BRATISLAVA. Vláda zatiaľ nepristúpi k avizovanému schváleniu núdzového stavu v zdravotníctve. Taký je výsledok dnešného mimoriadneho rokovania kabinetu, ten sa opäť zíde v pondelok 28. novembra.
Premiérka Iveta Radičová po jeho rokovaní ubezpečila, že zdravotná starostlivosť bude plnohodnotne zabezpečená aj po 1. decembri.
Ozrejmila, že ak dôjde k vyhláseniu núdzového stavu, môže to byť iba na pár dní. Vláda chce podľa jej slov totiž pripraviť trvalé riešenie situácie.
"Je mi ľúto, že sa lekári rozhodli dať výpovede, že Lekárske odborové združenie neprijalo ponuku v memorande, ale zároveň vyzývam, aby zvážili svoje rozhodnutie, využili čas do stredy (30.11.), prehodnotili svoje rozhodnutie a vrátili sa na svoje pracovné miesta," povedala Radičová.
Vláda predloží v pondelok trvalé riešenie situácie v slovenských nemocniciach, v ktorých sú podané hromadné výpovede lekárov, teda plán B.
„Vláda zváži, či je ešte vôbec nutné vyhlásiť stav núdze a keď, v ktorých konkrétnych nemocniciach,“ povedala Radičová.
„Aby tí lekári, ktorí sa rozhodli zotrvať, aby neboli postihnutí týmto núdzovým stavom,“ dodal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Aj ten by však mal trvať len pár dní.
Uhliarik: Plánované výkony sa môžu posunúťViacerých chýbajúcich lekárov by mohli nahradiť ich kolegovia zo zahraničia, v ostatnom období už boli schválené licencie pre 350 takýchto žiadateľov.
„Z toho bolo napríklad 100 žiadostí z Ukrajiny, 80 licencií uznaných,“ povedala Radičová s tým, že proces uznávania licencií možno urýchliť.
Uhliarik pripustil, že plánované výkony v niektorých nemocniciach, v ktorých došlo ku koncentrácii výpovedí, sa môžu posunúť. „Plánovaný výkon nie je životzachraňujúci stav, alebo zdravie zachraňujúci stav,“ povedal Uhliarik.
Akútnu starostlivosť chcú zabezpečiť v plnom rozsahu, tam kde by to nebolo možné, čo už sú len ojedinelé prípady, by zvažovali vyhlásenie núdzového stavu.
Lekárov, ktorí nastúpia 1. decembra na svoje miesta, by sa malo týkať vládne memorandum, ktoré počíta s priemerným zvyšovaním miezd lekárov o 300 eur.
K 1. októbru tohto roka podalo po vzore českých kolegov výpovede vyše 2400 lekárov, ktorí pracujú v slovenských nemocniciach, asi 400 z nich svoje výpovede stiahlo. Vo výpovedi je stále asi 2000 lekárov. Zdravotníci sa rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich štyroch požiadaviek.
Pomôcť môže aj zahraničieSlovensko možno požiada zahraničie o poskytnutie lekárov po tom, ako pre situáciu v zdravotníctve po nedohode s lekárskymi odborármi a hroziacimi výpoveďami vyše 2 000 lekárov vyhlási vláda s vysokou pravdepodobnosťou núdzový stav.
Aj o tejto možnosti a o možnosti vyhlásiť núdzový stav rokovala dnes Bezpečnostná rada SR, na ktorej sa zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič.
„Je potrebné zistiť aj to, do akej miery je tu možné, aby bolo uvažované so zahraničnou výpomocou,“ pripustil prezident s tým, že by sa to dalo riešiť cez prepojenia niektorých nemocníc.
Komplikáciou podľa neho bude v krátkej budúcnosti aj to, že prichádza zima a nikto nevie, ako to bude vyzerať, teda aké budú cesty a keď niekto bude potrebovať rýchlu pomoc, tak z ktorej nemocnice by mohli lekári do ktorej nemocnice doraziť.
„Preto vláda musí zvažovať tie najkonkrétnejšie a doslova direktívne kroky k lekárom,“ povedal Gašparovič.
Bezpečnostná rada zvážila situáciu, ktorá tu je, zaoberali sa možnosťou vyhlásenia núdzového stavu. „S tým, že ak minister ešte predloží niektoré nové návrhy a možnosti s lekármi, tak vláda ešte môže na tomto zasadnutí prijať niektoré nové rozhodnutia,“ dodal prezident.
Prezident: Už nemožno ustupovaťGašparovič súhlasí s tým, že požiadavkám lekárov, ktoré nie sú podľa neho adekvátne, už nemožno ustupovať.
„Som presvedčený, že lekári SR, okrem tých, ktorí tak dogmaticky chcú presadzovať niečo, čo nie je možné, že si uvedomia tú situáciu, ktorá je nebezpečná pre ľudí, ktorí potrebujú zachrániť zdravie – ale je aj pre nich nevýhodná, lebo stratia veľké výhody, ak nestiahnu svoje výpovede späť,“ vyhlásil prezident.
Dúfa, že prijmú kompromis vlády a výpovede stiahnu. Ďalšie požiadavky o zvyšovaní platov do budúcnosti môžu podľa neho nasledovať potom.
Bezpečnostná rada SRBezpečnostná rada Slovenskej republiky ako poradný orgán vlády sa v mieri podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete.
Pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie. Bezpečnostná rada SR je zriadená ústavným zákonom o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Má deväť členov. Predsedom rady je predseda vlády a podpredsedom je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej rady. Ďalšími členmi sú: minister obrany, minister vnútra, minister financií a minister zahraničných vecí. Ďalších členov Bezpečnostnej rady SR vymenúva a odvoláva prezident na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín.
Členovia Bezpečnostnej rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní. Prezident má právo navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach. Ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel.
Prezident má taktiež právo vyžadovať od predsedu rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh a môže predkladať rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.
sita
