budúcnosť Európy v jednom spoločenstve.

K vytvoreniu priaznivej atmosféry voči rozšíreniu chce Slovensko prispieť svojou pripravenosťou, otvorenosťou a konštruktívnym prístupom, aby nevznikali pochybnosti o jeho pripravenosti prevziať záväzky členstva v EÚ.

Roche Figeľa informoval, že referendum o Zmluve z Nice plánuje írska vláda na koniec októbra. V polovici septembra by sa mala začať debata o referende v parlamente. Okrem toho vzniklo v Írsku národné fórum o Európe, ktorého cieľom je zlepšiť komunikáciu s občanmi o európskych záležitostiach. To je tiež úlohou štátneho tajomníka pre európsku integráciu, ktorého úrad bol vytvorený nedávno po írskych voľbách.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  4. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  7. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  10. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 565
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 415
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 945
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 7 495
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 860
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 843
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 2 103
  8. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 923
  9. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 822
  10. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 1 590

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu v Košiciach, nemusia platiť za vlaky ani autobusy.

KOMENTÁRE

Hnev, strach a frustrácia na zmenu nestačia

Nevyháňal migrantov, nestaval múry, nenadbiehal skroteným rasizmom,

ŽENA

Kamila Boudová: Nechcem žiť vo svete, kde šesťročné deti šijú moje topánky

Odborníčka prestala pred piatimi rokmi nakupovať oblečenie.

Neprehliadnite tiež

Poisťovne otočili. Dopoludnia sa vakcína platila, popoludní nie

Dve z troch poisťovní tvrdia, že očkovanie proti osýpkam preplatia aj deťom, ktorých rodičia to v riadnom termíne odmietli.

Danko chce obmedziť strany, súperov neodradil

Ak prejdú povinné minimálne počty členov, o ktorých hovorí SNS, Igor Matovič hovorí, že sa zariadi tak, aby bol Andrej Danko nešťastný.

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu v Košiciach, nemusia platiť za vlaky ani autobusy.

Lehota na rozhodnutie súdu o amnestiách sa kráti. Parlament spísal argumenty

Rozhodovať budú aj dvaja sudcovia, ktorí sa cítia zaujatí. Súdu zostáva posledných 43 dní


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop