Juhoafrické médiá sa vrátili k deportácii Lexu (monitor)
Washington 30. júla (TASR) - Juhoafrické médiá sa vrátili
k deportácii bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivana
Lexu na Slovensko. Pri zatýkaní podľa miestnych novín poprel svoju
totožnosť a potvrdil ju až potom, keď jeho 32-ročnej priateľke
pohrozili uväznením za ukrývanie utečenca pred zákonom.
Juhoafrické noviny Johannesburg Sunday Times a Business Day
v príspevku reportérov Buddyho Naidu a Ronnieho Govendera
poznamenávajú, že bývalý šéf SIS žil v Južnej Afrike nenápadným
životom v luxusnom byte a po krajine cestoval pod cudzím menom.
Lexu zatkli v turistickom stredisku Umhlanga severne od Durbanu
krátko po tom, čo sa osprchoval v luxusnom byte za mnoho miliónov
randov. Rezidencia patrila jeho priateľke, 32-ročnej Češke Ingrid
Gelmanovej.
Štyridsaťjedenročný Lexa, píšu reportéri Naida a Govender, sa
nenápadne "prešmykol" do Južnej Afriky v roku 2000. Predtým ho
prepustili z väzby pre zdravotné dôvody. Juhoafrickí novinári
rekapitulujú obvinenia proti Lexovi, jeho deportáciu z Durbanu na
Slovensko, ako aj vyhlásenie Lexovho obhajcu Juraja Trokana.
Podľa Trokana juhoafrická i slovenská vláda porušili
medzinárodné právo a ľudské práva jeho klienta. Denníky
poznamenávajú, že Lexu deportovali pod eskortou cez Švajčiarsko
napriek tomu, že vyšší pretórijský súd predtým vyhovel Lexovým
juhoafrickým právnym zástupcom a vydal "interdikt", ktorý mal
bývalému riaditeľovi SIS, hľadanému Interpolom, zabrániť opustiť
Juhoafrickú republiku. Juhoafrický právnik Ivana Lexu Andrew Johnson
povedal, že deportácia Lexu ho šokovala.
"Je to výsmech práva," citujú reportéri Johnsona. "Naše úrady
konali v rozpore s ústavou a bez rešpektovania základných ľudských
práv. Šokuje ma, že polícia tak otvorene nerešpektovala nariadenie
sudcu," tvrdí Johnson.
Pri zásahu juhoafrickej polície Lexa najskôr svoju totožnosť
poprel, zdôrazňuje denník Johannesburg Sunday Times. Rozhodol sa však
s juhoafrickou políciou spolupracovať, keď Ingrid Gelmanovej,
majiteľke luxusnej hosťovskej rezidencie, v ktorej našli Lexu,
pohrozili, že ju za ukrývanie utečenca pred zákonom vezmú do väzby.
Gelmanová, ktorá zhodou okolností prišla do Juhoafrickej
republiky takisto pred dvoma rokmi ako 41-ročný Ivan Lexa, najskôr
polícii poprela, že sa Lexa nachádza v jej rezidencii.
"Bol naozaj veľmi prekvapený, keď sme v to nedeľné popoludnie
do Umhlanga Rocks vtrhli," citujú novinári juhoafrického policajného
inšpektora Mukesha Pandayho.
"Vzhľadom na to, ako sme boli oblečení, pôvodne vôbec nechcel
veriť, že sme policajti," dodal. Podľa jeho slov Ivan Lexa nemal pri
sebe cestovné dokumenty. Zatkli ho za nelegálny pobyt v Juhoafrickej
republike. Lexov tichý pobyt v JAR je zatiaľ zahalený rúškom
tajomstva. Číta sa o ňom, ako keby to bol román Fredericka Forsytha,
píšu Johannesburg Sunday Times.
Ivan Lexa v Durbane nevlastnil automobil. Kdekoľvek išiel,
objednal si taxík. "Super opatrný špión" sa v ostatných troch
mesiacoch ubytoval v luxusnom byte na durbanskej pláži. Za všetko
platil v hotovosti. Spolu s bližšie neidentifikovaným mužom si
prenajali byt za 9000 randov mesačne. Pod zmluvu sa podpísal ako Mr.
James. Okrem toho si zmenil vzhľad, schudol a vôbec sa nepodobal na
tučného bradatého majstra špiónov, ako vyzeral dakedy.
Zulejcha Karim, muž, ktorý prenajal Lexovi byt, charakterizoval
svojho nájomníka ako "zdvorilého, dobre vyzerajúceho šarmantného
muža". Zatkli ho na anonymné udanie. Juhoafrická polícia ho potom
vydala do rúk Interpolu a potom ho už deportovali.
Slovenské úradné miesta predpokladajú, že s pomocou ruskej
mafie Lexa najskôr utiekol do Talianska a pred dvoma rokmi prešiel do
Juhoafrickej republiky, tvrdia Johannesburg Sunday Times.
Lexov bývalý šéf Vladimír Mečiar medzitým znova kandiduje
v septembrových parlamentných voľbách. Napriek tomu, že Mečiarova
popularita je veľmi veľká, píšu juhoafrickí reportéri, návrat jeho
predošlého stúpenca a prisluhovača v takomto kritickom čase by mohol
Mečiarovu politickú kariéru skončiť.
Nápor ilegálnych imigrantov do Rakúska pokračuje
Viedeň 30. júla (TASR) - Rekordný počet 50 ilegálnych imigrantov
zadržali rakúske orgány od pondelka do dnešného dňa v spolkovej
krajine Dolné Rakúsko.
Najviac utečencov - 23 - pochádzalo z Arménska. Ilegálni
prisťahovalci prekročili slovensko-rakúsku a česko-rakúsku zelenú
hranicu.
Ďalej príslušníci rakúskej armády a pohraničnej polície chytili
19 osôb z Indie, štyri z Gruzínska, dve zo Sudánu a napokon jedného
Turka a Ukrajinca. Imigrantov zadržali rakúske orgány v okresoch
Gmünd Gänserndorf a Mistelbach.
Rozšírenie EÚ determinuje aj dĺžku nových vonkajších hraníc únie
Paríž/Salzburg 30. júla (TASR) - Maďarsko splní všetky materiálne
podmienky, súvisiace so Schengenským priestorom, už na budúci rok
jednak v oblasti kvalifikovaného personálu aj infraštruktúr. Vo veci
splnenia podmienok, týkajúcich sa výmenného informačného systému,
Maďarsko ráta s rokom 2006, povedala maďarská ministerka vnútra
Mónika Lamperthová v rozhovore pre denník Le Figaro.
Všetko bude rozhodne závisieť od charakteru rozšírenia
Európskej únie, ktoré determinuje dĺžku našich vonkajších hraníc.
Bude dlhšia, ak sa Slovensko nestane členom Európskej únie súčasne
s nami, uviedla Mónika Lamperthová v odpovedi na otázku denníka, aké
termíny má Maďarsko na zaistenie budúcich vonkajších hraníc Európskej
únie.
Ministerka ďalej zdôraznila, že je potrebné, aby sa o náklady
na vybudovanie nových budúcich vonkajších hraníc EÚ podieľala aj
samotná únia, prípadne, aby finančné prostriedky vyčlenila Európska
komisia.
Členské krajiny EÚ nepomýšľajú na to, aby prispeli na budovanie
budúcich vonkajších hraníc EÚ a Európska komisia sa prostredníctvom
komisára pre rezort vnútra a spravodlivosti Antonia Vitorina
vyjadrila, že Brusel na to nemá dodatočné prostriedky.
Slováci nevnímajú Rómov ako obete (monitor)
Brusel 30. júla (TASR) - Slovensko musí rešpektovať práva
národnostných menšín, aby sa stalo členom Európskej únie. Musí však
zmeniť aj spôsob myslenia, píše dnes v reportáži z východného
Slovenska o situácii Rómov belgický denník La Libre Belgique.
Slováci, ktorí trpia ťažkosťami transformačného procesu, stále
nechápu, prečo ich EÚ pobáda, aby pomáhali práve Rómom. Zďaleka ich
totiž nepovažujú za obete, ale naopak ich vnímajú ako zodpovedných za
svoju situáciu - lenivých, zlodejských a násilných.
V predvolebnom čase ich radi kritizujú aj politici. Obľúbený
mladý líder Robert Fico napríklad neváha žiadať obmedzenie rodinných
príspevkov na tri alebo štyri deti, aby pričom rómske rodiny ich majú
väčšinou dvojnásobok, píše belgický denník.
V každom prípade však vláda vyvíja úsilie, ale "ide o dedičstvo
desaťročí, ktoré zvládnuť je veľmi ťažké", hovorí slovenský premiér
Mikuláš Dzurinda. "Hlavným problémom je, že táto otázka sa dlhý čas
ignorovala," pridáva svoj názor vicepremiér pre menšiny Pál Csáky,
jeden z hlavných stúpencov antidiskriminačného zákona, ktorým sa
slovenský parlament odmietol zaoberať.
Slovensko by ho však potrebovalo, pretože na trhu práce sa
diskriminácia ukazuje v plnej sile. Rómovia - nedostatočne vzdelaní
- silno trpia prechodom od plánovanej k trhovej ekonomike.
V prešovskej lokalite Stará Tehelňa, odkiaľ je reportáž, je bez práce
98 percent ľudí, zdôrazňuje La Libre Belgique.
Okrem zlej ekonomickej situácie na východnom Slovensku
a nedostatočného vzdelania Rómov za to podľa neho môže aj rasizmus.
"Väčšinová populácia ich nevníma priaznivo a aj so skončenou strednou
školou si len veľmi ťažko nájdu zamestnanie," hovorí sociálny
pracovník František Jeleň.
"Nemáme tu žiadnu možnosť. Vidia našu tvár a povedia nie,"
lakonicky opisuje svoje skúsenosti Jozef, ktorý ako mnohí ďalší
slovenskí Rómovia skúsil na konci 90. rokov šťastie v Belgicku.
Bieli a Rómovia si na Slovensku vzájomne nedôverujú a prakticky
sa nestýkajú. Takéto odlúčenie určite nepomáha tomu, aby sa spoznali,
rešpektovali, vzájomne sa vážili. Rómovia, ktorí hrajú len okrajovú
úlohu v spoločnosti, sú skôr ako slovenskí občania vnímaní ako
"čierne mraky pred búrkou".
Rómov - obete agresie zo strany extrémistov, niekedy so
smrteľnými následkami, spáchaných tiež policajtmi - sú neobľúbení
všade, kde sa nachádzajú, na východe, rovnako ako na západe
kontinentu, píše La Libre Belgique. Podľa starostu Kežmarku Františka
Groholu žijú inak, majú inú mentalitu.
Ako v článku priznáva veľvyslanec EÚ v Bratislave Eric van den
Linden, "je ťažké nájsť rovnováhu medzi zachovaním rómskej identity
a ich integráciou". Jedným z projektov, ktorý by tomu mal pomôcť, je
program belgického Červeného kríža Roma 2000, píše v reportáži
z prešovského "geta" - Starej Tehelne - belgický denník La Libre
Belgique.
Opitý slovenský vodič kamiónu spôsobil nehodu v Plzni
Praha 30. júla (TASR) - Takmer 1,7 promile alkoholu v krvi namerala
polícia v Plzni slovenskému vodičovi kamiónu, ktorý v noci na
pondelok strhol električkové vedenie a z miesta nehody sa pokúsil
ujsť. Informoval o tom dnes hovorca plzenskej polície Petr Kovář.
Slovenský ťahač s prívesom sa v noci na pondelok otáčal medzi
viaduktmi pri hlavnej stanici v Plzni, pričom strhol električkové
vedenie v dĺžke asi 130 metrov. Vodič kamiónu z miesta nehody ušiel,
ale polícia ho zadržala.
"Dvadsaťdvaročný profesionálny vodič už na prvý pohľad javil
známky požitia alkoholu," uviedol dnes pre TASR Kovář. Dychová skúška
alkohol potvrdila a polícia mu namerala v krvi 1,69 promile. Vodič
odmietol odber krvi aj lekárske vyšetrenie. "Kvôli silnej
podnapitosti skončil na záchytke," dodal Kovář.
Plzenská polícia vyšetrovala incident ako dopravnú nehodu.
Vodič dostal pokutu 7500 korún a zákaz riadenia motorových vozidiel
na 20 mesiacov. Kvôli strhnutému vedeniu došlo aj k poškodeniu jednej
z posledných nočných električiek. Pri nehode vznikla škoda za 350.000
korún.
EK si želá vysokú účasť na voľbách a víťazstvo proeurópskych síl
Brusel 30. júla (TASR) - Európska komisia si želá, aby sa na
septembrových parlamentných voľbách na Slovensku zúčastnilo čo
najviac ľudí a aby zvíťazili proeurópske a demokratické sily.
V Bruseli to dnes vyhlásil generálny riaditeľ EK pre rozšírenie Eneko
Landaburu.
"Sú dve veci, ktoré si želáme v prípade Slovenska: aby sa na
voľbách zúčastnilo čo najviac ľudí, a aby vyhrali proeurópske
a prodemokratické sily," uviedol Landaburu na tlačovej konferencii po
prístupových rokovaniach s kandidátmi. Zdôraznil však, že je
suverénnym právom krajiny rozhodnúť o svojej politickej budúcnosti.
Komisia podľa neho nemá žiadny osobitný plán pre prípad, že by
v slovenských voľbách zvíťazila tá-ktorá strana. Očakáva výsledky
volieb a na základe nich príjme potrebné iniciatívy.
Cieľ uzavrieť prístupové rokovania na decembrovom summite
v Kodani platí podľa Landaburua aj pre Slovensko. Septembrové voľby
šéf direktoriátu pre rozšírenie nevymenoval medzi niekoľkými
prekážkami, ktoré môžu splnenie tohto cieľa ohroziť, jeho vyjadrenia
boli reakciou na novinársku otázku.
Za možné hrozby pre rozšírenie označil generálny riaditeľ
ťažkosti pri hľadaní dohody EÚ o finančných otázkach, írske
referendum o Zmluve z Nice a problémy s uzatváraním niektorých
ostávajúcich kapitol, napríklad hospodárskej súťaže.
Heizer: V Maďarsku sú dobré šance na dosiahnutie parlamentného
zastúpenia menšín
Budapešť 30. júla (TASR) - Vládny program obsahuje zabezpečenie
parlamentného zastúpenia menšín žijúcich v Maďarsku. Šance na
dosiahnutie tohto cieľa sú teraz lepšie ako kedykoľvek predtým.
Povedal to dnes v rozhovore pre maďarskú rozhlasovú stanicu Infó
Rádió nový predseda Úradu pre národné a etnické menšiny (NEKH) Antal
Heizer.
Zdôraznil, že je dôležité, aby návrhy právnych noriem vznikli
ešte v prvej polovici cyklu vládnutia. V predchádzajúcich volebných
cykloch bol podľa Heizera problém v tom, že kým sa podarilo pripraviť
prijateľné návrhy zákonov týkajúcich sa života 13 menšín evidovaných
v Maďarsku, tak prišiel koniec cyklu. Parlament už potom nemal čas
venovať sa návrhu menšinového zákona, zákona o parlamentnom zastúpení
menšín, ani návrhu novely volebného zákona.
"Naším cieľom je pripraviť a predložiť návrhy zákonov do jari
roku 2004. Je šanca, že takto bude vedieť Národné zhromaždenie
prerokovať návrh, a bude možné vytvoriť v snemovni konsenzus pre
potrebné dvojtretinové prijatie zákona," povedal Heizer.
V Maďarsku teraz funguje 1312 menšinových samospráv. V rámci
procesu iniciovania vzniku národnostných samosprávnych celkov vzniklo
1900 iniciatív, čo podľa predsedu odzrkadľuje dynamický rozvoj
v tejto oblasti. Medzi týmito iniciatívami je mnoho autentických, ale
sú aj také osoby, ktoré sa chcú dostať do systému bez toho, že by
patrili k nejakej národnostnej skupine, konštatoval Heizer.
S pojmom "etnobiznis", ktorý pokrýva uvedený jav, sa v Maďarsku
stretli po prvýkrát v roku 1998. Volebný právny poriadok sa síce
nepodarilo zlepšiť, ale tí, ktorí sa v zlej snahe blížia
k menšinovému samosprávnemu systému musia vedieť, že v posledných
rokoch sa značne sprísnili podmienky finančnej kontroly. Povedal
predseda menšinového úradu a dodal, že snahy o osobné obohatenie sa
práve tieto kontroly budú vedieť vyfiltrovať.
Medzi 13 evidovanými národnostnými menšinami je slovenská po
Rómoch a Nemcoch s počtom vyše stotisíc Slovákov na treťom mieste
v Maďarsku. Do komunálnych volieb, ktoré budú 20. októbra, iniciovali
Slováci vznik 117 samospráv. Doteraz fungovalo 75 celkov.
