BRATISLAVA. Negatívne nálady spojené s kritickou situáciou v zdravotníctve, ktorá na Slovensku nastala, panujú podľa politológov skôr voči lekárom ako voči politikom.
Pre agentúru SITA to potvrdili Miroslav Kusý aj Ján Baránek. Obaja sa zhodli, že lekári by si zaslúžili viac, no v súčasnej situácii sú ich požiadavky neprimerané a je logické, že hnev ľudí sa obracia proti nim.
"Je to zlyhanie systému ako takého. Ja by som jednoznačne neobviňoval politikov, túto vládu, ktorá je dočasná a zdedila problémy v zdravotníctve, ktoré sa ťahajú už vyše 20 rokov od vzniku samostatného Slovenska," uviedol Baránek. Hľadať konkrétneho vinníka v tejto situácii je podľa neho ťažké.
"Mám však výhrady k spôsobu štrajku, ktorý lekári zvolili," podotkol. Aj Kusému prekáža, že ide o odkopírovanú akciu lekárskych odborov so silným PR a využitím know-how z Českej republiky.
"Lekári cynicky idú za svojím a neberú ohľad na ostatných," zhodnotil.
Baránek: Nie je čas len na lekárov
Baránek pripomína, že súčasná pravicová vláda je dočasná, a aj keď argument, že protesty sa začali ešte pred jej pádom sú opodstatnené, mali ich lekárski odborári podľa neho zastaviť.
Ako poukázal, aj za predchádzajúcej vlády Roberta Fica (Smer) sa vyhrážali štrajkom, no zastavili ho, tak nechápe, prečo s protestmi neskončia aj teraz a mohli by v nich pokračovať po marcových parlamentných voľbách, keď by komunikovali s novým kabinetom.
"Celá Európa sa rúti nadzvukovou rýchlosťou do ekonomickej krízy a budeme riešiť udržanie systému ako takého, teraz si nemôžeme dovoliť riešiť iba lekárov, nie je na to čas," vyhlásil Baránek.
"Lekári by si mali uvedomiť, že nie sú mimo systému a riešiť momentálne iba ich by bolo od vlády veľmi riskantné," povedal.
Podľa Kusého si síce lekári zaslúžia byť dobre zaplatení, ale nielen oni, peniaze chýbajú aj v iných profesiách.
"Naši lekári sú na tom podobne ako lekári vo Fínsku v porovnaní ich platov voči ostatným profesiám. Nie je to o tom, že iba lekári sú slabo zaplatení," podotkol.
V prvom rade za dôležité označil Baránek zachovanie dôveryhodného obrazu Slovenska, ak by sa delila eurozóna.
Ak by pre zvýšenie platov lekárov vzrástol verejný dlh, čo by bez toho nešlo, by sa Slovensko zaradilo k nespoľahlivým partnerom a malo by to nedozierne následky.
"Chápem, že sú podhodnotení, no podhodnotené je celé Slovensko," zdôraznil.
Pre príklady podľa neho netreba chodiť ďaleko, stačí si porovnať 400-eurový dôchodok penzistu na Slovensku a zhruba 3 000-eurový dôchodok penzistu v susednom Rakúsku.
Ako skonštatoval, musíme pozerať aj na spotrebný kôš krajiny, v ktorej predkladáme svoje požiadavky. Otázka podľa Baránka nestojí tak, či si lekári zaslúžia viac peňazí alebo nie, ale treba si uvedomiť, že to nie je záležitosť, ktorú by mala byť schopná vyriešiť dočasná vláda.
"Urobiť to primitívnym zvýšením by bolo nezodpovedné," je presvedčený. Ako podotkol, tie peniaze sa spotrebúvajú na korupciu a zbytočné plytvanie, ktoré je aj v zdravotníctve.
Ovplyvnenie preferencií strán neočakávajú
Politológovia nepredpokladajú, že kritická situácia v zdravotníctve by výrazným spôsobom negatívne vplývala na výsledky politických strán, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, v marcových predčasných parlamentných voľbách.
Ako Baránek konkretizoval, nemyslí si, že by to znamenalo preferenčný blok vládnych strán. Ani Kusý neprikladá vplyvu súčasnej situácie v zdravotníctve na výsledok volieb nadmerný vplyv.
"Samozrejme, v predvolebnom období každá vec, ktorá je nejako spojená s politikou, vplýva na ľudí a do iste miery ich to určite ovplyvní, ale nie nejako výrazne," myslí si.
Na margo ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) Baránek poznamenal, že pravdepodobne slabo komunikoval o probléme a podcenil situáciu, no verejnosť je aj tak negatívne naladená voči lekárom, a nie voči ministrovi.
"Zdravie je emočná záležitosť, preto to ľudia vnímajú o to silnejšie," podotkol.
Okrem toho na Slovensku stále funguje isté rovnostárstvo a mnohí ľudia neberú ohľad na to, že špičkový chirurg musí mať za sebou omnoho viac vzdelávania a praxe ako napríklad murár a zvýšenie o 300 eur pre špičkového odborníka je reálne veľmi nízke.
Politológovia tiež nepredpokladajú, že by situácia nejako ovplyvnila preferencie vznikajúcich neštandardných politických strán a pomohla by im k vyšším percentám.
"Oni s tým nemajú nič spoločné," je presvedčený Baránek. Podľa Kusého ani jedna z týchto strán neponúka žiadnu víziu či nové riešenia, preto tiež nevidí dôvod, aby im situácia v zdravotníctve mohla v predčasných parlamentných voľbách nejako pomôcť.
"Jediní Obyčajní ľudia sa už prezentovali aj v parlamente, ale skôr ako výtržníci, než ako reálne uvažujúci politici," dodal.
