BRATISLAVA. Zamestnanci nemocníc, úradníci ministerstiev, pracovníci obvodných úradov, záchranári či policajti. Tí všetci musia byť pre núdzový stav v pohotovosti. Zatiaľ je však ťažké vyčísľovať, aký za to bude konečný účet.
Napríklad polícia má pomáhať pri eskortovaní pacientov medzi jednotlivými nemocnicami, v okolí nemocníc sa zasa posilňovali hliadky. Nejde o nezvyčajné úkony, preto by sa nemali premietnuť do celkového účtu za núdzový stav.
Podobná situácia je aj v armáde, ktorá pre núdzový stav nasadila pätnástich lekárov. Ide však o profesionálnych vojakov, preto podľa hlavného lekára ozbrojených síl Vladimíra Lengvarského neznamenajú nijaké dodatočné náklady.
Peniaze pre záchranky
Horšie sú na tom záchranky, tie musia nasadiť aj záložné vozidlá. Ich prevádzku nemajú v bežných situáciách hradenú z poisťovní.
Či im ju teraz zaplatia, závisí od ministerstva zdravotníctva. Bežne je na Slovensku nasadených 280 sanitiek, ministerstvo ich počet zvýšilo o tridsať.
Napríklad bratislavská Záchranná a dopravná zdravotnícka služba nasadila deväť vozidiel, košický Falck desať. „Až s odstupom niekoľkých dní bude možné na základe vývoja situácie odhadnúť náklady,“ povedala hovorkyňa bratislavskej záchranky Lenka Polková.
Kde nájsť peniaze na zvyšovanie platov? O nadmernej spotrebe liekov, zbytočných oddeleniach či predražených nákupoch vedia najlepšie lekári, píše Martin Barto
Čítajte komentár >>
Strata pre poisťovne?
Núdzový stav ovplyvní aj finančné toky v zdravotných poisťovniach. Pre nedostatok lekárov v nemocniciach sa totiž rušia alebo presúvajú niektoré operácie, čím vzniká hrozba duplicity niektorých vyšetrení. „Takéto riziko naozaj hrozí,“ varuje hovorkyňa Dôvery Zuzana Horníková.
Dôvera by mala duplicitné vyšetrenia preplácať, no posudzovať ich bude individuálne. Poisťovňa podľa Horníkovej zohľadní situáciu, ktorá sa dnes rýchlo mení a je neprehľadná. Všeobecná zdravotná poisťovňa ani Union stanoviská neposkytli.

Beata
Balogová
