vnieť - počet nerozhodnutých voličov a vidina volebného úspechu a povolebného parcelovania krajiny a jej statkov sú príliš silným lákadlom, aby politikov udržala na uzde mimovládna aktivita za fair play a aby sa udržali v duchu hry, ktorú tak obdivovali napríklad na hokejových majstroch sveta. Pre objektívnosť (a nutnú kritickosť do radov médií a občanov) dodajme, že keby sa racionalita riešení a noblesnosť vystupovania pozitívne prejavovali na preferenciách politických strán, zrejme by aj prejavy a volebné aktivity záujemcov o správu vecí verejných vyzerali inak.
Doterajšia kampaň však najviac poukazuje na to, že popri všeobecne konfliktných témach (ako je postoj napríklad k bývalému riaditeľovi SIS I. Lexovi či záhadne zmiznutým 12 miliardám z FNM počas druhej Mečiarovej vlády) sa do sporov dostali najmä programovo (SNS-PSNS) či výhľadovo blízki politici (ANO-Smer-SDKÚ). O to ťažšia môže byť orientácia a rozhodovanie viacerých ich voličov.
Snáď ešte na tomto vzdialenom volebnom horizonte sa môžeme pokúsiť o radu (zrodila sa počas diskusie s I. Štulajterom zo Slobodnej Európy a M. Leškom) - ak naozaj neviete, koho voliť, vytiahnite si stranu z „klobúka“. Navyše do „klobúka“ dajte iba strany, ktoré sú pre vás menej neprijateľné ako tie iné (zrejme sa nedá očakávať, že bežný volič sa rozhoduje medzi HZDS a napríklad KDH, ale skôr medzi HZDS a SNS alebo medzi OKS a SMK, preto nemôžu byť tie strany v klobúku až také nekompatibilné a trauma z tejto dilemy až taká neznesiteľná). A keďže máme volebný zákon bez zmien vo váhe preferenčných hlasov, na to, že niekoho posuniete vyššie, môžete pokojne zabudnúť.
A ak si chcete uchovať ilúziu a pokojný spánok v celom ďalšom volebnom období, ani nezisťujte, akú kandidátku ste si vytiahli.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
