SME
Pondelok, 27. jún, 2022 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Lekári nenašli dohodu s vládou, žiadajú hlavu Uhliarika

Vláda nemení ponuku a ak odborári neustúpia, v utorok vyhlási núdzový stav.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Autorský článok sme o 21:37 doplnili agentúrnym spravodajstvom.

BRATISLAVA. Lekárski odborári ani po niekoľko hodinovom a najdlhšom rokovaní nedospeli k dohode s vládou. Lekári by tak mali byť nútení nastúpiť na svoje pracoviská, v opačnom prípade sa budú vystavovať trestnému stíhaniu.

Lekárski odborári žiadajú odvolanie ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH). Je totiž podľa nich zodpovedný za vzniknutý stav. Iveta Radičová však na odvolanie ministra podľa vlastných slov nevidí dôvod.

"Dlhodobo podceňoval situáciu, nekomunikoval, ale hlavne neriešil požiadavky lekárov, ktoré ponúkajú a ponúkali riešenie problémov slovenského zdravotníctva a tým spôsobom spôsobil nebezpečenstvo vyhlásenia núdzového stavu, ktoré by prinieslo a môže priniesť vážne ekonomické straty," odôvodnil žiadosť odborárov šéf Lekárskeho odborového združenia Marian Kollár po rokovaní s ministrom Uhliarikom a premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ).

Premiérka tiež oznámila, že na sobotu zvolala Bezpečnostnú radu SR a mimoriadne zasadnutie vlády. Kabinet na ňom bude rokovať o vyhlásení núdzového stavu. Ten by mal nastať ešte pred uplynutím výpovednej lehoty lekárov, čiže pred 1. decembrom.

Nedohodli sa len na platoch

Podľa premiérky bola dôvodom nedohody najmä výška lekárskych platov. S návrhom na 300 ­eurový nárast lekári nesúhlasili.

Odborári stále trvajú na tom, že sporné sú nielen platy, ale aj iné ich požiadavky a výpovede zatiaľ nesťahujú.

Premiérka po včerajšom rokovaní vyhlásila, že s lekárskymi odborármi už viac nebude rokovať. Diskutovať chce priamo s lekármi v nemocniciach.

Vyhlásenie núdzového stavu považujú lekári za „akt sily a zastrašovanie“, no nik z lekárskych odborových predákov nepovedal, že lekári počas neho nenastúpia do práce.

Čiastočná dohoda navyše na odvrátenie vyhlásenia núdzového stavu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi nestačí.

„Keď štrajkujúci lekári vo výpovednej lehote nestiahnu výpovede a budú deklarovať nedohodu tým, že odchádzajú, tak jediný zákonný spôsob, ako zabrániť kolapsu zdravotníctva, je do maximálne 90 dní vyhlásiť núdzový stav v tých zariadeniach, v ktorých by bola ohrozená zdravotná starostlivosť o život a zdravie občanov,“ reagoval prezidentov hovorca Marek Trubač.

Možno už v utorok

Premiérka nepovedala, kedy bude vyhlásený núdzový stav. Podotkla len, že nechce narušiť kontinuitu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Obmedzenie jej poskytovania chcú viaceré nemocnice spustiť už v pondelok. Podľa informácií, ktoré unikli z rokovania s odborármi, núdzový stav by mal platiť od utorka budúceho týždňa.

Právnici nemajú na núdzový stav jednotný názor. Diskusia prebieha o tom, či by sa týkal všetkých lekárov vrátane odchádzajúcich a či by ich štát mohol nútiť iba k akútnej starostlivosti, alebo k práci ako doteraz.

Právny názor naň včera neprezentovala ani premiérka. Urobí tak dnes po rokovaní vlády.

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) však povedal, že sa počas neho bude poskytovať bežná zdravotná starostlivosť, nielen akútna.

Lekár, ktorý by odmietol nastúpiť do práce sa podľa neho vystaví riziku trestného stíhania. Rezort podľa neho bude kontrolovať aj práceneschopnosť lekárov, ak vznikne podozrenie, že je používaná ako zámienka.

Núdzový stav bude podľa Uhliarika aj na ministerstve. Zrušia sa dovolenky a bude na ňom 24 hodinová služba, povedal Uhliarik.

Odborári vyhlásili, že v prípade núdzového stavu nastúpia do nemocníc, ale ako väzni s pásom na chrbte.

Ich šéf Marian Kollár odmietol obavu z hnevu lekárov namierenú proti združeniu z dôvodu, že lekári takto nedostanú plus 300 eur, ale mínus 30 percent z platu počas stavu núdze.

Zaručujú návrat

Napriek nezhodám dosiahli odborári a zástupcovia koalície jeden zásadný posun. Lekárom, ktorí dali výpovede, budú nemocnice garantovať miesto pri návrate. Výnimkou by boli iba funkcie, na ktoré už šéfovia nemocníc urobili konkurzy. V takom prípade by sa lekár vrátil na iné miesto.

Na ostatných požiadavkách lekárov ako dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie nemocníc a zastavenie transformácie nemocníc sa obidve strany dohodli bez väčších problémov.

ico

Drgonec: Lekári musia pracovať, veď nepadajú bomby

O núdzovom stave, ktorý môže vláda vyhlásiť až na 90 dní, hovorí ústavný právnik JÁN DRGONEC.

Sú splnené podmienky na vyhlásenie núdzového stavu?

„Je tam viac ústavných problémov. Kto by núdzový stav mal vyhlasovať? Za normálnych okolností to robí vláda, my však nemáme štandardný ústavný stav a riadnu vládu, ale iba dočasnú s obmedzeným mandátom a k nemu nepatrí možnosť vyhlasovať núdzový stav. Oprávnený nie je ani prezident, ten môže dať iba návrh vláde.“

Bol už u nás núdzový stav vyhlásený?

„V roku 2009, keď Rusi zastavili dodávky plynu. To sa bezprostredne nedotýkalo ľudí a nebol taký chúlostivý.“

Bude odchod lekárov bezprostredným ohrozením, keď výpovede dali pred dvomi mesiacmi?

„Dva mesiace boli časom na to, aby sa tomu zabránilo. Podmienka bezprostredného ohrozenia nastane 1. decembra, keď lekári skutočne opustia zdravotnícke zariadenia.“

Musia nastúpiť do práce všetci lekári, aj tí, ktorí už budú bez zmluvy?

„Jeho nastolenie nie je o riešení pracovnoprávneho konfliktu, takže sa týka všetkých lekárov. Možno ho vyhlásiť iba na bezprostredne ohrozenom území, takže môže byť vyhlásený iba pre niektoré okresy, i keď to nepredpokladám.“

Akú starostlivosť musia lekári poskytovať?

„Je to vec zdravého rozumu, musia byť povinní poskytovať starostlivosť primerane situácii a možnostiam. Keby tu bolo bombardovanie, tak asi by nemohli znášať zodpovednosť za to, že neurobili perfektnú kozmetickú operáciu. S prihliadnutím na súčasné okolnosti by mali poskytovať starostlivosť v medziach súčasného medicínskeho poznania.“

Aj plánované operácie?

„Plánovanie operácií je len o tom, že si vytvoria optimálny harmonogram práce. Ak by sa človek nedostal na plánovanú operáciu a zomrie, núdzový stav nemôže lekárov zbavovať zodpovednosti.“

Mali by poskytovať bežnú starostlivosť?

„Samozrejme, núdzový stav je situácia v zdravotníctve, nie je to dôvod, aby lekári poskytovali len nevyhnutnú starostlivosť. Nič im nebráni riadne vykonávať zdravotnícku starostlivosť.“

Michal Piško

ico

Dva pohľady

Lekári dnes nie sú docenení

Chirurg a odborník na transplantácie pečene Filip Danninger patrí medzi lekárov, čo výpoveď podali. Lekári sú podľa neho finančne a spoločensky nedocenení.

„Transplantačný chirurg má takú istú mzdu ako ten, ktorý operuje slepé črevo,“ vraví. Za hodinu dnes dostanú okolo 4,50 eura. Podporuje preto požiadavku na zvýšenie mzdy od 6,70 eura pre neatestovaného lekára po 13,50 eura pre špecialistu. „V porovnaní s platmi v telekomunikáciách, bankovníctve či v súdnictve nie sú tieto požiadavky nadhodnotené.“

Nesúhlasí ani s transformáciou veľkých nemocníc, ktoré by mali ostať verejné a dostupné pre akéhokoľvek drahého pacienta.

Plytvanie by podľa neho mohli zastaviť dozorné rady z pracovníkov nemocníc, ktoré by stopli nevýhodné rozhodnutia vedenia. „Napríklad odštátnenie ekonomicky lukratívnych častí nemocníc, ako sú dialýza či biochémia.“ Druhým momentom je reálna úhrada nákladov na liečbu od poisťovní, tak aby nemocnice nevyrábali dlh.

Michal Piško

Verejnosť sa otáča proti nám

Primár Kliniky detskej chirurgie na bratislavských Kramároch Vladimír Cingel výpoveď nedal. S viacerými požiadavkami súhlasí, ale nepáči sa mu forma odborárov.

Nekompromisným postojom, ktorý môže vyústiť až do ohrozenia zdravotnej starostlivosti, sa podľa neho dostali na tenký ľad. Odbory mali zvážiť aj verejnú mienku, ktorá sa vyvíja

v neprospech zdravotníkov, myslí si.

Nepozdáva sa mu ani postoj kolegov k vládnej ponuke na priemerné zvýšenie platov lekárov o 300 eur. „Nemožno nebrať do úvahy ani súčasnú ekonomickú situáciu vo svete,“ vraví.

Nesúhlasí však ani s návrhom vlády, aby lekárom rástli platy paušálne, bez ohľadu na ich prax, skúsenosti a odbornosť.

tasr

ico

Právnik: Pri núdzovom stave by platy znížiť nemuseli

BRATISLAVA. Zníženie platov lekárov v prípade vyhlásenia núdzového stavu považuje Eduard Bárány z Ústavu štátu a práva za ústavne problematické.

"Môj osobný názor je, že ak je tu niečo ústavne problematické, tak je to nejaké zníženie mzdy. To totiž nie je nevyhnutné na zabezpečenie účelu núdzového stavu, ktorým by bolo jednoznačne zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a tým odvrátenie hrozby pre zdravie osôb," myslí si Bárány, podľa ktorého núdzový stav problém nerieši, ale len odsúva.

Núdzový stav môže dočasná vláda so súhlasom prezidenta vyhlásiť podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

K jeho vyhláseniu môže dôjsť len za podmienky, že bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. V prípade výpovedí lekárov by prichádzalo do úvahy zrejme možné ohrozenie života a zdravia osôb.

"Či skutočne táto hrozba existuje, to je otázka, ktorú si ja netrúfam zodpovedať," povedal Bárány. Nemá totiž informácie o stave v zdravotníctve a o tom, čo by nastalo, keby spomínaný počet lekárov prestal pracovať. Bárány si však nemyslí, že by sa vláda vyhlásením núdzového stavu mohla dopustiť porušenia ústavného zákona.

"Podľa mojej mienky nie, ale moja mienka nie je rozhodujúca," skonštatoval. Ak niekto bude mať takú mienku a presvedčí o tom 30 poslancov, tak by sa mohli obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou.

To by mohol urobiť aj prezident, ale vzhľadom na jeho postoj to podľa Báránya nie je pravdepodobné.

Memorandum Zdravotnictvo (1)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  2. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  4. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  7. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Cenami prenájmov hýbe vysoký dopyt, ponuka klesla o viac ako 40%
  2. Futbal v meste: Poznáme 16 najlepších tímov!
  3. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  4. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  6. Prešovský Fragaria Cup oslavuje 20 rokov
  7. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  8. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 29 229
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 203
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 141
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 998
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 919
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 307
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 978
  8. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 414
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Najviac medveďov lovili na Poľane.


3 h
Peter Tkačenko

Poskladať hocičo bez Hlasu bude nesmierne komplikované.


7 h
Ilustračné foto.

Kráľ pornobiznisu bol dlhé roky duchom, odhalili ho až škandály.


24. jún
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


26m
SkryťZatvoriť reklamu