Do krízových oblastí doteraz Slovensko vysielalo najmä vojakov, policajtov a colníkov.
BRATISLAVA. Medzinárodný krízový manažment by mohli po novom posilniť aj civilní experti zo Slovenska. Doteraz sa Slovensko do riešenia tohto manažmentu zapájalo predovšetkým prostredníctvom vysielania vojakov, policajtov a colníkov. Zmenu predpokladá novela zákona o vysielaní civilných expertov z dielne Ministerstva zahraničných vecí SR, ktorú na úvod druhého rokovacieho dňa 26. schôdze v rámci druhého čítania predstavil šéf rezortu Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS).
"Z charakteru súčasných kríz v kontexte meniaceho sa bezpečnostného prostredia je zrejmé, že žiadna z aktuálnych bezpečnostných hrozieb nie je čisto vojenská. Aj ich riešenie si preto vyžaduje komplexnejší prístup. Skúsenosti ukázali, že na zaistenie bezpečnosti, stability a rozvoja v krízových oblastiach je okrem nasadzovania vojenských nástrojov potrebné aj čoraz intenzívnejšie zapájanie civilných expertov," zdôvodňuje predložený vládny materiál.
Návrh právnej úpravy definuje podmienky na vysielanie civilných expertov na plnenie aktivít krízového manažmentu, ich prípravu, definuje ich register a koordinačný výbor, ktorý budú tvoriť predstavitelia vládnych rezortov a ústredných orgánov. Spomínaný register by mal okrem základných informácií o expertoch obsahovať aj ich kvalifikačné predpoklady, znalosti, stupeň bezpečnostnej previerky či dokonca prípadné zdravotné obmedzenia.
Ak by uvedený návrh podporila aj Národná rada SR, na výdavky, ktoré s ním budú súvisieť, by sa malo skladať päť inštitúcií. Na sumu viac ako 1,9 milióna eur by mali prispievať ministerstvá zahraničných vecí, vnútra, spravodlivosti a obrany a Generálna prokuratúra SR. Na medzirezortnom programe vlády by sa malo zúčastňovať aj Ministerstvo financií SR, návrh zákona však nepredpokladá, že by prispievalo aj finančne.
Poslanci dnes po 10. hodine začnú rokovať o desiatke návrhoch zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Ako prvý by mal byť na rade vládny návrh novely zákona o stavebnom sporení, ktorý znižuje štátnu prémiu a mal by tak od roku 2013 ušetriť až 33 miliónov eur ročne. Problémom je, že rovnaký návrh parlament neschválil už v októbri, keď sa plénu nepodarilo prelomiť veto prezidenta Ivana Gašparoviča. Ústavnoprávny výbor NR SR sa v utorok (29.11.) vyjadril, že novela bola do parlamentu podaná v rozpore so zákonom, keďže neuplynula zákonná šesťmesačná lehota. Situáciu tak musia dnes poslanci vyriešiť.
Hovoriť sa bude aj o zavedení spotrebnej dane na víno či zmene financovaní samospráv. Po prerokovaní týchto bodov má nasledovať diskusia o štátnom rozpočte. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský pred začiatkom schôdze avizoval, že o zákone roka by sa malo hlasovať v utorok 6. decembra podvečer.
