BRATISLAVA. Pred 22 rokmi zrušilo Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky ústavný článok o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa (KSČ) v spoločnosti.
”Dvanásť rokov po februárovom štátnom prevrate, v roku 1960, komunistickí mocipáni slávnostne deklarovali, že v Československu zvíťazil socializmus; to sa premietlo popri zmene názvu štátu na Československú socialistickú republiku aj v ústavnom zakotvení vedúcej úlohy KSČ,“ povedal pre agentúru SITA historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa. Ústava z roku 1960 vo svojom 4. článku deklarovala komunistickú stranu ako „vedúcu silu v spoločnosti a v štáte“.
Zmenu vnútropolitických pomerov priniesla až nežná revolúcia v novembri 1989. Zásah proti študentom na Národnej triede v Prahe zmobilizoval obyvateľstvo v celom štáte, ktoré masovými demonštráciami na námestiach vyjadrovalo nespokojnosť s panujúcim komunistickým režimom. Protesty obyvateľov dávali legitimitu požiadavkám, ktoré formujúca sa opozícia predkladala na rokovaniach s komunistami.
„Verejnosť proti násiliu (VPN), sformovaná 19. novembra a reprezentujúca protikomunistickú opozíciu na Slovensku, uviedla požiadavku na odstránenie vedúcej úlohy strany vo svojom programovom vyhlásení z 25. novembra 1989 ako súčasť dvanásťbodového programu a na druhý deň ju predstavitelia VPN stanovili ako hlavnú požiadavku voči predstaviteľom štátnej moci spolu s vypísaním slobodných volieb. Požiadavka bola logickým dôsledkom vývoja vnútropolitickej situácie a stretla sa s pozitívnym ohlasom na demonštráciách,“ konštatoval Jašek.
Otázka odstránenia vedúcej úlohy KSČ v štáte a v spoločnosti však bola medzi tými, ktoré KSČ nebola podľa Jašeka ochotná splniť. Až úspech generálneho štrajku 27. novembra 1989, na ktorom sa manifestačne zúčastnila väčšina obyvateľstva, prinútil politikov KSČ kapitulovať. Komunistickí poslanci Federálneho zhromaždenia predložili 29. novembra 1989 návrh na vypustenie článku 4 z ústavy.
Návrh čítal vtedajší minister federálnej vlády Marián Čalfa. Zo 177 prítomných poslancov Snemovne ľudu, prevažne členov KSČ, hlasovali všetci za návrh, ani jeden nehlasoval proti, ani sa nezdržal hlasovania. Aj všetci prítomní poslanci Snemovne národov hlasovali za vypustenie článku o vedúcej úlohe KSČ. Vypustenie článku o „vševládnej“ strane, paradoxne, prebehlo rovnako hladko ako jeho zavedenie pred takmer 30 rokmi,“ vyhlásil Jašek.
Zároveň bol upravený aj článok 6 o Národnom fronte, v ktorom boli podľa Ústavy združené povolené politické strany a v ktorom hrala KSČ tiež vedúcu úlohu, a článok 16, podľa ktorého kultúrna politika, vzdelávanie a výchova boli vedené v duchu vedeckého svetového názoru a marxizmu-leninizmu.
Odstránenie vedúcej úlohy strany bolo podľa historika demokratickou opozíciou a obyvateľstvom vnímané ako významné víťazstvo nad štruktúrami starej moci, ktorá sa ťažko, a iba pod tlakom, vzdávala svojich pozícií. „Z historického hľadiska nešlo len o formálnu úpravu ústavy, ale aj o faktický koniec komunistického totalitného politického systému na Slovensku,“ dodal.
Mikloško: Slovensko malo pri zrušení vedúcej úlohy KSČ dôležitú úlohu
Slovensko pri zrušení vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa (KSČ) Federálnym zhromaždením ČSSR pred 22 rokmi zohralo podľa bývalého disidenta Františka Mikloška dôležitú úlohu.
"S tou požiadavkou sme prišli zo Slovenska. Treba pre históriu povedať, že to bol Ľubo Feldek, ktorý prvý vystúpil na pódiu na Námestí SNP v Bratislave, vytiahol komunistickú legitimáciu a povedal, že dnes ju skladá. Povedal, že tu nebude dovtedy pokoj, kým bude v ústave vedúca úloha strany. My sme s tým išli do Prahy a Česi v tom boli opatrní,” povedal pre agentúru SITA Mikloško.
Zároveň pripomenul, že "Václav Klaus vtedy povedal ´pánové, přibrzdit tempo,´ oni niesli v sebe frustráciu roku 1968, Slováci išli do toho spontánne.”
Federálny predseda vlády Jozef Adamec v tých dňoch podľa Mikloška akoby čakal, čo nakoniec povie Moskva. “A takisto česká strana čakala alebo nevedela, kam ešte možno ísť. Treba si uvedomiť, že tu bola obrovská frustrácia z roku 1968. Najmä Česi, ktorí mali pocit, že to vtedy nejakým spôsobom možno prešvihli, že išli ďaleko, že boli netrpezliví, boli tentokrát omnoho opatrnejší,”
K veľkému zlomu došlo podľa Mikloška v noci z 26. novembra na 27. novembra. “Na 27. novembra bol vyhlásený generálny štrajk a 26., to bola nedeľa, zasadal Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska. Na ňom prišiel nepochopiteľný zlom, keď nadránom vydali vyhlásenie, že ÚV KSS žiada, aby z Ústavy bol odstránený článok o vedúcej úlohe strany, marxizme-lenizme ako vodcovskej ideológii. To bol ten zlom. Dva dni na to bol vo Federálnom zhromaždení tento ústavný článok zrušený. Slovensko zohralo v tomto smere obrovskú dynamiku. Slováci išli do toho revolučnejšie. Neboli zaťažení rokom 1968,” zdôraznil Mikloško.
