Sledovali ste vývoj komunikácie medzi ministrom zdravotníctva a lekárskymi odbormi?
„Ako každý občan tohto štátu aj ja sledujem vývoj rokovaní odborov s jednotlivými vládnymi činiteľmi.“
Zlyhali odborári alebo minister zdravotníctva pri komunikovaní?
„Štát má podiel viny na tom, v akom stave sa zdravotníctvo nachádza. Viac rokov zodpovední ľudia neriešili problémy v zdravotníctve, či už platové a iné. Na druhej strane však i štrajk musí mať svoje hranice a v žiadnom prípade lekári, ktorí zložili Hippokratovu prísahu, nemôžu štrajkom ohrozovať život a zdravie občanov.“
Kto teda zlyhal?
„Zlyhanie vidím u oboch strán. Je potrebné si však uvedomiť, v akej ekonomickej situácii sa nachádza spoločnosť a pri rokovaniach nájsť konsenzus. Najmä v otázkach zvýšenia platov lekárov, kde im nestačí navýšenie o 300 eur, čo je v podstate mesačný plat mnohých ľudí. Napriek všetkému žiadajú viac bez kúska zodpovednosti.“
Spozorovali ste u ministra zdravotníctva nejakú taktiku?
„Nevidím za jeho konaním žiadnu taktiku. Ako každý minister, snaží sa vyriešiť situáciu podľa svojich možností a schopností.“
Nepodcenil štrajk?
„Minister ponúkol lekárom to, čo mohol a tiež samotná vláda im ponúka len to, čo je v jej moci a únosné pre náš rozpočet. Keďže toto všetko je málo, pýtam sa, kde je zodpovednosť samotných lekárov, keďže tvrdošijne idú len za zvýšením platov? Je mnoho ďalších profesií, bez ktorých by ani lekári nemohli fungovať a tí musia byť ticho a spokojní s tým, čo majú.“
Verejná mienka je proti lekárom. Urobili nejaké chyby v komunikácii?
„Robia obrovské chyby nielen v komunikácii, ale v samotnom ich konaní, keď ohrozujú občanov tohto štátu neposkytnutím zdravotnej starostlivosti tak, ako im to káže zákon. Takýmto konaním sa mnohí dopúšťajú podľa mňa aj porušenia niektorých ustanovení trestného zákona.“
Ako vidíte ich taktiku?
„V ich konaní nevidím žiadnu taktiku, skôr mi to pripadá už ako vydieranie štátu.“
Bol priestor na dohodu, keď hneď na začiatku vyjednávaní lekári vytvorili nátlak tým, že dali výpovede?
„Dohoda je možná vždy, len obe strany sa musia chcieť dohodnúť. Dohoda je najmä o tom, že aby sa dosiahol konsenzus, musí každá strana z niečoho upustiť. Lekári však dohodu nechcú, čo je možné vnímať na fakte, že na všetkých bodoch sa dohodli, len pri riešení výšky platov sa im 300 eur zdá málo.
Boli požiadavky lekárov reálne?
„V mnohých prípadoch áno, no v prípade navýšenia platov o 700 či 800 eur nie. Ako správne premiérka podotkla, vzhľadom na korupciu v zdravotníctve, ktorá je jednou z najväčších, čo všetci sami vnímame okolo seba, nie je na mieste o takúto sumu navyšovať platy.“
Vláda ustúpila vo viacerých bodoch, ale dohodu nedosiahla. Máte pocit, že dohoda so šéfom odborárov Kollárom je vôbec možná?
„Ako sa mi vidí, tak im ide len o platy a v tomto smere sa dohodnúť nechcú.“
Je ešte šanca na dohodu?
„Podľa uplynulých udalostí a postojov lekárov je vidieť, že k dohode nedôjde, ba dokonca sa vyhrážajú občianskou neposlušnosťou, čo už je dosť vážne. Preto si myslím, že ak sa takto dokáže správať nejaký lekár nepatrí mu lekársky diplom.“
Situácia je dosť vyhrotená. Je ešte šanca na dohodu?
„Podľa uplynulých udalostí a postojov lekárov je vidieť, že k dohode nedôjde, ba dokonca sa vyhrážajú občianskou neposlušnosťou, čo je dosť vážne. Ak sa takto dokáže správať lekár, nepatrí mu lekársky diplom.“
Čo je prvoradé, aby minister a šéf odborárov urobili teraz, aby situáciu upokojili?
„Myslím, že ak sa nenavýšia platy lekárov podľa ich návrhu, akékoľvek iné kroky nepovedú k ničomu, lebo im ide len o peniaze, ktoré štát nemá z čoho vyplatiť, išli by sme gréckou cestou.“
Beata
Balogová
