vnieť - počet nerozhodnutých voličov a vidina volebného úspechu a povolebného parcelovania krajiny a jej statkov sú príliš silným lákadlom, aby politikov udržala na uzde mimovládna aktivita za fair play a aby sa udržali v duchu hry, ktorú tak obdivovali napríklad na hokejových majstroch sveta. Pre objektívnosť (a nutnú kritickosť do radov médií a občanov) dodajme, že keby sa racionalita riešení a noblesnosť vystupovania pozitívne prejavovali na preferenciách politických strán, zrejme by aj prejavy a volebné aktivity záujemcov o správu vecí verejných vyzerali inak.
Doterajšia kampaň však najviac poukazuje na to, že popri všeobecne konfliktných témach (ako je postoj napríklad k bývalému riaditeľovi SIS I. Lexovi či záhadne zmiznutým 12 miliardám z FNM počas druhej Mečiarovej vlády) sa do sporov dostali najmä programovo (SNS-PSNS) či výhľadovo blízki politici (ANO-Smer-SDKÚ). O to ťažšia môže byť orientácia a rozhodovanie viacerých ich voličov.
Snáď ešte na tomto vzdialenom volebnom horizonte sa môžeme pokúsiť o radu (zrodila sa počas diskusie s I. Štulajterom zo Slobodnej Európy a M. Leškom) - ak naozaj neviete, koho voliť, vytiahnite si stranu z „klobúka“. Navyše do „klobúka“ dajte iba strany, ktoré sú pre vás menej neprijateľné ako tie iné (zrejme sa nedá očakávať, že bežný volič sa rozhoduje medzi HZDS a napríklad KDH, ale skôr medzi HZDS a SNS alebo medzi OKS a SMK, preto nemôžu byť tie strany v klobúku až také nekompatibilné a trauma z tejto dilemy až taká neznesiteľná). A keďže máme volebný zákon bez zmien vo váhe preferenčných hlasov, na to, že niekoho posuniete vyššie, môžete pokojne zabudnúť.
A ak si chcete uchovať ilúziu a pokojný spánok v celom ďalšom volebnom období, ani nezisťujte, akú kandidátku ste si vytiahli.
