SME
Sobota, 21. september, 2019 | Meniny má Matúš

Päť veľkých príbehov slovenského lekárstva

Osudy osobností nášho lekárstva sa často končili tragicky.

Ján Jesenius.Ján Jesenius.(Zdroj: ARCHÍV ČTK)

Mních v sutane a bojovník v bielom rúchu. Bez týchto postáv by sa príbeh lekárstva na Slovensku rozprával ťažko.

Písať ho začala rehoľa benediktínov, ktorá pred tisíc rokmi na našom území stavala prvé kláštory so špitálmi pre starých mníchov.

Označenie prvá nemocnica si však vyslúžil až lazaret za hradbami stredovekej Bratislavy, v ktorom sa v 12. storočí zotavovali tiahnuce križiacke vojská. Prežil poldruha storočia, do tatárskeho vpádu.

Až o dve storočia neskôr vznikajú v hornom Uhorsku aj prvé mestské špitály. S dnešnými nemocnicami ich spája málo.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Poskytovali opateru starým nemajetným ľuďom, v čase morových epidémií slúžili aj na izoláciu chorých,“ hovorí Ľudmila Horníková z oddelenia histórie medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Iní boli aj lekári. Liečili odvarmi z byliniek, zábalmi či pijavicami. Napriek rozmachu chirurgie v starovekom Egypte či Grécku nechával temný stredovek chirurgické zákroky na holičov, kúpeľníkov a katov.

Obrat priniesla až renesancia, v strednej Európe sa oň pričinil lekár s turčianskymi koreňmi Ján Jessenius.

Ak chceme vyrozprávať dejiny slovenského lekárstva, začať musíme jeho príbehom.

Pohľad dovnútra

Hoci talianski učenci objavovali stratené anatomické znalosti vďaka pitvám už od 14. storočia, odpor cirkvi bol stále silný a poznatky sa šírili pomaly.

V našich končinách ho prelomila až v roku 1600 Karlova univerzita v Prahe, ktorá poctou poverila dekana lekárskej fakulty vo Wittenbergu Jána Jessenia. Ten sa v Prahe ocitol náhodou, pozval ho dvorný hvezdár cisára Rudolfa II. Tycho Brahe.

Hoci Jesseniova pitva obesenca pripomínala divadlo, udalosť vzbudila veľký ohlas v celej habsburskej monarchii.

„O ľudskom tele sa vedelo to, čo vidíte, ba ani to nie, vyšetrovalo sa oblečené. A on zrazu šiel priamo dovnútra,“ hovorí pediater a šéfredaktor Lekárskeho obzoru Miroslav Šašinka.

janjesenius.jpg

Ján Jesenius. - Archív ČTK

Praha Jesseniovi tak učarovala, že ostal, i keď sa nemohol stať profesorom univerzity. Bol totiž ženatý. Keď neskôr ovdovel, stal sa rovno rektorom.

Zapojil sa aj do odboja českých protestantských stavov proti katolíckej lige. Ako ich delegát hľadal vojenskú podporu pre povstanie aj na Slovensku.

Skončilo sa porážkou na Bielej hore a Jessenia s ďalšími 26 vodcami popravili na Staromestskom námestí. Lekára, ktorý umožnil Prahe nahliadnuť dovnútra tela, rozštvrtili a jeho hlavu napichli na výstrahu na kôl.

Nevďačný experiment

Kým Jessenia by zaradila medzi najvýznamnejších slovenských lekárov väčšina jeho dnešných kolegov, pri ďalších menách si treba vybrať. Veľká zhoda by zrejme bola aj pri kežmarskom rodákovi Vojtechovi Alexandrovi.

„Kým Jessenius sa pozrel do mŕtveho, Alexander do živého,“ vysvetľuje Šašinka.

Narodil sa na konci 50. rokov 19. storočia, keď pôsobilo na území Slovenska 210 lekárov. V pomere k počtu pacientov sme boli čiernou dierou Európy.

O štyri desaťročia neskôr, len dva roky po objavení röntgenový lúčov, priváža Alexander do Kežmarku prvý röntgenový prístroj v Uhorsku.

Ihneď začína s experimentovaním, ktoré mu neskôr vynesie titul prvého profesora röntgenológie na budapeštianskej fakulte. Jeho plastická snímka ruky patrí dodnes medzi prvé obrázky v učebniciach rádiológie.

Jeho výskum prinášal kolegom poznanie, no rodine smútok.

„Medzi jeho unikátne röntgenové snímky patria snímky zárodku jeho syna Imricha, ktorý sa následkom žiarenia narodil duševne postihnutý,“ píše historička kežmarského múzea Nora Barathová. Oslabený leukémiou z povolania skonal v roku 1916 v Budapešti i on sám.

vojtechalexander.jpg

Vojtech Alexander. - Archív ČTK

Lekár politikom

Prvý slovenský rádiológ sa tak medzníka nášho lekárstva nedožil. Bolo ním zriadenie lekárskej fakulty v Bratislave v roku 1919, o ktoré sa zaslúžil aj ružomberský lekár Vavro Šrobár.

Hoci v tom čase bol u nás stále zúfalý nedostatok lekárov, Šrobár patril k najaktívnejším.

„Keď ho v roku 1906 uhorské úrady pre politickú činnosť uväznili, čas v žalári využil na napísanie prvej zdravovedy v slovenčine,“ vraví Horníková.

V posledných rokoch Uhorska sa angažoval politicky a podieľal sa na vzniku Československa.

Stal sa jeho prvým ministrom zdravotníctva, hoci pochádzal zo Slovenska, kde ešte na začiatku 20. storočia zomieralo každé druhé dojča.

„Uvedomoval si, že zlá zdravotná situácia sa dá zlepšiť len väčším počtom lekárov,“ hovorí historička. Keďže ich u nás nemal kto vychovávať, Šrobár povolal do Bratislavy pražských profesorov.

„Keď vystúpili z vlaku, boli zhrození a mali pocit, že sú na nejakej veľkej dedine,“ opisuje začiatky vysokoškolskej medicíny na Slovensku.

Na výučbu teórie nenašli v meste priestory a prvé roky tak vyučovali študentov až od tretieho klinického ročníka priamo v nemocnici.

srobar.jpg

Vavro Šrobár. - Archív ČTK

Doma v exile

Českí profesori však rýchlo vychovali „slovenský dorast“, ktorý ich v tridsiatych rokoch vystriedal na fakulte i klinikách. Medzi osobnosti novej generácie patrí zakladateľ sociálnej pediatrie Alojz Ján Chura.

Už v roku 1925 nastupuje na detskú kliniku v Bratislave a organizuje prvé veľké očkovania. Neúnavne chodí po Slovensku, skúma sociálne podmienky, v ktorých deti žijú a šíri osvetu.

„Učil, aby sa rodičia starali o dieťa nielen po hmotnej, ale aj emocionálnej stránke,“ hovorí Horníková.

Hoci postupne sa stáva prednostom kliniky, dekanom fakulty i rektorom univerzity, jeho kariéra končí predčasne v roku 1945.

Hodnosti zastával počas slovenského vojnového štátu a komunistický politik a spisovateľ Ladislav Novomeský mu pri previerkach oznamuje, že už nie je potrebný. Kariéru Chura končí vo vyhnanstve v trenčianskej nemocnici.

„Až do konca života ho aj tam vyhľadávali pacienti zo širokého okolia a naďalej ho oslovovali pán profesor,“ vraví Horníková.

alojzchura.jpg

Alojz Ján Chura. - Archív ČTK

Slovenská nobelovka

Smutne sa končí aj príbeh ďalšieho lekára, ktorého meno pozná každý slovenský medik. A to napriek tomu, že syn smrdáckeho mäsiara Daniel Carleton Gajdusek sa narodil už v Amerike.

Gajdusek je totiž jediným lekárom so slovenskými koreňmi, ktorý získal Nobelovu cenu za medicínu. Ocenili ho za výskum smrteľného ochorenia kuru, ktoré skúmal priamo medzi kanibalmi v Novej Guinei.

Predpokladal, že chorobu spôsobujú pomalé vírusy, ktorými sa domorodci nakazili pri pojedaní ľudských mozgov. Jeho objavy mali neskôr veľký význam pri výskume choroby šialených kráv, ktorá zabíja na podobnom princípe.

Gajdusek po nežnej revolúcii spolupracoval so Slovenskou akadémiou vied aj Univerzitou Komenského, ktorá mu udelila čestný doktorát.

Radosť z tak trochu slovenskej nobelovky však už onedlho pokazilo Gajduskovo obvinenie z pedofílie. Osudnou sa mu stala náklonnosť k 15-ročnému chlapcovi, ktorého do Ameriky priviedol za lepším životom z Novej Guiney.

Aj preto sa k tejto Nobelovej cene slovenská medicína veľmi nehlási. Túto kapitolu dejín nášho lekárstva už bude musieť napísať niekto iný.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Nový Focus ST - exkluzívne vo Ford POP Up Store
  2. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  6. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  7. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  8. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  9. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  10. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 11 778
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 10 604
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 9 332
  4. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 972
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 6 638
  6. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 6 291
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 766
  8. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 758
  9. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 711
  10. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 5 580

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Sulíkovci predvádzajú kolosálnu nezodpovednosť (týždeň Petra Schutza)

Putin poslal Trumpovi frčku.

Predseda SaS Richard Sulík.

Dane budú nižšie. Kto ušetrí najviac?

Zmení sa daň z príjmov aj nezdaniteľné minimum.

Ilustračné foto.
Momentka zo zápasu Slovan Bratislava - Besiktas Istanbul.
Stĺpček Petra Schutza

Černákov pardon dokonale zapadá do absurdity aj zmenkového príbehu

Dôkazový stav sa zdá byť silný.

Komentátor SME Peter Schutz.

Neprehliadnite tiež

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvých 100 dní, aká je Zuzana Čaputová prezidentka

Ako sa v úrade darí novej prezidentke.

Danko sa zúčastní euro-ázijského samitu v Kazachstane

Predseda parlamentu spojí cestu aj s bilaterálnymi rokovaniami.

Andrej Danko.
Starostovia siedmich obcí z okolia Domaše na tlačovej konferencii na výletnej lodi Bohemia.

Bod zlomu. Koalícia PS a Spolu predstavila volebný program

Dôraz kladú na kvalitné vzdelávanie, zdravé Slovensko či ochranu životného prostredia.

Michal Truban a Miroslav Beblavý.