Prezident R.Schuster nepodpísal tri zákony, ktoré mali umožniť vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou. Jedným z nich je zákon o pamäti národa, ktorý mal o.i. umožniť sprístupnenie zväzkov ŠtB. Prezidentovi oponenti tvrdia, že od bývalého komunistického funkcionára sa takýto postup dal očakávať. Na základe zákona o pamäti národa mali mať občania možnosť získať informácie o tom, či a akým spôsobom ich sledovala tajná služba. Ako pre BBC povedal hovorca prezidenta J.Fule podľa prezidenta má zákon nedostatky. Jedným z nich je napr. to, že zákon neuvádza ako má vzniknúť zákonom navrhovaný Ústav pamäti národa. Nejasné sú podľa neho aj niektoré pojmy, ale napr. aj to, že v orgánoch ústavu nemôžu byť členovia niekdajšieho Národného frontu. Podľa prezidentovho hovorcu by sa to týkalo dvoch tretín dospelej populácie Slovenska. Oponenti prezidenta tvrdia, že prezident vrátením spomínaného zákona by chcel chrániť seba a ostatných predstaviteľov komunistického režimu. J.Fule poprel, že by mal R.Schuster osobné dôvody zákon nepodpísať. Priznal , že prezident R.Schuster archívom tajných služieb nedôveruje. Návrh zákona o pamäti národa predkladal poslanec za DS J.Langoš. Ako pre BBC povedal predseda DS Ľ.Kaník od R.Schustera ako bývalého člena ÚV KSS sa takýto postup dal očakávať. Poslanec J.Budaj nesúhlasí s názorom prezidenta, že v NF boli dve tretiny dospelej populácie. Väčšina občanov bola podľa neho postihnutá komunistickým režimom. Okrem zákona o pamäti národa prezident vrátil aj novelu trestného zákona. Nepodpísal ani zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách.
EÚ by mala počas prvých troch rokov po vstupe poskytnúť Slovensku 1 miliardu 750 miliónov eúr na rozvoj dopravy, životného prostredia a na projekty vzdelávania štátnych úradníkov. Komisár pre regionálnu politiku M.Barnie (?) v Bratislave zdôraznil, že Európa je povinná pomôcť novým členským krajinám, pretože budú pri vstupe do únie v ťažkej hospodárskej situácii. Finančná pomoc EÚ pre Slovensko bude rozdelená na štrukturálne a kohézne fondy. Štrukturálne fondy sa týkajú rozvoja regiónu, poľnohospodárstva a sociálnej oblasti. Kohézne fondy sú určené na veľké projekty rozvoja dopravy a životného prostredia. Európska komisia navrhuje, aby na kohézne fondy bolo vyčlenených 30% celkovej pomoci, čo v Bratislave potvrdil aj komisár M.Barnie. Ako pre BBC potvrdil hlavný vyjednávač pre vstup do EÚ J.Figeľ Slovensko má záujem na tom, aby do kohéznych fondov prišiel čo najväčší podiel pomoci únie. Slovensko má záujem o kohézne fondy aj napriek tomu, že sú určené na veľké, celoštátne, dopravné a enviromentálne projekty, ktoré sú najnáročnejšie z hľadiska prípravy aj spolufinancovania. Tieto projekty majú rozpočty vo výške niekoľkých miliónov eúr. Slovensko by však podľa J.Figeľa nemalo mať problém s ich spolufinancovaním. J.Figeľ tiež pripomenul, že 1,75 miliardy eúr pomoci po vstupe je zatiaľ iba návrhom komisie, o ktorom bude Slovensko rokovať s úniou na jeseň.
