BRATISLAVA. Stav v zdravotníctve sa po podpise memoranda upokojil, ale treba ísť ďalej a napraviť choré zdravotníctvo, lebo situácia sa môže opakovať, upozorňuje prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Milan Dragula.
Ako poznamenal v relácii O päť minút dvanásť, občania boli už aj pred protestom lekárov zvyknutí na odkladanie operácií, lebo chýbal napríklad súhlas poisťovne na operáciu, boli nízke finančné limity, alebo sa nemohli uskutočniť pre krízové režimy nemocníc.
Dragula si myslí, že protest lekárov nemusel dospieť až do štádia, do akého dospel a nedáva to za vinu iba jednej strane.
"V prvom rade si však myslím, že minister zdravotníctva Ivan Uhliarik nezvládol situáciu ani organizačne ani nijako inak," povedal.
Dragula: Lekári s čakacími dobami nespravia nič
Pripomenul, že úprava miezd lekárov na Slovensku situáciu v zdravotníctve nevyrieši, potrebné sú organizačné zmeny.
Šéf SLK je presvedčený, že ak na Slovensku nezačneme zbierať údaje o kvalite zdravotnej starostlivosti, tak nedosiahneme nič.
Ako poukázal, napríklad s najviac kritizovanými čakacími dobami lekári až tak veľa urobiť nemôžu, lebo to závisí od mnohých iných vecí.
"Zistili sme, že väčšina autobusov zo spádových obcí je zrušených, je jeden alebo dva za deň, ktorými príde veľa pacientov a čakárne sú plné," skonštatoval.
Podľa Dragulu dáva Slovensko do zdravotníctva veľmi málo verejných zdrojov, ktoré tvoria 66 percent. Ostatné sú súkromné vo forme doplatkov za lieky a podobne.
Lopašovský: Pacienti nemôžu byť rukojemníci
Stav, keď chýba 1200 lekárov, nemožno podľa Milana Lopašovského z Asociácie na ochranu práv pacientov považovať za normálny.
Ako zdôraznil, pacienti nemôžu byť rukojemníkmi a lekári budú musieť bojovať o ich dôveru.
"Aby sme nehovorili, že je to len vec vzťahu lekár a pacient, povedzme si, že sme v situácii, keď zdravotné poisťovne vytvárajú zisk aj napriek tomu, že nie sú dobre ohodnotení lekári," poukázal.
Situácia, ktorá vznikla v zdravotníctve, môže byť podľa neho dobrým prvým krokom na nastavenie štandardov.
"Mali by sme vyvodiť zodpovednosť pre majoritného platiča v zdravotníctve, to je občan a pacient. Povinnosť platiť máme, ale už potom povinnosť dostať zdravotnú starostlivosť, ako keby sa vytratila," poznamenal.
Lopašovský verí, že jedným z výsledkov lepšieho ohodnotenia lekárov bude aj zlepšenie v oblasti korupcie, ktorej praktiky "zaniknú a zmiznú" zo zdravotníctva.
Pažitný: Memorandum nie je pre pacientov
Memorandum, ktoré odborári s vládou v sobotu podpísali, zhodnotil v relácii Peter Pažitný zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku.
Ako skonštatoval, obsahuje 30-krát slovo lekár a len dvakrát slovo pacient, ktoré sa objavuje až v článku 9.
"Je výrazne v prospech lekárov, je určitým prejavom scenáru, že lekári diktujú," okomentoval.
Upozornil, že ak vznikne legislatívny návrh umelým spôsobom centrálne zvyšujúci platy lekárov, môže to mať dopad 100 až 150 miliónov eur ročne.
Ako podotkol, nemyslí si, že nemocnice majú v súčasnosti zdroje, aby boli schopné toto navýšenie vykryť a riaditelia budú musieť výrazne zvýšiť efektívnosť.
"Každý sa musí zamyslieť nad tým, ako nakupuje techniku, využíva priestory, kombinuje ľudské zdroje s technikou," konkretizoval.
Podľa Pažitného Slovensko míňa na zdravotníctvo podobne ako iné krajiny s podobnou ekonomickou výkonnosťou a navýšiť zdroje bude možné iba zvýšením štátneho dlhu, ubratím peňazí z inej kapitoly alebo zvýšením daní a odvodov.
