Do privatizácie prístavov vstúpili politici

BRATISLAVA – Slovensko má opäť jeden nešťastný tender. Vláda včera navrhla Fondu národného majetku, aby zrušil výsledky tendra na privatizáciu Slovenskej plavby a prístavov (SPaP) a vypísal nový tender. Firma Penta Group, ktorá spolupracuje s víťazom Dunajservis Slovensko, uvažuje o podaní žaloby.

Najväčšiu cenu má pôda

Bratislavský prístav má mimoriadne výhodnú polohu. V jeho blízkosti sa stretajú (či budú stretať) cesty a diaľnice, takmer susedí s novostavbou Slovenského národného divadla. Je teda v zóne s veľkou budúcnosťou a 200 hektárov pozemkov prístavu bude mať jedného dňa cenu zlata.

Pozemky sa však neprivatizujú. Podľa platných zákonov pôda v okolí prístavu musí zostať štátna. Záujemcovia kupujú len to, čo vytŕča nad zem – koľajnice, žeriavy sklady, budovy a lode.

Ministrove právomoci

Pôda bratislavského prístavu je síce štátna, ale nemusí to tak ostať naveky. O tom, akú rozlohu má prístav, rozhoduje totiž minister dopravy. Ak rozhodne, že prístav nepotrebuje toľko pôdy, jej časť sa môže uvoľniť na predaj.

Existuje teoretická možnosť, že minister dopravy by povolil ďalšiu výstavbu v prístave – na štátnej pôde. V takom prípade by majiteľ prístavu mohol postaviť budovu na výhodnom mieste a komerčne ju využívať (prenajímať) s tým, že ušetrí obrovské peniaze, ktoré by inak musel vynaložiť na nákup pôdy. Rozloha takto využiteľnej pôdy v bratislavskom prístave je asi 50 až 100 hektárov. Prerátané na peniaze – ide o niekoľko miliárd.

Pravda, len za predpokladu, že majiteľ prístavu sa dokáže dohodnúť s ministrom dopravy.

Súťažili siedmi

Samotný tender bol zdĺhavý. Prihlásilo sa doň 7 firiem. V prvom kole vypadli štyria uchádzači, lebo nesplnili formálne podmienky. Zostali firmy Emteco, Charles Capital a Dunajservis Slovensko. Ponúkli rôzne sumy, ale aj rozdielny spôsob splácania a rozdielne záruky.

Pozornosť vzbudila firma Konzorcium, ktorá síce zo súťaže vypadla, ale ponúkala 700 miliónov splatných hneď po podpise zmluvy. Bol to takmer dvojnásobok sumy, ktorú ponúkali ostatní súťažiaci, vrátane víťaza.

Hlavou vo firme Konzorcium je Vladimír Čečetka. V duchu písomnej zmluvy bez jeho súhlasu ostatní štatutári nemôžu nič dôležité urobiť. Čečetka nedávno prevzal aj spoločnosť RVN (bývalá Modus Vivendi), ktorá figurovala v kauze kúpy budovy na Štefánikovej ulici. Tá podľa vyjadrenia niektorých politikov bola pod cenu prisľúbená Demokratickej strane, ale skončila ako majetok RVN.

Čečetka mal do Kaníkovho nástupu na čelo DS k ľuďom v tejto strane naozaj blízko, začiatkom deväťdesiatych rokov bol v predsedníctve VPN a v roku 1992 vo volebnom štábe spojenectva s pokračovateľkou VPN – ODÚ.

Netransparentný tender

Tí, ktorí hovoria o netransparentnom tendri, majú v niečom pravdu. Keby medzi podmienkami bola minimálna suma, špecifikácia, že celú sumu je nutné zaplatiť hneď po podpise zmluvy a že je nutné ju celú zmraziť na nejakom účte (vinkulovať) pred vyhodnocovaním súťaže, ľudský faktor v rozhodovaní by hral podstatne menšiu rolu.

Z hľadiska transparentnosti je nepochopiteľné, že fond doteraz nezverejnil podmienky na základe ktorých rozhodoval, aké boli príčiny vyradenia štyroch záujemcov zo súťaže, a ani informáciu o tom, kto ako hlasoval.

Upozorňovanie na netransparentnosť verejnej súťaže sa však začalo, až keď sa zo súťaže vyradila firma Konzorcium. Vystupňovalo sa po zistení, že blízkym obchodným partnerom víťaza tendra je vo vláde neobľúbená spoločnosť Penta Group.

Opozícia špekuluje, koalícia argumentuje

Ekonomickí ministri sa ešte v pondelok zhodli, že tender je po ekonomickej stránke v poriadku. V utorok potom zasadla koaličná rada a včera vláda odporučila fondu, aby vyhlásil nový tedner. Za zrušenie tendra hlasovali aj ministri, ktorí mali v pondelok celkom iný názor.

Poslanec za HZDS Ivan Gašparovič pre médiá naznačil, že v privatizácii prístavov by mohlo ísť o pôdu a o politické záujmy.

Aj koaličný politik József Kvarda vidí za privatizáciou SPaP politiku a namieta, že „keď táto privatizácia má nejaký dosah na politiku, tak koaličná rada mala o nej rokovať pred vyhlásením tendra, nie po vyhlásení víťaza“.

Politici, ktorí naznačujú politické záujmy na privatizácii SPaP, poukazujú na to, že sa sťažujú len politici, ale porazení konkurenti mlčia. Alebo nechávajú za seba hovoriť politikov, tí sa však proti takejto interpetácii ohradzujú.

Štandardný priebeh, neštandardný koniec?

Hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová tvrdí, že tender prebiehal úplne štandardne. „Z formálneho hľadiska bol úplne transparentný. Bol vybraný najlepší uchádzač z hľadiska výhodnosti predaja,“ povedala Lesajová. V jeho priebehu si FNM nechal vypracovať dve nezávislé právne analýzy, aby mal istotu, že v prípade vyradenia štyroch uchádzačov sa dodržiava zákon.

Lesajová tvrdí, že FNM konal v duchu týchto analýz, vládni obhajcovia zrušenia privatizácie tvrdia, že analýzy hovorili o tom, že tender sa má zrušiť.

Právnik Ernest Valko, ktorý vypracovával jednu zo spomínaných analýz, tvrdí: „Kým nie je podpísaná zmluva, zákon umožňuje súťaž zrušiť.“ Na otázku, či si v takom prípade vie predstaviť ohlasy u zahraničných investorov, Valko odpovedal: „To, bohužiaľ, neviem odhadnúť.“

PETER KUNDER